„Čriepky“ z dnešného poludňajšieho rádiožurnálu:
– v Košiciach je prvý slovenský pacient s e. coli vo vážnom stave
– Thajsko hlási e. coli v avokádach dovezených z Európy
– ujo, ktorý zrejme vie, o čom hovorí, nazval Slovensko „stokou“ pre okolité krajiny
(čo nejde na odbyt u nich, Slováci vďačne kúpia – nielen zo „západu“, ale vrátane napr. poľského tovaru...).
Veľmi ma celá táto situácia, rozoberaná v tejto téme
so všetkými dôsledkami, trápi, ale začínam mať pocit, že je to
šanca na možno aj veľkú, ale určite
pozitívnu zmenu – ak by sme
prehodnotili svoje stravovacie a hlavne s tým súvisiace kupovacie návyky, ako jednotlivci i ako štát(y), ak by sme konečne zabudli na nenažrané zisky
(hlavne obchod...) a stačilo by nám vrátenie nákladov + čosi na slušné živobytie...
A tak začínam
spytovať svoje vlastné svedomie: keby to bolo naozaj tak, že výrobcovia potravín si ich aj sami predávajú so zárukou skutočnej kvality, bola by som ochotná napr. chodiť kupovať mäsové výrobky na jeden koniec mesta, mliečne výrobky na druhý koniec mesta, pekárske výrobky na tretí koniec mesta, atď., atď... ?
Veď je to také pohodlné kúpiť všetko v jednom „supermarkete“, ktorý mám cestou z roboty domov... Čo už tam, aká kvalita, hlavne že mám svoje pohodlie.
Či?
(... obávam sa, že sme ešte nedozreli k takejto zmene – bohužiaľ, ale ešte sme nezaplatili
dostatočne bolestivú cenu za svoje správanie a vôbec
za svoj spôsob života: 20 mŕtvych kdesi v Nemecku?
Mňa sa to predsa netýka...
)