Dianag, spýtam sa ťa na tú hrušku. Nemáš jej foto, tá nie je z Nadlíc? Môj otec je odtiaľ a ja si spomínam na fantastickú hrušku u maminky na dvore. Nedožila sa ale môjho záhradkárskeho záujmu o ňu a nikde neviem natrafiť na podobnú.

Tiež hľadám celý život márne hrušky aké som spoznal v detstve v Chynoranoch. Starých odrôd a semenáčov veľmi kvalitných bolo voľakedy veľa ale stále ich ubúda... V škôlke kúpite len zopár odrôd najmä tie ktoré dobre znášajú prepravu chuťové vlastnosti nie sú vždy na prvom mieste.
Povedzme však že jednoducho mali tie hrušky smolu, keď sa nedostali do rúk záhradníkov, ktorí by ju vedeli spropagovať a rozšíriť do celého sveta.

ja som doniesol od presovaa hrusku ktoru volaju medovka preco to nerozvadzam dal som ju do duly a tak cakam ...

Keďže sa jedná o starú odrodu s lokálnym rozšírením, skôr by som odporučil ako podpník hruškový semenáč, s ktorý má isto dobrú afinitu. (s dulou nikdy nie je tak dobrá afinita) Sú ľudia ktorí sa boja, že takýto stromček bude rásť príliš bujne a narastie ako veľký strom. Nemusí to tak byť. Ohýbaním a nalamovaním sa dá dosiahnuť veľkosť stromčeka podľa želania.
Ak ale chcete mať zákrsok, ktorý má kvalitný koreňový systém je odolný a dlhoveký, použite ako podpník hloh. (dula má veľmi zlý koreňový systém a je oveľa chúlostivejšia)

Drienku sme vysadili vraj veľkoplodú, tak uvidíme. Vysadili sme aj Amelanchier /muchovník/, mišpuľu, aróniu, schizandru čínsku, rakytníky, morušu čiernu, morušu bielu. Väčšinu sme kúpili v Bojkoviciach, niečo sme dokúpili tu v Rimavskej. Teraz rozmýšľame nad marhuľou odolnou do vyššej polohy, pozdáva sa mi tá odroda Pinkcot. Tú hrušku musím odfotiť, podľa všetkého to praskuľa asi nebude, ale kúpili sme tú Praskuľu v Čechách. Aj jaderničku moravskú /vínovku/ u nás zvanú kozie cecky. Má ju suseda a dobre sa jej darí. Tú hrušku čo máme takú krásnu starú musím pofotiť /plody/. Dozrieva veľmi pozde, ešte doteraz sú plody na strome, sú také veľké, s červeným líčkom, veľmi tvrdé, keď spadnú tak až prasknú, šťavnaté /robili sme si mušt - super vecička/, dužina sa dá jesť až po odstátí na jar. Domáci v Zahoranoch ju skladujú v slame. Netuším čo je to za odroda. Kúpila som si knižku Ovoce Bílých Karpat, ale ani tam sa mi moc nepodobá na nič, trochu na tú spomínanú praskuľu. Skúsim ju nejako zaštepiť do semenáča hrušky, uvidíme. Teda pokus-omyl, lebo také jednoduché to štepenie zase nebude.

Nie je to nič zložité. Ak chcete príďte ešte teraz behom týždňa hoc aj cez niektorý výkend a urobím vám behom pár hodín školenie a budete môcť úspešne fungovať po zvyšok života.
Alebo potom až jar, ale to bude menej času. Je to lepšie vidieť a vyskúšať, než iba teoretizovať pri knižke...

ja zase trosku inac dnes som obral z odrody julia je na A2 ,je to krasna a chutna letna julova jablon druhu urodu .hned po prvej urode zakvitla a dozreli druhe jablcka su uplne ine tvarovo aj farebne a tak ich vyfotim a poslem foto...

Tak to by ma vážne zaujímalo, nič podobné som nepočul ešte...

Viete niekto viac o tomto??
Fándlyho jabloň, ktorá nikdy nekvitne, a predsa rodí, skúmali aj odborníci zo Slovenskej akadémie vied. Skonštatovali, že má genetickú odchýlku, pre ktorú nemá ani nijaké jadierka. Rozmnožovať sa dá len štepmi. Strom je raritou, preto je chránený.

Treba k tomu povedať že táto jabloň normálne kvitne, len nemá okvetné lístky a tak sú kvety úplne nenápadné. Všetky odrody sa rozmnožujú iba štepmi, ak by ste ich rozmnožili semenom, už by to neboli dané odrody ale semenáče krížence, neistej kvality a vlastností. Inak tá fándliho jabloň okrem tej rarity nemá žiadnu inú výhodu, iba ak pre zberateľa kuriozít.

ja som zistil trosku inu vec jablon julia krasne zarodila cca 2oo kg na A2 podpniku a na jesen som zistil ze ma aj druhu urodu jablcka mensie cerveno zlte ale kyselej chuti .a moj priatel ma taku istu skusenost...globalne oteplenie???

Evolucia v prírode neprestala,beží aj teraz a je smiešne ak si myslíme,že to môžeme nejako ovplyvniť.

Nuž evolúcia síce beží a nikto ju iste nezastaví, ale ovplivniť jej "produkty" sa ľuďom darí pomerne úspešne. Dvakrát rodiace jablone je však iba fiziologická porucha spojená s klímou, nemyslím, že by sa to ešte tak ľahko opakovalo.

rad by som tak trochu oživil temu STARE ODRODY OVOCNYCH DREVIN predovšetkým jabloní a hrušiek . Ak ma niekto záujem ozvite sa

no tak mozme tuto temu obnovit sam zbieram a hladam odrody zname aj nezname ....strimka,batul,blahovo oranzove a pod

Aj ja sa zaoberám ochranou starých druhov nevedeli by ste mi pomôcť z názvom odrody. V záhrade sme mali tri strare marhle už je len jedna má okolo 50 rokov množím ju lebo má perfektné plody len neviem názov odrody Môžem len opísať na trhu keď ich predávam patria k najväčším sú žlto oranžovej farby, veľmi sladké majú podobnú chuť ako ananás ale nie sú to ananasovky, pučiky rastú v skupinách po 3 až 4 už som sa radil s viacerými ľudmi ale nikto nevedel pomôcť. Potom mám ešte 2 presne 100 ročné jablone (rôzne odrody)

S tou marhuľou je to ťažko. Podľa toho čo píšeš by to mohla byť stará Francúzska odroda Paviot. Tiež som mal podobnú a bola neskorá v porovnaní s Maďarskou alebo Veľkopavlovickou asi o 10 dní ak nie viac, ostatné by sedelo podľa tvojho popisu.
Bol som v Piešťanoch kde majú génové rezervy marhúľ a ochutnával som asi 200 druhov. Senzoricky som podľa skúšok 99,9% presnosti chuti, robil som degustácie ale Veľa marhúľ hlavne tie v najväčšej marhuľovej sezóne majú chuť dosť podobnú. Nie je ľahké rozlíšiť jednotlivé odrody. V lete by som ťa tam vedel pozvať. Môžeš koštovať až do úplného posr.... A možno nájdeš tú tvoju, alebo tam môžeš poznať najväčších odborníkov na marhule nielen zo slovenska ale aj z Čiech a Maďarska...
Je ale tiež ľahko možné, že tá tvoja tam nebude a to znamená že je to semenáč ktorý ešte nebol zaregistrovaný, poznám zopár takých. Dosť často sú marhulové semenáče dosť klalitné.
Ak sa ti nechce chodiť, alebo to máš ďaleko, napíš odkiaľ si a rád sa zoznámim a môžeme niečo vymeniť. Moje číslo najdeš ľahko aj tak, že ťukneš na wabi ako je ikona a pozrieš podrobnosti...

Mám pocit, že opisuješ marhuľu, ktorú by som vedela rozoznať podľa chuti aj spomedzi 100 iných marhúľ. Na tú chuť nezabúdam. Pamätám si ju z detstva. Nektár a ambrózia v jednom zahryznutí. Ó, bohovia. Skutočné osvieženie. Ak ju množíš, rada by som si od Teba kúpila aspoň jeden stromček. Tieto novo vyšľachtené druhy nestoja za nič, bez chémie neprežijú.
V záhrade máme zachránené 2 druhy veľmi starých hrušiek. Jedna je kyslastá, čím bližšie sa prehrýzam k jadrovníku, tým je sladšia. Pri jadrovníku je už ako med. Druhá má chuť figy. Vyše 100-ročnú marhuľu sme tohto januária vypílili. Zomrela ešte vlani, len sme sa s ňou nevedeli rozlúčiť a v dutine kmeňa bývali vtáčiky.

Oceňujem informáciu o Piešťanoch. Ďakujem.

O tú marhuľu bude mať záujem asi viac ľudí včetne mňa.Daj vedieť ak budeš predávať.