Asi mi ušlo upresnenie definície obdobného pracovného vzťahu. Môžete mi prosím upresniť z čoho vyplýva?

Obdobný pracovný vzťah vyplýva z osobitných právnych predpisov (príslušníci Policajného zboru, colníci, profesionálni vojaci, príslušníci Slovenskej informačnej služby a pod.)
Hľadám aj komentár k Zákonníku práce, kde je to presne uvedené, zatiaľ sa mi v tom množstve nedarí.

Presne na to sa pýtam, kde je táto odvolávka?

Hľadám aj komentár k Zákonníku práce, kde je to presne uvedené, zatiaľ sa mi v tom množstve nedarí. Ale určite to tu pripnem.

Ďakujem a čakám

§ 7 ZP ....ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

Osobitným predpisom sa rozumie..... ( to čo som už predtým písala)

cit. DÚVaP č. 11 z roku 2006 Ing. Dušan Dobšovič, Názov témy: Práce vykonávané mimo pracovného pomeru.

Ak Zdravotnú službu musia mať SZČO, čo potom s tými, ktorí sú SZČO popri zamestnaní? Vzťahuje sa to aj na nich?. Čo v prípade, že SZČO už niekoľko rokov nevykonáva žiadnu činnosť? Nie je to veľa otázok?

Odkiaľ si toto vyčítala?
Podľa mňa nie. Týka sa to zamestnávateľov, ktorí majú zabezpečiť ochranu zdravia svojim zamestnancom.

Ale ja som zatiaľ citoval vždy zo stanoviska, ktoré sme obdržali od odborníka na bezpečnosť pri práci a cele jeho stanovisko zavesil na poradu. (ako pomôcku, prípadne podnet na diskusiu).

Keďže necitujete presne príspevok z DUPP nedá sa reagovať...
V §7 nevidím odvolávku na osobitný predpis.
Podľa môjho názoru sú pracovný pomer a pracovnoprávny vzťah dva pojmy. O pracovnoprávnych vzťahoch a závislej práci nám hovoria všeobecné ustanovenia Zákonníka práce a o pracovnom pomere druhá časť. Dohody uzatvorené podľa §223 Zákonníka práce považujem za obdobný pracovný vzťah, pretože sa priamo odvolávajú na ustanovenia prvej časti Zákonníka práce, ktorý tieto pojmy definuje.

Zo samotného znenia celého zákona 124/2006 a predpisov, ktoré upravujú, kto má oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby. ( A z osobnej skúsenosti)

Podľa mňa zákon 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
hovorí o právach zamestnávateľa a právach a povinnostiach zamestnancov ako takých, a nie iba o tých čo majú oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby.
Ale nie som právnik, rád sa nechám presvedčiť, že sa mýlim. Takže prosím argumenty....

Článok SME dne 15.11.2007

http://www.sme.sk/c/3587418/Zivnostn...ikanovani.html

Citujem z priloženého linku ...SME ...


Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, z ktorého táto povinnosť vyplýva, sa totiž vzťahuje aj na samozamestnávateľov. Teda ľudí, ktorí dávajú prácu len sami sebe.
„Aj živnostníčka, ktorá doma robí ekonomiku pre firmy, si to musí zabezpečiť,“ hovorí predseda krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory Ervín Boháčik.


Niet k tomu čo dodať .

Zitka, pre istotu sem ten článok pripojím, lebo neskôr možno nebude dostupný ...
Aj najmenšia slovenská firma si musí zabezpečiť a zaplatiť pracovnú zdravotnú službu
Živnostníci sa cítia šikanovaní

Na Slovensku pôsobí 77 subjektov, ktoré skúmajú negatívne vplyvy práce a pracovného prostredia na zdravie. Musia si ich najať aj živnostníci.
BRATISLAVA. Každý zamestnávateľ musí zo zákona vykonávať takzvané preventívne a ochranné služby na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Platí to aj pre živnostníka, u ktorého to nemôže robiť jeho špeciálne zaškolený zamestnanec, preto si na tieto služby musí niekoho najať. A to aj vtedy, keď napríklad pracuje v pohodlí domova. Firiem s licenciou, ktoré túto službu smú poskytovať, je sedemdesiatsedem.
Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, z ktorého táto povinnosť vyplýva, sa totiž vzťahuje aj na samozamestnávateľov. Teda ľudí, ktorí dávajú prácu len sami sebe.
„Aj živnostníčka, ktorá doma robí ekonomiku pre firmy, si to musí zabezpečiť,“ hovorí predseda krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory Ervín Boháčik.
Nerozumie, prečo živnostníka štát núti podpísať zmluvu s lekárom, keď už jedného má ako občan. Preto už dal podnet na Generálnu prokuratúru, aby preskúmala, či nejde o kolíziu so zákonom o zdravotnej starostlivosti.
Poskytovatelia zarobia
Na Slovensku pôsobí približne 400-tisíc živnostníkov. Koľkí si ešte pracovnú zdravotnú službu nezabezpečili, nie je známe.
Boháčik odhaduje, že jedného živnostníka preventívna a ochranná služba vyjde „asi na 1500, 2000 korún ročne“. Aj keby každý z nich zaplatil len 500 korún, tak „to sú milióny korún ročne pre 77 vyvolených“.
Náklady na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby sa líšia z profesie na profesiu. „Tie rizikovejšie si vyžadujú podrobnejšie a technicky náročnejšie merania a špecializované lekárske prehliadky s vyššou frekvenciou než tie menej rizikové,“ hovorí manažérka Veronika Deckerová zo spoločnosti ProCare, ktorá takúto službu poskytuje.
Jedinou útechou pre živnostníka môže byť, že peniaze si môže dať do nákladov. „Najprv si však na ne musí zarobiť,“ povedal Boháčik.
Cieľom pracovnej zdravotnej služby, ktorá posudzuje pracovné prostredie a robí lekárske prehliadky pracujúcich, je eliminovať poškodenie zdravia prácou alebo pracovným prostredím, povedala Deckerová.
Živnostníci podľa nej vzhľadom na to, čo robia, patria k skupinám s najväčším rizikom poškodenia zdravia: „Určite inému typu rizika poškodenia zdravia čelí živnostník pracujúci v oblasti ťažkého priemyslu a inému typu ten, ktorý pracuje doma za počítačom.“
Výnosný biznis
Zoznam subjektov, ktoré vykonávajú preventívne a ochranné služby, vedie ústredný Úrad verejného zdravotníctva. Ten nám včera neodpovedal ani na to, či je pravda, že aj živnostníci, ktorí nikoho nezamestnávajú, musia mať zmluvu s pracovnou zdravotnou službou, keď už jedného lekára majú, a ak áno, prečo. Vraj to urobí dnes.
Z minulých vyjadrení hovorkyne úradu Veroniky Wiedermannovej vyplýva, že plnenie tejto povinnosti kontrolujú a že pokuty za jej zanedbanie sa pohybujú od 50-tisíc do milióna korún.
Boháčik tvrdí, že pracovnú zdravotnú službu poskytujú aj také firmy, ktoré sa zaoberajú opravou a predajom hasiacich prístrojov. Alebo ide len o jedného človeka a ten môže obsluhovať aj celý okres, ako to je napríklad v Spišskej Novej Vsi. „Porobí si zmluvy s lekármi alebo nemocnicami, kam bude ľudí posielať, ale peniaze vyberá on.“

[QUOTE=Zita5;569091]Článok SME dne 15.11.2007

[
„Aj živnostníčka, ktorá doma robí ekonomiku pre firmy, si to musí zabezpečiť,“ hovorí predseda krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory Ervín Boháčik.

"No jasne ze musí!!!! Ako by potom vedela bez vstupnej prehliadky vediet ci je na túto prácu vhodná? A taktiež sa musi sama pred sebou chranit,aby niekedy v budúcnosti namala na krku opletacky s chorobou z povolania."

a co ti zivnostnici, ktori maju zivnost v roku len na 6-9 mesiacov?

Je to citácia z Dane a účtovníctvo, vzory a prípady č. 11/2006

Cit.: „Pracovný pomer sa zakladá uzavretím pracovnej zmluvy a obdobný pracovný vzťah vyplýva z osobitných právnych predpisov (príslušníci Policajného zboru, colníci, profesionálni vojaci, príslušníci Slovenskej informcčnej služby a pod.). Ani v jednom prípade teda nejde o zabezpečovanie prevažujúceho predmetu činnosti zamestnancami s uzavretými dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávatelia totiž môžu iba výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Oprávnenosť uzatvárania dohôd kontroluje inšpektorát práce v súlade so zákonom č. 12/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru patria síce do oblasti pracovného práva, avšak majú osobitný charakter a ich uzavretím zásadne nevzniká pracovný pomer. Tieto pracovnoprávne vzťahy sú vzťahmi doplnkovými a majú sa teda uzatvárať výnimočne“ koniec cit.



Keďže definícii, čo je obdobný pracovný pomer, dochádza k rozpornému výkladu, najschodnejšia cesta bude podanie dotazu na Inšpektorát práce.

Janka vďaka doriešila si moju otázku

http://www.porada.sk/555216-post303.html

Ohľadom definície obdobného pracovného vzťahu som napísala dotaz na Inšpektorát práce Žilina. Odpoveď potom pripnem sem.

VIdeli ste v TV, už je okolo toho haló. Jedni hovoria, že SZČO musí, iní zase (z iného rezortu), že nie. Takže bude ešte veselo ...
Dúfam, že sa spamätajú, a rozlúsknu aspoň do konca roka.

už som písala v inej téme, idem koncom novembra na seminár, budú tam zástupcovia z NIP, dúfam, že sa dozviem presne o čom to vlastne všetko je