Včera strávil môj nenažraný muž cca 4 hodiny na pohotovosti, aby nakoniec potvrdili, že nie infarkt, ale diétna chyba. No a tradične, potvrdili opäť pruh v operačnej jazve, už tretí raz, aj diastázu brušných svalov.
Včera nám vnuk porozprával, ako prenocovali v zaviatom autobuse na maďarskej diaľnici, kde strávili deti vyše 24 hodín, poniektorí spali málo, poniektorí aj nespali, ale plakali, veď majú len 12 rokov. Rozprával, ako im z blízkej obce pomáhali dedinčania, nosili im do autobusu jesť, večer, ráno aj na obed, lebo starosta obce vyhlásil v mestskom rozhlase, že na diaľnici sú v uviaznutom autobuse slovenské deti. Po vyše 24 hodinách ich presunuli do detskej škôlky, kde im dobré tety urobili palacinky. Presun detí bol v mäsiarskom aute (chlapci), postojačky, tí vyšší sa držali hákov hore, tí drobnejší nejakej tyče. Dievčatá boli natlačené v autách dobrých ľudí, čo prišli na pomoc. Bolo to len krátko, ale peši ísť nemohli pre vietor a zimu.
Potom sa k deťom konečne dostali rodičia, ktorí od skorého rána skúšali nájsť nejakú cestu k autobusu, išli na 7 autách, ale nedarilo sa. Až navečer ich našli v škôlke. Potom previezli svoje a cudzie ratolesti za policajnej eskorty na Slovensko. V autách sedeli deti asi tak, že vzadu štyria, na jeden pás boli upnutí dvaja, vpredu jedno. Zážitkom pre ne bolo to, že v jednom rajóne policajti nielen blikali, ale aj húkali.
Teraz idem na chalupu pozrieť mačky, snáď im ten mráz neublížil, ešte sú len 10 dní po operácii a majú trochu holé brušká.
A večer si dám asi pohárik koňaku, nech ma šľak netrafí. Otvorím asi Hennessy z roku 1996.