hihi ... chokma .. nenechaj sa "vytočiť" .... drž sa staréého anglickéého, "aj ked nesuhlasim s tvojim nazorom, urobim všetko preto aby si ho mohol vyjadrit"

Tie vysledky mam take ze minuly rok vysadene rajciny podla miesiaca my priniesly taku urodu ze sme nevedeli co s nimy a kukurica, mrka ,petrzlen,cibula priniesly tak isto velmi bohatu urodu.Ako som uz spominal stromy rezem len pri ubudajucom mesiaci a suedia orezavaju pri dorastajucom tak oni maju zlu urodu naproti tomu ja mam urodu vynikajucu. Zase netvrdim ze kravy mame vyhnat do lesa ale pozrite sa na koprovu a tichu dolinu v tatrach ktore sa po kalamite nechali napospas prirode a nove stomceky uz maju vysku 3 az 5 mmetrov a kolko narastli tie vysadzane clovekom a tiez nechcem zakazovat ludom stiekat stromy lebo je to na rozhodnuti kazdeho jednotlivca.Ludatvo sa velmi vzdialilo od priody a ked mesiac dokaze hybat s takov masov vody akou su oceany cize priliv a odliv tak iste bude mat veky vpliv na rastlinstvo.

S tymi rajcinami ti musim dat za pravdu, minuly rok aj take tlaky plesni neboli (aspon u nas, suche leto). No urcite to zalezi od mikrolokality, niektory znami tiez paradajky nestriekaju, no jeden rok im to vyjde, a dalsi rok placu. Ja aj ked pestujem iba v malom (30 planty), riskovat nemienim. Ide o to, ze od semiacka sa s tym piplem, a tak ked vyrastu pekne rastliny plne plodov, a bude 2-3 tyzdne v kuse prsat, a na to pride teplota, sa ma m len necinne prizerat a jest plesnive paradajky ? Alebo si mam ist kupit do marketu, tie umele ? Kazdy sa musi prispôsobit dannym podmienkam, a tak ked raz byvam v lokalite, kde su casto hmly a a vlhke pocasie, tak budem ich dva krat postriekam, alebo ich radsej nebudem ani pestovat. Na margo tych plesnivych plodov, by som kazdemu odporucil precitat, aky skodlivy je plod, ktory je napadnuty plesnov, a to uz v stadiu, ked to na nom este nie je vidno.
Presli sme od stromov, ku rastlinam (mimochodom ja kukuricu, mrkvu, a petrzlen tiez nestriekam.
Zo stromami je to este horsie ako s rocnymi plodinami, lebo tie ked uhynu tak nas to az tak neboli, ale co stromy ? Ako napr. pestovat broskyne bez postreku proti kuceravosti ? Len tak naokraj, niekde som cital ze v podmienkach do 500mnm nad morom, je menej narocne vypestovat 100kg broskyn ako 100kg jablk.
To vasa posledna veta pre mna nie je dostatocny argument. Ukazte mi nejaku poctivu študiu.
Inak nasiel som lunearny kalendar na mesiac marec: http://www.spektrumzdravi.cz/brezen-2013 a to snad ani nemôzu mysliet vazne toto tam...

O zidnej takej studii neviem je len na kazdom jednotlivcovi ci by to chcel skusit alebo nie. Ja som pozoroval na svojich stromoch ze pocas pribudajuceho mesiaca konarik narastie o vacsiu dlzku ako pri odbudajucom.Byvam pri priehrade nitrianske rudno v nadmorskej vyske 450 metrov a dari sa tu ovocnym stomom nechcem ich vsetky menovat dokonca mame na dvore ciernu morusu uz vyse 20 rokov a kazdy rok prinasa bohatu urodu .Tie broskyne ked nie je dazdiva jar tak az netrpia kuceravostov.

CHcem sa opytat nemate niekto hrusku odrody GROSDEMANGE alebo neviete kde by sa dala zohnat.Je to stara francuzka odroda mam o nu zaujem.

Vkus mate dobry lebo hruska Grosdemange je velmi kvalitna odroda. Len neviem ci u vas dostatocne dozreje lebo je dost narocna na stanoviste, ma rada lepsie pôdy. Pamätam si jeden stary strom tejto hrusky (dufam ze to bola ona), no kvalitne plody boli len v lepsich rokoch. Inak tu som nieco nasiel, ale je na dule, tak rast bude asi slabsi, nakolko samotna odroda nie je bujna.

Tak som už doma. Sezona sa oneskoruje, ale nebude veľa času už na PC zas.
Iste to čo hovorí Pablito má logiku...
Na druhej strane ak sa niekto riadi tými lunárnymi poverami a v ostatnom si dá yáležať, tak by to uškodiť nemalo. Či to pomáha je síce otázne, ale škodiť by to iste nemalo...
Človek ktorý sa tým riadi sa iste riadi aj ďalašími inými skúsenosťami a môže byť veľmi starostlivý a preto mu všetko dobre rastie a tak mu držíme palce...
Iste čo sa týka tých čerešní a višní posnažím sa vyhovieť...

wabi vitaj doma.tak si mal stastny a uspesny navrat.a dakujeme za tie visne a ceresne:-)
len presne ako vravis-kedy zacne sezona ked este stale zima neodisla????

Dakujem pablito 74 za typ na tu hrusku ale stej stranky by som musel spravit nakup za 30 eur take su ich obchodne podmienky takze zhanam dalej

Ahoj posielam ti PM, aby som tu nerobil reklamu.

Pre WABI - Tak som tu bielu ceresnu/Belicu/ zastepila a ak sa mi to neujme,tak v auguste budem ockovat .Ale tiez by som mala zaujem o tu kremnicku Belicu.Citala som tu viac prispevkov kolegov co by tiez chceli Belicku ceresnicku.Takze Hura,stare odrody sa vracaju!Strasne sa tesim,ze tu niekto otvoril tuto temu a je stale aktualna.
V praci mame asi 3m stromcek Mispule.Ja by som si ho chcela nastepit ci naockovat.Aky podpnik je vhodny?Dakujem

Skús naočkovať na hloh, všade pri potokoch ich rastie kopa. Ujatelnosť je dobrá, mám odskúšané. A vraví sa, že i kvalita plodov na hlohovom podpníku je lepšia ako keby si napr. použila dulový podpník.

no a teraz som sa dozvedela,ze existuju aj biele visne.....nielen ceresne.Vie o tom niekto viac?

Wabimu

Dobrý deň.Marhule a aj stará marhuľa s deravým kmeňom krásne zakvitla.Zato ja som "odkvitla" , už 4 mesiace ma kvári choroba a tak vrúble a celá záhrada ostali na vedľajšej kolaji.Chcem veriť, že v dohladnej dobe sa pozbieram a staré marhule sa budú dať zachrániť očkovaním.Očkovať sa bude dať do výhonkov ktoré som nechala v záhrade rásť zo starých koreňov marhúl.Poprosím ás o pomoc, pretože v mojom okolí nepoznám nikoho kto vie očkovať.Neviem ani kedy sa to robí.
Všetkým Vám želám pevné zdravie a tak nech sa Vám darí.

Ďakujem

zdravim, zaujimava tema....
tiez sa zaujimam o stare odrody, u starkej v okrese RS sme mali perfektnu hrusku maslovku - bola vhodna len na priamy konzum alebo hruskovicu, pripadne na kompot ale len ak sa obrali este za zelena. Hrusky dozrievali na prelome jul-august, boli zlte velkost az 15 cm, tvar slzy, niektore s jemnym ruzovym lickom, velmi stavnate a sladke.Hruska uz vyschla ale mam ju zastepenu na dule a tento rok aj zakvitla tak uvidime ci bude na ochutnanie (potom pridam foto plodov). Zaujimal by ma nazov odrody-zeby uz tu spomenuta medovka?
taktiez u starkej je este zijuca stara jablon, plody dozrievaju dost skoro, su stredne velke, spociatku nakyslaste po dozreti sladkokysle,velmi stavnate, farba zeleno cervená az zltocervená podla stupna dozretia, jablka su vhodne na priamy konzum alebo zavaranie- taktiez by ma zaujimal nazov
este jedna stara jablon bez nazvu: povodom - dolne alebo horné plachtince pri VK, jablka velke az velmi velke zelene az zlte-podobne golden delicious farbou aj chutou ale vacsie, stromy mozu mat minimalne 30 rokov mozno aj 50.
Uz ich mam tiez nastepene ale neviem na ktorom strome, kedze mi vybledlo oznacenie...ale tento rok zakvitli tak hadam to zistim...a mozno s Vasou pomocov aj nazov.
A nakoniec Ceresna, stary strom v starom sade nad mojou rodnou dedinou (boli tam hlavne marhule,ceresne a slivky-mirabelky) tato ceresna je skora, dozrieva spolu s tzv. "majovkami" zltocervenými ceresnami ale na rozdiel od nich su plody ovela vacsie (ako srdcovky) a maju cervenu pri dozrení az skoro ciernu farbu. Strom je uz tiez velmi stary, ale zatial sa mi ho nepodarilo namnozit. Odobrate vruble boli dost slabe a nevydrzali do jari - vypucali. Chcem skusit v auguste prevrublovat, pripadne preockovat (este som neockoval). Ak sa nepodari tak na jar skusim opat.
Viete mi poradit ako najlahsie tu prestepit ceresnu? Mozno by bolo dobre tu staru ceresnu zmladit aby vyhnala lepsie letorasty. Podpniky-ceresne z kostky uz mam asi 3 roky stare.
Vdaka za rady a vela uspechov pri zachrane starych odrod

Nooo ta ceresna zne velmi zaujimavo, ja hladam presne nejaku taku - skoru a tmavu ceresnu ktora by bola vhodna do podmienok okolo Zvolena

zdravim
chcel by som si sam dopestovat jablonove podpniky - len tak pre srandu :-))) Tento rok som nasadil kôstky z jonatanok. Kedze nejde o podpnikovu odrodu, je pravdepodobne ze "jonatankovy" podpnik bude podporovat bujnejsi rast nastepenej odrody... Ak ale tieto semenaciky zrezem a vypestujem z nich vegetativne podpninky , budu tieto vegetativne podpniky (zakonite tiez "jonatankove") rast menej bujne ako by rastol podpnik z neupravovaneho semenacika?

Ma teda vyznam (z hladiska obmedzenia rastu a nastupu rodivosti) vypestovat vegetativny podpnik z "nepodpnikovej" odrody? Alebo je to uplne jedno - ako keby som stepil na generativny podpnik?

Ak si vysejete kôstky z lubovolnej jabloni (jablk), tak semenaciky budu mat nevyrovnany rast. Niektore budu rast bujnejsie, niektore stredne bujne, a niektore mozno slabsie: dalo by sa povedat ze kazdy bude jedinecny.
Ak si nasledne niektory semenacik, rozmnozite vegetativne, tj.napr. zoberiete si z neho odrezok, a vypestujete z neho jablonku, tak ta jablonka, bude z pravidla rovnaka, ako ta matecna. (bude mat rovnaku geneticku vybavu)
No na takyto postup nevidim dôvod. Jablonove podpniky ktory boli vyslachtene pre ich odpovedajuci korenovy system a rast, sa takto vegetativne mnozia, aby bol zachovany pozadovany rast. Napr M9 slabo rastuci, MM106 stredne a A2 bujny. Ak si chcete vypestovat napr. stredne rastuce podpniky, tak si kupte podpnik MM106 ktory si udrziavajte ako matecnicu pre vyrobu dalsich podpnikov.
Na poslednu otazku teda odpovedam, nema to vyznam, nedosiahli by ste pozadovany efekt, a stromcek by rastol rovnako bujne.
Dalsia vec je ze to aku silu rastu bude mat stromcek, zavisi okrem ineho aj na nastepenej odrode. Ak bude na tom semenaciku nastepeny nejaky triploid, tak rast bude este bujnejsi. Ak nan nastepite napr. vami spominany Jonathan, tak rast az tak bujny nebude, a ani hrubka kmena nebude tak velka, Jonathan obecne nevytvara taky hruby kmen. Ale to zalezi aj na dalsich faktoroch ako su poloha, pôda a pod..

Inak niekto robi aj taku vec ze si vypestuje semenaciky (napr. z Moravskej jadernicky (su pomerne vyrovnane), a nasledne pouzije medzivlozku z napr. z spominanej M9, kde dlzka medzivlozky je rozhodujucim faktorom v sile rastu. Pouziva sa to uspesne aj pri inych druhoch aku su ceresne a pod.. ale to uz odbocujem...

podľa mojich skromnych teoretickych vedomosti viem, že nie každy semenáč "dedí" vlastnosti rastliny po materskom plode. Semenáčik je taký "felemagyar - fele toth" niektory rastie bujne iny menej, nemožno jednoznačne tvrdiť, že ta ktora odroda dáva menej rastúce stromy a ina zase bujne rastúce.

Je to tak, a to hlavne aj preto ze jablone su cudzoopelive. Ale ako som spominal, tak vie sa ze napr. semenace moravskej jadernicky, si dobre drzia vlastnosti pokial ide o rast, a tak maju semenace celkom pekny vyrovnany bujny rast, je to asi aj preto ze tato odroda ma vysoku matroklinnu dedicnost, tak ze aj ked je cudzoopeliva, tak vplyv matky je podstatne vyssi.

Ked sa nemylim, tak dnes som videl wabiho v Postav dom zasad strom, dobre hovoril.