Lucka5 Ahojte,uz 3tyzden mam priznaky panickej poruchy,aspon myslim.Zacalo mi to tak,ze som sa bala smrti,bala som sa,co bude nasledovat po nej alebo,ze moja babka zomrie a tak.Prvy tyzden som to ani nevnimala,no potom v piatok na mna prisli horzne pocity uzkosti,velmi som sa bala,triasla...no,po vikende mi bolo uz lepsie a odvtedy,uz nemam take silne navaly,ani pocity na odpadnutie,ani nic podobne..Len mam proste v sebe strach,hlavne,ked som sama.Ked na to nemyslim,je to ok,ale automaticky,ked sa zobudim,hned mi pridu myslienky na to...Neviem,ci si to len nenamyslam...Mam 17rokov...Prosim o radu,dakujem
Ahoj Lucka.
ed čítam to čo si tu napísala premýšľam nad sebou pretože si mi pripomenula moje začiatky rozvoja panickej poruchy.
Presne také a podobné myšlienky som mal aj ja asi v 15r. a tým že som to zanedbal sa u mňa postupne rozvinul taký strach že som sa bál výsť z domu a ak som šiel von tak nie daleko.Ked som musel ísť dalej musel som ísť s niekym blýzkim komu som dôveroval.Rodičia to nechápali a v tej dobe sa o tom veľa nevedelo no teraz je to na šťastie inak.
Ziaľ vypestoval som si za tie roky kvalitný strach z toho že mi pride zle ak budem niekde dalej sám.Myšlienkam sa nedá ujsť no daju sa usmerniť.Teraz mám 31r a začal som chodiť k psychietričke ktorá robí aj terapie.Tiež beriem liek na tu paniku.
Ak ti môžem poradiť neodkladaj to a čo najskôr navštív nejakého psychologa.Myslím že ti určite pomôže.Pokiaľ to podchytíš už teraz dostaneš sa z toho veľmi ríchlo.
Určite.
Nenechaj aby ťa tak ovládol strach ako mňa strašne to obmedzuje život.
Tak sa maj.