[QUOTE=wabi;1293661]Chápem to nadšenie. Všetci si pamätáme, ako bolo v detstve ovocie sladšie, dievčatá milšie, slnko viac svietilo, bolo na všetko viac času, život bol kľudnejší, lepší a krajší. Môžem len potvrdiť. To ale tvrdila aj moja stará mama, ktorá prežila svoju mladosť ešte pred vojnou. Jej stará mama za Márie Terézie vravela to isté, viem to priamo od svojej starej mamy, ktorej to vraj povedala a tá neklamala. Bola dobrá kresťanka a ak, predsa niekedy nechtiac, tak sa z toho včas vyspovedala... teraz iste na nás hľadí priamo z neba a smeje sa.
Fakt ale je, že staré aj 100 ročné marhule naozaj ešte rastú, nie je ich však veľa. Ako je možné, že sú tak vitálne? No predsa preto, že tie, ktoré vitálne neboli, už dávno nie sú!
Staré odrody sú preverené rokmi a sú fajn. Nové odrody sú ale preverené v pokusných výsadbách s tými starými a horšie isto nebudú, inak by sa predsa neosvedčili. Boli vyberané z pomedzi 100tisícov iných semenáčov a sú vážne špičkové, inak by ich nevybrali!
Kvôli objektivite treba dodať aj to, že chuť a šťavnatosť sú len jedny z ukazovateľov, na ktoré sa pri šľachtení prihliada. Kladie sa tiež dôraz na skladovateľnosť a štruktúru dužiny, ktorá sa pri preprave tak ľahko neotlačí a neobúcha, čo môže byť v protiklade k šťavnatosti. Nie je to však pravidlo a vo všeobecnosti okrem tejto, niekedy však podstatnej, "drobnosti" sú nové odrody často väčšie, krajšie, farebnejšie, odolnejšie voči chorobám a mrazom a celkovo často víťazia aj v súťažiach o najlepšie ovocie. To je však príliš všeobecne povedané a kvalitná stará, krajová odroda, či dokonca semenáč, vôbec nie je výnimka.
Je to celé v niečom inom. Dnes chce mať každý rýchlo veľkú marhuľu, tak si kúpi čo najväčší strom. "Najlepšie s korunou aspoň 3 metrový" a ostrihať ho potom až na kostrové konáre podľa kvality, či skôr nekvality koreňa mu je ľúto. Potom sa čuduje, že strom sa alebo nechytí vôbec, alebo po niekoľkoročnom trápení podľahne súboru hubových chorôb a nesprávnej starostlivosti.
Má veľmi zníženú imunitu a riedke drevo, pretože ho v škôlke nadopovali hormónmi aby rýchlo vyhúkol čo najväčší a behom roka ho mohli predať.
Nepozerajú na to, aby vydržal čo najviac, mal dobrú kondíciu, ujatelnosť, vitalitu, kvalitnú koreňovú sústavu s veľa vlásočnicovými koreňmi. Pretože za to platení nie sú. Naopak hormóny spôsobujú intenzívny rast nadzemnej časti stromu na úkor koreňov. Tieto stromky sú určené do intenzívnych sadov, kde majú za úlohu čo najrýchlejšie plodiť a pri mnohých postrekoch, kvapkovej závlahe a intenzívnom hnojení do 10 rokov čo najviac zarodiť. V podmienkach poloextenzívnych či dokonca extenzívnych bez hnojenia, postrekov a automatizovanej závlahy trpia a výsledky sú často žalostné.
U marhúľ sú staré stromy často štepené hore vysoko, takže kmeň je tvorený podpníkom. Navyše, podpník nebol často vôbec presádzaný, ale bol naštepený priamo na mieste kde rástol, alebo ak aj bol presadený, tak ako maličký, s bohatou prirodzenou koreňovou sústavou a hneď po vykopaní bol aj vysadený. Nebol vykopaný v októbri a potom trmácaný často až do jara. Vystavený presychaniu, mrazu, vyoraný s pár hrubými koreňmi a minimom vlásočnicových koreňov až do jara, kedy si ho niekto kúpi stovky km od miesta kde predtým rástol.
Ďalšia vec, že tlak parazitov, škodcov a chorôb sa stále zvyšuje, staré odrody sú v nových podmienkach vystavené iným tlakom ako pred niekoľkými desiatkami rokov. To platí o marhuliach zvlášť.
Ak chcete mať vitálny strom, ktorý sa dožije možno aj 100 rokov, tak si najprv vysaďte kôstku so slivky, alebo mirobalánu či dokonca aj marhule a po 2-3-4 rokoch bez presadenia ho zaštepte najlepšie vo výške koruny a je jedno akou odrodou. Bude mať kvalitné drevo, dobrú vitalitu, bude rásť ako z vody. Môžete ho tvarovať a ohýbať a rezať, aby vyhovoval vaším zámerom. Tento strom bude možno rodiť o 2 roky neskôr ako ten ktorý si kúpite, ale bude stabilný, vitálny a prežije vás.
Ako to celé urýchliť a obísť, na to prišli v Kanade, kde im asi záleží viac na tom, aby stromky boli odolné a rástli. V komerčnej škôlke chcú z minimu času vyťažiť maximum riedkeho dreva a rýchlo predať. Technológia "na vzduchovom vankúši" využíva výhody krytokorenných sadeníc, ktoré sa nestrihajú, neorezávajú z koreňov, a preto po zakúpení dokážu rásť akoby ani neboli presadené.
Aby som to zhrnul. Za zlý rast a ujateľnosť a skoré vyschnutie marhule nemôže "nová odroda". Skôr je vinníkom "nový" a najmä krátkozraký spôsob pestovania stromkov v ov. škôlkach a nevýhodný podpník ako aj drastická manipulácia pri presádzaní. Tak obrovský šok a rozdiel medzi podmienkami v škôlke a na konečnom stanovišti v sade či záhrade sa napríklad nutne musí podpísať na stromoch.
Vitálny, dobrý a odolný strom stojí a padá na kvalitných koreňoch. Pretože môžete robiť čokoľvek, ak nie je dobrý koreň, tak to, čo je nad zemou, je takmer nepodstatné. Často sa smejem, ale je mi z toho smutno, keď ľudia, sú tak povrchní a pozerajú iba na vonkajší dojem bez štipky fantázie. Je škoda ak záhradkárka pozerá najmä na kmeň a konáre, lebo tie bude po vysadení vidieť a koreň jej je ľahostajný, veď sa aj tak schová pod zem a nebude na očiach. Pritom je to presne naopak. To čo je nad zemou, je nepodstatné a hlavne koreň je dôležitý. Sila a vitalita koreňa rozhodne ako bude strom rásť. Nadzemnú časť môžete tvarovať a budete rezať a upravíte si ako budete chcieť. Škaredý vrch si vyformujete a on bude taký, ako sa o neho postaráte, ale zlý a nekvalitný koreň sa podpíše na zdraví a vitalite a životnosti stromu oveľa výraznejšie.
Zahradkar sice nie som, stromom sa tiez nerozumiem, ale podla mojho nazoru je tento prispevok velmi rozumne napisany.