Nikdy naši v zime nevykurovali celý dom. Dolu obývačka, spálňa, jedáleň, kuchyňa, na dnešné pomery široká chodba a zbytok všetko potrebné. Hore manzardka. Stále sa kúrilo iba v obývačke, akumulačky aj kachle. V spálni nikdy. Naopak, ešte sa spalo pri jednom otvorenom krídle. Ľadovňa. To už muselo byť možno mínus 30, aby zostalo zavreté okno a otvorené dvere z vyhriatej obývačky. Keďže manzardka nebola dobre tepelne izolovaná, tak sa chlapci na zimu nasťahovali dolu. V kuchyni boli dva sporáky, elektrický a kachľový. V zime sa varilo na ňom, vyhriala sa aj jedáleň.
Obývačka 5x4, tam sme trávili spolu celú zimu. Chlapci sa učili za veľkým stolom, ako predškoláčka som sa zabavila popri ostatných, rodičia večne od popoludnia šachovali. Bolo ticho vonku aj doma, max. pustené rádio. Bolo to výborné. Keď rysovali, nebola som odporná, a nedrgala som do nich. V tom čase ešte chodili okolo nás po ceste sedliaci na saniach so záprahom. Áut tak zo desať denne plus mestská doprava. Dnes sú tam najväčšie kolóny. Cca 60 r. rozdiel. Keď som prišla už na druhom st. k spolužiakom, čo bývali v RD, tak situácia rovnaká. Kto by vykuroval kuchyňu 5x4? Ale už naše deti ak zazvonili u spolužiakov, tak im otvárali otcovia aj iba v spodkoch. Naše - vraj mali doma neznesiteľne teplo.
Rada spomínam na ten prirodzený rytmus života, žilo sa podľa ročných období v súlade s prírodou aj s jedálničkom. Dnes by piati ľudia pokope vydržali asi iba počas vojny.