jar88
Podstatné je, vlastniť pracovné sily, nie výrobné prostriedky.
A to sa komunistom dosť darilo. Všetka pracovná sila, bola do roku 1989 vo vlastníctve štátu. Každý sa musel hlásiť do nejakej služby a tam im odovzdať svoju prácu. Ten kto ju neodovzdal dobrovoľne, bol súdený a odsúdený. Následne bol zbavený slobody a zavretý do štátneho výchovno - pracovného zariadenia, kde ho následne učili pokorne, svoju pracovnú schopnosť odovzdávať. No a kto v tých dobách určoval cenu práce, snáď vieme a zrejme si tu nikto nemyslí, že to bol pracovník. Štátna cena práce, bola na úrovni jednej desatiny ceny práce v slobodnom svete. To bol totálny cenový monopol, či nie?
------------------------------------
Teraz je to trochu inak. Teraz si už štát nenárokuje výhradné vlastníctvo pracovnej sily. Teraz už ju môže používať každý, kto za ňu zaplatí štátu určitý nájom. Teraz už dokonca môže každý svoju prácu predávať aj mimo územia štátu a nie za desatinu jej ceny.
----------------------------------------
Moja najmladšia prišla na vianoce domov o 17:00 a o 19:30 odišla. Vráti sa až v utorok. Aj to je určitá cena za slobodu, ale je to naša cena, naše rozhodnutie.
Do roku 1989 musel každý makať, alebo šiel do ťurmy.
Keď išiel na dôchodok, tak z neho ho aj vyžil.
Dnes nemaká XYZ a nik nie je za to v base. Ba dokonca za to nezamestnanie berie také príspevky od štátu, že sa mu v podstate ani makať neoplatí.
Následne má ten dôchodok vyšší ako ten, čo makal celý život.
---------------------------------------
Teraz trochu inak a budem sa opakovať.
Keď každý zaplatí za vzdelanie, nech si tú svoju prácu predáva ... alebo nech sa aj predáva jak tá posledná oná.
Opakujem ...nech najprv platí a až potom zarába.
----------------------------------------
Tvoja najmladšia nie je určite sama....
Len je rozdiel, či ide o vlastné rozhodnutie, alebo o rozhodnutie (príkaz) niekoho iného.