mariana11 Mnohí ste so mnou zdieľali moje dvojmesačné trápenie, keď som nevedela kde mám syna. Dnes nás potešil . Dáva si prihlášku na vysokú. Asi by nám to ani nepovedal, ale
keďže je v Čechách, kde momentálne pracuje, potreboval poslať vysvedčenia. Ale podotkol, že to ešte neznamená, že nastúpi do školy. To vraj len tak pre istotu. Myslím, že si zatiaľ nechce priznať, že sme asi mali pravdu. Keď nám to povedal, obom aj s manželom sa nám akosi od radosti zaleskli oči. Vyzerá to nádejne. Aspoň začal premýšľať čo ďalej. Neviem prečo, ale mala som chuť to tu napísať, aj keď väčšina nebude vedieť o čom to tu vlastne píšem
Marianka, samozrejme, že si pamätáme! A tešíme sa spolu s Tebou/s Vami, že stratený syn sa našiel a že ste si opäť našli/hľadáte cestu k sebe... Nie som síce veštica Teodora, no ako vidieť, nemýlila som sa...
re: Nezvestný syn POMOC !!!!!!!!!!!!!!!! Z doteraz napísaného mám dojem, že mladý si išiel s patričnou dávkou trucu zaprázdninovať... Síce trošku skôr a bez Vášho súhlasu, ale tak, ako on uznal za vhodné... A vráti sa možno až v septembri, keď začne semester. Čo však neznamená, že sa nemôže ozvať skôr... Patrilo by sa teda... Ak ujdem z domu neplánovane, tak predsa nenapíšem rodičom, že im napíšem, že si beriem ich auto a kde ho odstavím... a neberiem si so sebou oblečenie a gitaru... Resp. idem stopom, keď mám hlboko do vrecka... Zrejme mal nejaké plány, a tá posledná "vyčítačka" bola len takým urýchľovačom...
Mne to tiež pripadá tak, akoby sadol do rýchlika do Prahy... Netuším síce, koľko stojí lístok, ale veď sa dá skúsiť aj na čierno... A možno po prázdninách, keď pochodí "svet" a možno aj niečo zarobí, zistí, že na vandri s gitarou je síce fajn, ale "mamahotel" je len jeden...
Chápem Tvoje obavy, ale pozri sa na to, čo je fajn: je dospelý /aspoň podľa kalendára
/,ukončil školu, zmaturoval, je prijatý na VŠ /chcel na ňu ísť on alebo to bolo Vaše želanie?/, nechal odkaz...
Možno si chce cez leto od všetkého oddýchnuť, od priateľky, od priateľov, od virtuálneho sveta, ktorý dnes mladých pohlcuje tak, že nevedia žiť ten reálny - a možno preto si nebral ani ten mobil /veď kedysi ľudia žili aj bez telefónu/. Alebo si ho jednoducho naozaj zabudol a vrátiť sa preň neprichádzalo do úvahy...
Držím palce, nech sa Vám čo najskôr ozve, a nech sa vráti "zocelený" pobytom tam vonku, aby si vedel vážiť domov. Možno si naozaj len hľadá svoje miesto pod slnkom a mal pocit, že mu všetci len tienili... Patrí to k tomu veku, aj keď je to extrémne riešenie. No každé dieťa je originál...
Nezastávam sa ho, ani jeho konanie neschvaľujem, len sa Ti snažím navrhnúť, aby si sa na to pozrela z tej lepšej stránky.