S peknym pocasim zase nastal cas mojich potuliek po prirode, ulovok z nedele bol bohaty, co sa tyka ovocnych stromov.... Na mieste kde mali na prelome 19. a 20. storocia miestni zemepani ovocny sad a mensiu botanicku zahradu som objavil par belmi starych stromov.... Hrusky, jablone, slivky a ceresne, spolu mozno 30 stromov. Velmi ma zaujala hlavne jedna ceresna, neodvazim si tipnut vek, ale je to obrovsky strom, kmen ma v priemere asi viac ako meter. Hrusky a jablone ktore som nasiel maju tiez pekne hrube kmene, niektore maju priemer 20 - 30 cm.
Vsetky ovocne stromy co tam rastu maju minimalne 50 rokov.
Pomaly sa tam vsetko chysta na kvitnutie, budem to tam pravidelne sledovat, som zvedavy, ake plody tam budu, ak tam bude nieco chutne, tak sa budem ucit stepit :-)

Som tu nová a chcela by som sa opýtať tých, ktorí objavili takéto staré stromy a ochutnali, či tu nie je možnosť si pomeniť, resp predať štiepky. ďakujem.

Myslim, ze nielen ja budem rad ked sem hodis nejake foto... musi to byt krasny pohlad

Je to super, ak má niekto pri prechádzkach krajom otvorené oči stále má čo objavovať, len si to nenechajte iba pre seba, nech s toho majú úžitok všetci, tie stromy si to zaslúžia...

Aj o starych odrodach sa bude hovorit na:

Úvodnom kurze Permakultúry
s dvojdňovou praktickou ukážkou permakultúrnych riešení
Brdárka, 6-10.máj 2010

Pár slov o permakultúre

Permakultúra je tvorivý prístup k plnohodnotnému životnému štýlu zdravej hojnosti. Je cestou pre každého, kto si praje žiť na Zemi udržateľne a vo väčšej harmónii. Je založená na etickom využívaní krajiny, spolupráci s prírodou a starostlivosti o Zem a jej ľudí. Je ekologicky zdravou metódou zabezpečenia našich životných potrieb, vrátane našej stravy, bývania, sociálnych a ekonomických štruktúr. Skúma tiež metódy, pomocou ktorých je možné ľuďom spolupracovať a obnoviť skutočné komunity. Permakultúra je tiež označovaná ako komplexný prístup k navrhovaniu vysoko produktívnych trvalo udržateľných ľudských systémov usadlostí, obydlí, záhrad, fariem, balkónov, celých obcí, miest, regiónov atď.

Pár slov o kurze

Úvodný 3-dňový kurz permakultúry prináša prebratie všetkých základných princípov udržateľného života tak, aby ich absolvent po skončení kurzu mohol aplikovať vo svojom každodennom živote. Tieto princípy sú tak univerzálne, že ich je možné uplatňovať nielen pri navrhovaní záhrady alebo domu, ale aj vo výrobnej, finančnej, obchodnej, projekčnej, vzdelávacej a sociálnej oblasti.

Pár slov o lektoroch

Lektorkami kurzu sú Ing. Helena Vlašínová a Ing. Patricia Černáková.

Ing. Helena Vlašínová je absolventkou Mendelovej univerzity v Brne, kde pracuje vo výskume v Ústave biológie rastlín. Dlhodobo sa zaoberá pestovaním rastlín v súlade s prírodou. V uvedenej téme publikovala množstvo článkov v časopisoch v Českej republike. V SEV Lipka v Brne sa podieľa na prednáškovej a poradenskej činnosti v oblasti biozáhrad a využití divých rastlín. V spolupráci s Ekologickým institutem v Brne poriada pravidelné stretnutia priateľov prírodnej záhrady. Je členkou spoločnosti Gengel, kde sa podieľa na záchrane a šírení krajových a starých odrôd plodín. Svoje praktické skúsenosti zhrnula v úspešnej praktickej publikácii "Zdravá zahrada".

Ing. Patricia Černáková sa venuje permakultúre od roku 1994. Od roku 2001 pracuje aktívne v občianskom združení Permakultura CS, ktoré vzniklo z iniciatívy Karola Končka - otca Patricie Černákovej. Od roku 2002 je držiteľkou diplomu permakultúrneho dizajnéra, spolu s diplomom v záhradnej a krajinnej architektúre. Okrem publikačnej činnosti v odbore sa podieľa na šírení myšlienok prírodných záhrad i vo forme praktického lektorovania prednášok a kurzov ako i návrhov a realizácií záhrad a verejných priestorov.

Mimoriadna stránka kurzu

Mimoriadnou stránkou kurzu bude okrem praktického stretnutia s lektormi aj časť výuky venovaná miestnym, krajovým a starým odrodám úžitkových rastlín a potrebe ich zachovania. Súčasťou kurzu je aj dvojdňová praktická realizácia permakultúrnych riešení, ktoré si účastníci kurzu osvoja v teoretickej časti kurzu.

Viac informácií o kurze získate na .alter-nativa.sk a na adrese:
Alter Nativa o.z., 049 34 Brdárka 11;
alternativa&alter-nativa.sk, telefonicky na číslach 058 7931 056, 0910 170 790.

Dobrý deň,
dnes som objavila túto tému a som nadšená. Náne záhradu s chalupou asi 7 rokov a snažíme sa s manželom ju zveľadiť ovocnými stromami. Hlavné už máme a teraz by som sa rada zamerala na staré odrody. Nemáme však so záhradkárením veľké skúsenosti. Preto som vďačná za vaše skvelé a obsiahle rady. pri ich listovaní mám chuť k našej záhrade prikúpiť ešte celé pole a vysadiť tam staré odrody ovocných drevín. :-))
Pretože ztáhradu máme v Gbelcoch čo je Nitriansky kraj rada by som od vás kúpila nasledovné druhy: spomínali ste "tureckú marhuľu", oskorušu, jabloň kožovku (trošku spoštené plody), hrušku "krvavku" ak máte, ringlotu s veľkými fialovými plodmi alebo žlto zelenými - tieto vždy bolato plodili a boli veľmi sladké, jablko panenské české - neviem či je to jasno červené jablko s bielučkou dužinou - nachádzame ich teraz aj okolo potoka Paríž v krajine - sú nádherné na pohľad a aj dobré.
Na mnohé odrody mám veľmi nostalgické spomienky, lebo sme ich mali na starom dome v záhrade. Vždy bohato rodili, hoci sme sa o ne nemuseli vôbec starať (myslím postrekovať a pod.) a pripomínajú mi môjho dedka. Chcela by som si podobnú záhradu teraz vytvoriť aby mali naše deti na nás podobné krásne spomienky. Terajšie nízkokmenné dreviny nemajú zu majestátnosť. A je možné Vás navštíviť - manžel by sa iste rád s Vami porozprával. je prírodovedec a mnoho času strávi v teréne.
Prajem krásny deň a teším sa Vašej ovocinárskej osvete.

Som z Nitry ak chcete rád sa s vami stretnem a zoznámim. Osobne to bude rýchlejšie a môžeme sa v kľude porozprávať. Zaoberám sa ovocinárstvom 25 rokov. Rád vám poradím vo všetkom čo vás zaujíma. Telefon sa neodvažujem napísať, ale dostanete sa k nemu poľahky, buď to vygúglite pod menom Andrej Danek, alebo nájdete tým že odkliknete vľavo od môjho príspevku na
"wabi", potom vyberiete v menu "zobraziť verejný profil", potom "o mne" dalej sa posuniete úplne dole na "popis" je tam telefonne číslo.
Alebo pošlite email, alebo správu na porade ale pošlite aj vaše číslo.

dobry den prajem, je to velmi prijemne najst taketo forum a dozvediet sa ze sa niekto zaujima o skutocnu zachranu starych odrod ovocia pestovanych nasimi predkami a ma o nich tolko vedomosti. chodim kade tade po slovensku a materialu na zachranu je vsade dost. okrem ineho som na vychodnom slovensku (poloniny) narazil na zaujimavu hrusku a jablon. hruska mala mensie plody, dozrievali v polovici septembra, ale velmi skoro hnilickovateli zvnutra od jadernika. chut vsak mali sladku, jemne vanilkovu, velmi prijemnu. jablon mala tiez mensie plody, zeleno zlte, neskor so slabym ruzovkastym lickom, sladucke, velmi vyrovnana sladkost a kyslost(neostavala kyslasta chut po zjedeni jablka), stavnate, jemne aromaticke, menej vhodne na uskladnenie, skor tiez na priamy konzum, alebo musty, stredne odolne voci hubovym chorobam(vzhladom na tento dazdivy rok a ich vzhlad). na obidva stromy mali domaci(rusini) vlastne nazvy, ale nezapamatal som si ich presne. buduci rok tam pojdem znova (cez vegetacne obdobie),tak ak by ste mali zaujem o nejaky geneticky material odtialto, tak mi dajte vediet o co konkretne. bol som tam aj pozriet vo vystahovanych obciach("velka polana","ruske","smolnik","dara",...) a starych stromov je tam pozehnane, hlavne jabloni, ale aj zopar hrusiek sa tam najde, slivak, orechov a aj nejake ceresne. niektore slivky co som tam ochutnal, tak drzali plody este v oktobri. chut vsak nebola taka sladka, ani aromaticka, skor mdla. ale mohlo to byt sposobene aj zatienenim a hustym porastom.
dalsou zaujimavou oblastou je krupinska planina, mam tam chalupu a pri mojich prechadzkach po okoli som natrafil na kopec opustenych sadov z mnozstvom starych stromov ci uz jabloni, hrusiek, ceresni alebo sliviek.
matne si spominam ze niekde pri krupine je aj sad kde sa isty pan snazi o zachovanie starych odrod jabloni.
aj u mna na chalupe mam stary sad, kde su aj slivky odolne voci sarke. u vacsiny sa choroba prejavuje len na listoch, plody su neporusene, sladke, stredne velke, neoddeluju sa od kostky, maju vsak kyslu supu. myslel som si ze by to mohli byt durancie, ale nie som si isty. potom tam mam este dve slivky zakrpateneho vzrastu, bez vyraznejsich priznakov napadnutia sarkou. na niektorych listoch boli v nepriaznivom roku len velmi nepatrne prejavy choroby. plody sa daju oddelit od kostky, su o nieco mensie ako predchadzajuce, sladucke, vhodne na susenie, potom este zopar bielych sliv a myrabelky. su tam aj bystricke slivky, ale tie su velmi postihnute sarkou. z ceresni tam mam krupinsku(celovsku?) chrupku. z orechov jeden polopapierak, sladka chut, ziadna horkost po zjedeni, stredna velkost, a jeden kamenac menej chutny, mensi a horkejsi, zrejme semenac. z jabloni tam rastie zrejme strudlovka, pretoze ma kysle jablka, ktore sa stanu sladkymi az po upeceni a este dve neidentifikovane mlade jablone, zlte plody s jemnym oranzovym lickom, dost nachylne na chrastavitost(v mokrom roku vacsina zdeformovane plody), velmi sladke a aromaticke plody, dozrievaju az v oktobri, velmi tvrda konzistencia duziny, idealne na susenie, po ususeni maju karamelovu chut. jedna hruska, ale z nej som este dozrete ovocie nechutnal. potom je tu este jedna visna, ta ma velmi stavnate aromaticke plody, prijemne kyslasta visnova chut, slabo cervena farba plodov, pri velmi dazdivom pocasi plody napadnute nejakou hubovou chorobou(plody su potom tmavsie, daju sa este konzumovat, ale nevyzeraju zdravo).
po okoli su popri cestach vysadene orechy a ceresne roznych odrod, velmi skore, skore, stredne skore, neskore.
takze ak budete mat chut a cas, kludne sa pridite na to pozriet. pripadne ak vas nieco zaujalo, tak nejaky vrubel vam mozem poslat.
dalsou lokalitou kde som sa stretol so starym sadom a stromami bola obec Stare, nachadza sa pri strazskom, a nad dedinou je stary sad, je tam jedna oskorusa a kopec roznych ovocnych stromov, ale je to uz dost zarastene. priamo v dedine sa pestovali dakedy marhule a jeden kamarat mi rozpraval o odrode nieco medzi marhulou a broskynou co tam maju(mali?).
spominali ste aj ukrajinu, a s tym ma napadlo ze okrem inych veci tam vyslachtili aj sladke odrody rakytniku resetliakoviteho, co by mozno stalo za to doviez sem.
dalo by sa toho napisat ovela viac, pretoze roznych odrod na zachranu je vsade dost, a nemusi to byt len ovocie, ale aj rozne druhy zeleniny, okrasnych a uzitkovych rastlin.
prajem aj ja vela zdaru.

ps: kde je mozne sa dostat k nejakemu zoznamu druhov(odrod) rastlin(ovocia), ktore predavate(cennik)? vdaka

Zdravím, chcel by som sa spýtať na slivku belicu - bielu slivku, už veľmi dlho po nej pátram, nemáte ju niekto, prípadne kde by som ju mohol kúpiť. K starým odrodám, som z Naháča, kde pôsobil juraj Fándly, je tu viacero starých odrôd a aj už v tejto diskusii spomýnananá jablon, ktorá má jablká bez jadierok a jablone, ktoré majú čierne jablká. V blízkosti je aj zrúcanina Katarínky, kde je tiež viacero starých odrôd hrušiek - jedny sme už aj štepili.

Pravdupovediac, čo sa týka sliviek sústreďujem sa najmä na odrody ktoré sú odolné voči šárke. Iste poznám ľudí ktorých zaujímajú najmä staré odrody napriek ich neduhom a fandím im. Mňa zaujíma všetko čo stojí za to pestovať v záhrade a občas sa nejaká tá stará odroda objaví, ktorá stojí za to. Najmä hrušky treba zachrániť a zachovať. Občas sa môže vynoriť aj zaujímavá jabloň, to je však zriedkavosť. Prunus kam patria nielen slivky, ale aj ringloty, mirabelky, slivy, dokonca aj trnka je veľmi variabilná skupina. Žiaľ práve tá neliečiteľná choroba - šárka zamiešala karty práve pri tej najlepšej skupine pravých sliviek. Medzi kvôstkoviny patrria tiež marhuľa a broskyňa ktoré sú tiež zaujímavé samozrejme, najmä tým že často aj obyčajný semenáč je celkom schopný...

kráásna téma...... chodím si sem aspoň počítať, lebo záhradu už nemám.

Daj kontakt alebo zavolaj alebo napíš, pôjdem do Senice, tak sa cestou zastavím ak sa ti bude hodiť a niečo ti prinesiem ak budeš chcieť.

V téme " Založenie ovocného sadu " -
http://www.porada.sk/t68588-p13-zalo...neho-sadu.html
som sa snažil zhrnúť čo to ohľadom odrôd sliviek ktoré stojí za to mať v záhrade...

Vo viacerých témach bolo hovorené o durandziach a beliciach ako starých odrodách, pričom tieto sa stále viac vytrácajú z našich sadov a záhrad.
Je to škoda nielen kvôli tradícii slivkového lekváru a pravej slivovice.
Durandzie sú tolerantné na šárku a bez problémov rodia vo všetkých regionoch.
Belice boli šárkou najviac postihované. Podarilo sa mi však získať a namnožiť belice, ktoré rodia dobre a zjavne šárkou netrpia alebo im nevadí, pretože bohato rodia.
Bolo by dobre, keby sa tieto stromy vrátili do našich sadov a záhrad...

Pan Wabi,

podobnu hrusku mame v zahrade.....nie, nie je to ta odroda aku spominate, lebo nasa dozrieva daleko skor, jul-august...obrovske zlte plody, dlzka plodu je aj 15cm, stavnate, velmi sladke.Strom je stary ale nie prilis velky, tvarom pripomina stihly ihlicnan....nenasiel som nikde co by to mohlo byt....poradite? konecne sa nasiel kamarat co vzal stepy na rozmnozenie, tak uvidim.....nie su to zimne hrusky, nedaju sa skladovat, len priamy konzum a hruskovica.....lebo su velmi stavnate a pri vahe aku maju je zazrak ak spadne na zem a neposkodi sa plod.....

Nejdem zakladať novú tému tak to dám sem
Objavil som u kamaráta hrušku ktorá tri krát kvitne a minimálne dve úrody dozrejú.Tento rok prvé kvitnutie zmrzlo,z druhého bola úroda a tretia teraz dozrela.Plody sú podlhovasté aj keď tento na fotke je iný.Chuť je podobná maslovkám a nemá jadierka.Je zaujimavé,že keď dozreje v lete osi do nej nejdú!
Pozná niekto čo je to za odroda?Vďaka
Hrušku sledujem už tretí rok lebo keď som to počul tak som sa tomu zasmial ako väčšina z vás
Fotenie som stále odkladal a podla toho vypadá aj fotka ops:

yNuž nikto o podobnej odrode nikdy z mojich známych nechyroval. Bezjaderné odrody hrušiek existujú viaceré ale taká čo by rodila v 3 cykloch to znie neuveriteľne.
Aj mne tento rok v máji na tých nižšie položených hruškách úroda zmrzla ešte v kvete ale žiadna druhá ani tretia sa neobjavila.
Robí to fakt každý rok?

ja mam na dvore starucku morusu, ktora je specificka hlavne tym, ze plody na nej postupne dozrievaju mnoho tyzdnov. popravde vela toho o morusiach ale neviem...

Či to robí každý rok neviem potvrdiť,sledujem ju tretí rok no majiteľ tvrdí,že ano!
Keď mi to ten kamarát hovoril som sa len usmial,vlani som krútil hlavou a tento rok som uveril, aj keď bola len úroda len z druhého a tretieho kvitnutia.Prvé kvety zmrzli.
Kamarát ju zavrúbloval a mám ju už aj ja na záhrade.
Plody vlani z tej prvej a druhej úrody boli také podlhovasté nie ako ten plod z tohtoročného tretieho kvitnutia,ktorý je na fotke.Plody z druhého kvitnutia boli podlhovasté ako vlani a predvlani.

Uz dlho mam zaujem o kupu moruše bielej a čiernej v jednom kmeni. viete mi poradit ?
dakujem za informáciu.