pre Wabi:Uz viac rokov patram po odrode tzv.bielej ceresni.V skutocnosti ma plody zltej az oranzovej farby,ked su zrele su az take sklovite.Vlani v lete som konecne taku objavila a jej majitel mi slubil ze si mozem prist odstrihnut haluzky kedy chcem/On nestepi stromy a je v podstate laik/Ja som uz pred 2 rokmi zacala so stepenim ribezli,egresov,josty a celkom sa mi dari.Precitala som uz kvantum knih o stepeni a ockovani,ale naostro chcem zacat prave touto ceresnou!Mam vsak obavy,ze pretoze ju tak velmi chcem,tak sa mi ockovanie nepodari.Som zo ZL.Moraviec a viem,ze vy ste z NR,ci okolia...Mate v ponuke stromcek takejto ceresne?

Nuz s ceresnami belicami je to tak, volakedy boli pomerne rozsirene ale samozrejme zdaleka nie tak, ako tie klasicke cervene, ci az takmer cierne pri uplnej zrelosti.
Existuju rozne formy od takych ktore su len bledo cervene, velmi blede a nemaju cervenu stavu, cez take co su v podstate zlte a iba ked prezreju maju semtam ruzovu bodku az po uplne bledo zlte. Momentalne viem o 3 starych stromoch. Dva su v nitre a jeden v kremnici. kazdy je uplne iny. Za najlepsie povazujem tie kremnicke, ktore su fakt zlte a iba na niektorych pri prezreti ruzove body su pekne a su hlavne velke, "srdcovky" neskore, slake dobre, dlho vydrzia a moc necervijeju, bohato rodia a su zrejme samosprasne. Takto je to na tej lokalite kde su, zas ale su vysoko polozene v mrazovej kotline, tak mozno preto dozrievaju tak neskoro, v Moravciach to bude iste inak…
Nie je problem ti to ukazat, len teda ja na tvojom mieste by som to riesil nie vrublovanim ale ockovanim… a nie teraz na jar, ale na zaciatku june na biace ocko, alebo potom neskvor na spiace ocko. Ceresne sa pri stepeni pri vrubloch uz narasenych na jar tazsie chytaju, zatial co pri ockovani pocas vegetecie je to v pohode...
Mam v ponuke pomerne siroky sortiment ale z kazdeho len niekolko stromcekov, vsetko prave stare odrody bez mien. Nerobil som vsak tieto belice, lebo proste o ne nie je zaujem ale specialne pre teba nie je problem, ci uz tie tvoje z moraviec, alebo tie Kremnicke, len teda by sme sa museli dohodnut. Chodim okolo Moraviec dost casto aj v priebehu asi 2 tyzdnov pojdem… Alebo zavolaj..

Wabi,prosim ta mohol by si aj mne taku bielu ceresnu vyrobit?
prevezmem si ju ale asi az v lete,jeseni...to este neviem,ale iste by som ju chcela.
najlepsie,ak by na jednom stromku bolo viacej takych bielych odrod,nie len ta kremnicka.
ja by som toho chcela od teba viac,napr.biele slivky,len musime najprv pripravit zahradu a teren :-)

My sme také mali kedysi a ked prišiel priekupník tak nám ich nechcel ani vziať, len sa prihovoril predseda družstva aby ich vzal a na druhý deň sme ani neoberali, a on prišiel a hneď sa na nás pýtal. Že ich predal hneď, a keď sa pýtal žien prečo práve tie kupujú tak mu povedali že od nich sa deti neuprplú. A tá chuť bola tiež zvláštna. Ja som ich mal rád a aj sa dobre zavárali. Zostávali fajn tvrdé.

pekná témahrušiek poznam vela,,ale hlavne iba ich vlastnosti na hruškovicu alebo konzum,,Síce nepijem,,ale bavi ma to zberať.Tých plánok je teda hodne druhov,,Vek takej plánky je často nad 100 rokov a teraz v zime ma hodne nahnevali cestári,lebo jednu zhruba 120 ročnu hrušku vyrezali asi 5 metrov od cesty,,povolenie nemali na čistenie brehu tak daleko,,ale v celej dedine aj mimo rezali všetko čo im dočiahla ruka na tom nakladnom aute,,vozili to na skladku a potom všetko štiepkovali.Do stroja im vošlo všetko do 60 cm a kedže kmen tej hrušky mal asi 80 tak ho tam nechali..Za paradoxne flašu palenky som ten kmen od nich vypytal,lebo by ho iste porezali na palivo..Aspom z neho vyrobim niečo na pamiatku.Hrušky mala asi 7 cm velké a po opadnuti začali neskor hniličkat.Kolega z prace má na dvore staré hrušky ktore su na kvas asi najlepšie aké poznám,,volajú ich že šedane,,ale odborný názov neviem.Každy rok z nich napáli hruškovicu pomerovo na 100 litrov kvasu 9 litrov hruškovice,,čo je na hrušky mimoriadne..Pokusim sa ich aj ja naštepiť..Tie jeho rastú v dedine Breznica.mám v záhrade za poslednych 7 rokov posadenych vela stromčekov,,hlavne slivky,pár hrušiek,7 oskoruší,drienky,zemolezy a kopu inych kríčkov..Zo sliviek sa mi najviac osvedčila odroda hanita,,jej vlastnosti a chut sú skvelé.Skusim poslat foto jednej jablone ktora má vek viac ako 250 rokov,,rastie u jedneho kamarata v Pov.Bystrici,ktoremu som pri nej robil strechu,,na zachovanie genofondu by nebola asi zlá,,no jablká ktoré ešte aj teraz rodí su ale drobnejšie a nie nejak výnimočné

pozeram foto sa mi nepodarilo odoslat asi koli velkosti,,tak si tu jablon možete pozriet na fb..som tam pod menom Jaroslav Janduch

Večšina ludi uplne stratila vzťah k prirode a stromom. Ovocie im nijak zvášť nechutí, pretože ochutené sladkosti su lepšie. Reklamy farmaceutickych firiem a "dobre platení" lekari tiez od bohatych farm. spoločnosti im neustale tlačia do hlavy "doplnky stravy" vo forme vitamínov a inych drahych potravinových doplnkov, ktoré sice nie su na predpis ale tvária sa ako liečivé a ich vyrobná cena je takmer nulová ale cena na pulte značná a tak si mozu dovoliť to vymývanie mozgov...
ľudia radšej budu pozerať telku, než by sa starali o niečo na záhradke.
Každy si žije v pohode aj bez prace nikto nehladuje. Ľudia nielen že su neni motivovaní si potraviny pestovať, ale práve naopak sú z nich vychovávaný konzumenti. Systém urobil z ľudi len sučiastky a ovláda ich. Ľudia su len poslušní sluhovia ktorí nemaju na to, aby to zmenili... Paradoxne systém by mal slúzit luďom a je to u nas úplne naopak.

Mam na zahrade dve marhule viac ako 40 rocne. Boli 3, jedna sucha. Bojim sa ze ani dalsie dve dlho nevydrzia maju vsaj dobre marhule. Moc sa v tom nevyznam a teda vie mi ich niekto prestepit? Je to v Samorine.

Mam na zahrade asi 100 rocnu jablon jablcka su male zltej farby chut sladka dozrievaju na prelome septembra a oktobra uskladnene vydrzia do vianoc.
Do jesene koruna mala priemer 10 metrov ale bola tak zarodena ze uroda polamala velke tazne kostrove konare ktore som musel odpilit.Jej prednostov je to ze na nej nenejdete jedine cervive jablcko.Nahodni semenac to nie je lebo boli dve. tu druhu vytal moj dedo pred 20 rokmi.Neviete mi niekto poradit o aku odrodu by sa mohlo jednat.
Pre wabiho mal by som zaujem o tu bielu ceresnu s kremnice prosim vas mohli by ste my jednu vyrobit.

Fotky plodov nemam musim pockat do jesene potom ich pridam. tvar je normalny jablckovy
Mal by som zaujem o stare kvalitne odrody visni mate niekto take visne.

Wabi to tu uz spominal viackrat, tak len pripomeniem. S visnami je to v podstate podobne ako s marhulkami, ked pride v dobe kvetu zle dazdive pocasie, tak su hojne napadane hubovou chorobou Monilia laxa (usychanie vetviciek, pripadne celych konarov), preto je si dobre pred vysadbou polozit otazku, ci budem postrekovat, ak nie, tak odporucam ani nevysadzat.

​Nuz ani by som asi nereagoval, pretože Pablito to napísal ako vždy celkom dobre, ale spomenul ma tam a až na to, že to vyznelo príliš radikálne. Dúfam, že som to takto vyslovene nikde nenapísal, ako to uviedol. Že bez postreku sa marhule a višne už ani pestovať nedajú...
MOje príspevky sú aj preto často dlhé, že jednoducho ak to napíšem krátko je to vždy zjednodušenie a každé zjednodušenie je zavádzajúce.
Takže je pravdou, že v niektorých lokalitách je tlak agresívnych hubových chorôb tak silný, že je bez striekania už problém na kvôstkovinách niečo dopestovať. Na druhej strane, iste sú veľké rozdiely medzi jednotlivými lokalitami. Napokon často vidieť aj v záhradách kde vôbec nestriekajú celkom slušnú úrodu a dlhoveké stromy...
Takže môj názor v žiadnom prípade nie je radikálny a ak v lokalite pestovania rastú stromy pomerne v pohode aj bez striekania a netrpia a naopak prosperujú a rastú, tak by som sa toho zas toľko nebál...
Druhá vec, či si tieto choroby nedonesieme práve zo škôlky. Tým som nechcel kritizovať nejakú škôlku, len proste pri veľkej koncentrácii stromov a intenzívnej chemickej ochrane sa vyvinuli veľmi nepríjemne odolné hubové choroby, ktoré na veľkých plochách monokultúr dobre prosperujú, či ak sú ničené postrekmi tak i tak aspoň prežívajú...
Tiež sa ma dotklo, keď ma permakulturisti niektorý pokladajú za diabla, lebo vraj striekam stromy a používam chémiu...
V skutočnosti striekam minimálne a používam veľmi šetrné prípravky a iba skutočne ak je to nevyhnutné a robím to premyslene a nerád. Postreky skutočne nemám rád... som však pragmatik.
Som presvedčený, že ľudové príslovie všetkého moc škodí a zlatá stredná cesta majú v sebe veľa múdrosti...
Nie všetko čo prezentujú permakulturisti je pravda, proste to neberte ľudia ako písmo sväté a veď ešte aj tá biblia má veľa výkladov a každý ju chápe trochu inak...
Takže spravokoreňovanie je väčšinou absurdná hlúposť, a niekdy naopak je to dobrý nápad a sám to v týchto konkrétnych zriedkavých prípadoch o ktorých som tu už vlani podrobne písal aj doporučujem...
Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Môžeme mať radi sex, ale iste nie vždy a za každých okolností a s kýmkoľvek. Takže na okolnostiach veľmi záleží a nemožno zovšeobecňovať, len to som tým chcel zdôrazniť.
Proste nič nie je v prírode iba biele alebo iba čierne a väčšinou dokonca ani čiernobiele. Ľudia ja viem všetci máme tendenciu byť radikálny a zjednodušovať realitu ale nebuďme rasisti...
Ja uznávam aj väčšinu princípov definovaných permakultúristami, len proste niektoré radikálne veci sú už príliš.
Ak napríklad sa šmikne rabínovi nožík pri obriezke a povie no čo aj tak bol malí, aspoň nebude mať komplexy, urobíme z neho teda dievčatko. Tak proste mi to nepripadá košer...
Občas treba aj myslieť hlavou a pozorovať prírodu a snažiť sa ju aj pochopiť a nielen sa tešiť a rozplývať a vnímať len emócie. Občas je dôležitý aj obsah nielen forma písma a gramatika...
Takže aby som sa skonkretizoval, nebál by som sa sadiť a pestovať kôstkoviny aj úplne bez postrekov. Iste chce to potom upraviť ostatné okolnosti. Zabezpečiť dobrú vitalitu stromov, nepresádzať najlepšie vôbec (na tú temu som tu už podrobne viac krát tiež písal...) nikdy som sa však nezmienil o tom, že popri poškodení koreňov a neprirodzenosti tejto ľudskej úchylky z pohľadu stromov, je tu aj problém so simbiotickými hubami... Niekto tu pred nedávnom zavesil video kde niekto hovoril práve o simbiotických hubách na stromoch. Vtedy som to sfukol trochu ostrejsie, s tým, že na to teraz nemám čas a že si to proste netreba všímať, pretože zďaleka nie všetko je tak, ako tam hovorí ten pán...
Na druhej strane a to som priznal už vtedy niečo na tom ako napokon skoro na všetkom je...
A to niečo je práve to, že stromy naozaj všetky spolupracujú so svojimi simbiotickými hubami na koreňoch a tých je tisícky druhov... Huby sú oveľa citlivejšie na presádzanie, než stromy samotné. Zloženie pôdy je pritom klúčová záležitosť. Preto ak strom mal nejakú hubu na koreňoch a vždy nejakú tu hubu naozaj aj má, a pritom mu ju nikto nemusel a na 99% naozaj ani nenaočkoval, tak po presadení nemusí zloženie pôdy práve tejto hube vyhovovať a nejčastejšie naozaj ani nevyhovuje. Stom je takto stresovaný nielen zo straty koreňov po presadení ale aj zo straty svojej kamarátky symbiotickej huby.
Ako pôsobia práve fungicídy na tieto huby? Tak to neviem, ale asi to nič pozitívneho nebude...

Teraz úplne konkrétne a tu som to niekde už isto písal, vinikajúca višňa mojej susedy netrpí žiadnymi chorobamni, je to už dosť starý, pravokorenný strom s veľkými sladkými plodmi. Rodí bohato a je samoopelivá... Plody púšťajú červenú krv, ktorá zostáva aj na pokožke o šatách nevravím ani. Je to veľmi dobrý príklad višne ktorá je super a nikdy pritom striekaná nebola. Neviem, či je to polohou, ale kloním sa k tomu že nie, pretože som aj na mladých višniach presadených na iné miesto nepozoroval nikdy žiadne choroby ani moniliu. Iste na to, aby som tvrdil, že tá višňa je rezistentná to samozrejme nestačí. Obrastá odkopkami, ktoré majú presne rovnaké vlastnosti a myslím preto, že nieje tiež štepená ale z odkopku... Je to starý zdravo a bujne rastúci veľký strom ... Kto ju sadil už iste nežije.
Rovnako poznám aj staré a zdravé marhuľové stromy, ktoré nie sú striekané...
Tým nechcem tvrdiť, že nestriekajte je to zbytočné, to vôbec nie. Veď príkladov kedy odumrel celý strom marhule či višne len kvôli monílii poznám tiež dosť...
Dá sa pochopiť, keď niekto nemá rád chémiu a nestrieka vôbec, ale nedá sa pochopiť, ak odmieta aj starostlivosť o stromy ktorá spočíva v strihaní a tvarovaní stromov...
Ale čo veď sú aj taký, ktorý radšej zomrú než by sa nechali operovať, či podstúpili transfúziu... čo je to v porovnaní touto témou...

ja len na margo "striekania" : boj so škodcami a chorobami rastlín existuje už odpradávna, v podstate ako ľudia začali pestovať rastliny začali aj proti týmto škodlivým fenoménom nejako bojovať. Spočiatku vychádzali z jednoduchého pozorovania prírody neskôr spôsobom "pokus - omyl . pokus " zapojili do toho aj hlavu no a s rozvojom chemik sa stal z toho jeden z dobrých biznisov. Ja sa priznávam , že striekam nenávidím vošky a larvy držiac sa hesla "najlepšia mandelinka je zdochnutá mandalinka" striekam. A to priamo chémiou, predsa mi je troška ľúto tých malých tvorov a nechcem ich trápiť "zaručene overenými parazitmi" alebo nejakým dusením s olejmi. Preto používam praxou overenú chémiu. Čo sa týka hubových chorôb. Tak tam je dobre striekať preventívne pred infekciou zamerať sa na to aby nedošlo k vyklíčeniu hubových spór. (spory tu je akou vyšších organizmov sú semená... (apropó, kedysi som sa učil že existuje Rastlinná ríša a živočíšna ríša, pričom huby boli súčasťou ríše rastlinnej, dnes sú tak veľká skupina a tak preskúmaná, že sa vytvorila tretia ríša a to ríša húb). No a k tomu celkom dobre slúži meď a jej zlúčeniny. Preto z jari pred pučaním striekam meďnatými prípravkymi určite proti monilioze, určite proti chrastavitosti a vo viniči aj proti plesniam. Pod stromami treba mať ale vyhrabané vlaňajšie lístie , lebo ono je zdrojom infekcie a spóry nič iné nerobia len čakajú keď sa troška oteplí, nastane ľahký odpar zo zeme prilepia sa na kvapku pary a "poďho letom svetom " kým sa nezachytia na nejakej drevine a myceliom nepreniknú do pletiva aby sa mohli začať kŕmiť a množiť... Je to skratka proces trvalý a hovorí o pude sebazáchovy rodu.
zo starých ekologických skúseností je veľa receptov na ničenie škodcov aj chorúb" A vlani v čechach vyšla pekná knižka, Volá sa Rostlinné pesticídy ja som si ju objednal u Ježiška cez Martinus.sk, napísal to nejaký pán Pavela z VURV v Čechách. Veď si to vygooglite a uvidíte. Je tam o tom celkom pekne písané dokonca aj pár receptov. Odtiaľ viem že už starí Peržania používali prášok zo suchých kvetov rimbaby dokonca ako "bojovú latku" na ničenie úrody nepriateľa ... nielen Američania mali vo vietname svojho "orindž agenta")
nedávno bol u mňa kolega požiadal ma aby som mu našetril par cigaretových špakov .. ako silný fajčiari som s tým nemal problém, on si z nich urobil výluh a celkom úspešne zabojoval poti moliciam co sa mu dostali do izbových kvetin v jeho kancelárii.. ... vlani som tuto "špakovú" metódu vyskúšal na kaleráboch (spojil troska jarovou vodou) a tak isto s úspechom
takže tak...
pekný deň všetkým v radostnom očakávani teplejších slnečných lúčov vo vašich záhradách

Na tom ze si niektore choroby donesieme priamo zo skôlky nieco bude, aj ked na vysacke je cesto napisane "virus free". Koniec koncov uz samotny slachtitelia, pri slachteni novych odrôd, infikuje zamerne stromceky vsetkymi moznymi vyrusmi, aby skumali ich rezistenciu a odolnost.
Ako priklad uvediem slivku Jojo, ktora je popularna (hoci chut je podpriemerna), no co je podstatne, ze dost silna napadana spominanou moniliou. Pred casom na inom ceskom diskusnom fore, prebehlo viacero diskuii (Tragedia jmenem monilia laxa, a podobne).

Pre WABI prosim vas mohly by ste my tu visnu od susedy zabezpecit ak ma nejake odkopky a mal by som zaujem o tu bielu ceresnu z kremnice.

Ja stromi nestriekam vobec.My ludia si neuvedomujeme ze stromy su zive bytosti ktore citia vonkajsi svet okolo nich tak isto ako my.To len ludia v dnesnej prematerializovanej dobe sme na tieto veci zabudly a mame dojem ze stale musime s prirodov bojovat namiesto toho aby sme sa pozorovanim od nej ucili.Som zvedavi ci ty co striekaju by boly ochotny sa tym chemickym jedom nechat postriekat , alebo sa toho napit. Zamyslite sa nad tym kto a preco vyvinul chemicke postreky a ake ma stoho zysky.zaujimave je ze ludia pred 100 rokmi ziadne postreky nepotrebovali a uvedomte si ze cim viac budete striekat tym sy vyrusi a bakterie vyvinu vysiu odolnost co je podobne s antibiotykamy pre ludi kde si bakterie a virusi vypestovali taku odolnost ze antibiotyka uz nemaju ziadnu ucinost a lekari uz pred tym varuju.V zhrade som sa zacal orientovat podla mesiaca cize vyuzivam lunarny kalendar ridim sa podla mesacnych faz jednotlivych znameni a ci mesiac ubuda alebo dorasta.Stromy orezavam vylucne len pri ubudajucom mesiaci a mozno budete krutit hlavamy ale dosahujem stym vynikajuce vysledky. Stoji to za zamyslenie a vyskusanie.

Ahoj roby74, aj rozmyslam ci reagovat ci nie, no neda mi. Samozrejme je to tvoj nazor a v niecom mas aj pravdu. No napr. o lunearnom kalendari mam zase ja svoj iny nazor, a beriem ho ako horoskop, na ktory samozrejme neverim.
To co popisujes je sice pekne, ale v dnesnej dobe, ked uz sme my ludia natolko ovplivnili prirodu (odsirene elektrarne a vela vela dalsich zasahov), sa nemôzme tvarit, ze nas sa to netyka, a akokeby sa nic nestalo. Nemozme vyhnat kravy naspät do lesa, hoci mozno tam je ich prirodzeny domov, no tak sme ich ovplinili, ze by si bez nas neporadili. Preto ani roky slachtene stromceky, za ucelom velkej plodnosti pod., uz dnes nemozme celkom nechat napospas osudu. Vlastne my drobny zahradkari aj mozeme, ale co velko vyroba ? kto by si kupoval drobne a chrastave jablka ? A kto by vlastne vysadzal marhulove/broskynove sady, a potom by si len tak riskol, a nepostriekal proti monilii/kuceravosti ?

Je pokracila doba, a som znacne unaveny, ale este jedna otazka, co su to vynikajuce vysledky ?? Pochval sa konkretne, a inspiruj nas zahradkarov, ktory aj ked nechceme, musime postriekat napr. rajciny proti plesni, lebo inak sa plodov nedockame ...
EDIT: Je to môj nazor na vec, ktory som tu chcel napisat, a ak ma niekto opacny, tak ho respektujem. Na tuto temu by sa dalo diskutovat vela hodin.

Nedavno medzi zahradkarami prebehla na inom fore zaujimava diskusia o vplive lunerarneho kalendara. Kazdy si musi urobit vlastny usudok, podla svojich moznosti a skusenosti.

Ty si uz uzival proti nejakej chorobe antibiotikum? Ako je to mozne??? Nechaj to na prirodu. a kup si PSP...

Chce to rozumnú zlatú strednú cestu.Dohodu,ktorá na SR nie je možná,aspon mám ten dojem.Inak bude postupovať ten čo sa stromami živí a inak drobný záhradkár.Zem nám nepatrí,patrí dalším pokoleniam,patrí našim vnukom a pravnukom a akú im ju necháme takú ju mať budú.Bud im nasadíme stromy ktoré budu rodiť aj o 50 rokov,alebo nasadíme len sebe a im nedáme.
Mladý stromček je ako malé dieťa,ked ho príliš ofukujeme,nebude životaschopný ale nechať ho celkom na prírodu to sa tiež nedá.Takže s rozmyslom.