Bonita,
prajem v prvom rade uprimnu sustrast, patri i Tebe, nielen celej rodine , nakolko si sa o babicku starala a urcite Ti svojim sposobom prirastla k srdcu, nie kazdy dokaze vykonavat "nechcem to nazvat pracou" je to poslanie.Sama som sa s maminkou starala o svojho otca 8 rokov, väčšinou mamka, ja len poslednych 14 dni, ale to sem teraz nepatri, modlila si sa za babicku a bola si vyslisana, vzdy takto chorym prajem v najtazsich chvilach tichucko zaspat a byt usetrení bolestí.Verím, že i ked teraz mas ine starosti, moznno budes opatrovat iných ludí, mozno deti, ze na nas nezabudnes a sem tam pozries ako sa mame a poradis, ako vzdy mudro a s nadhladom, ktorý je dolezitý.
Prajem touto cestou uprimnu sustrast i rodine babicky.
Viera

Kocky ľadu som dávala mojej mame aj vtedy, keď jej bolo zle po chemoterapii. Vždy keď začala cítiť, že bude zvracať dala si rýchlo kocku ľadu, pomáhalo jej to potlačiť to zvracanie.

Sledujem túto tému aj keď teraz som tu dlhšie nebola a všetkým, ktorí statočne bojujú s touto chorobou prajem veľa síl.

Wegamizi, aj keď neskoro, ale naozaj z celého srdca Ti prajem úprimnú sústrasť. Som rada za všetkých, ktorí majú pri tom utrpení aspoň to šťastie doopatrovať svojich blízkych doma. Mne zomrela mama minulý rok v lete v nemocnici. Zomrela v ten deň, keď som sa dohodla s lekárkou, že si ju zoberiem domov a tam sa o ňu s ich pomocou budem starať. Nestihla som to a čo ma bolí oveľa viac, že som jej ani nestihla povedať, že o pár dní pôjde domov. Len jedno sa mi splnilo, aby som bola pri nej aspoň vtedy, keď príde tá chvíľa, aby vedela, že som ju neopustila.

1. Keď mala mama nádor na štítnej žľaze, prejavilo sa to tým, že začalo priberať, spravili jej biopsiu a tam zistili nádor.
Potom na prsníku - začalo ju bolieť vo vnútri, trvalo dlho pokým to zistili, tvrdili najskôr, že tam nič nemá.
Na hrudnej kosti (recidíva od prsníka) - vydúvala sa jej hrudná kosť, nádor jej "zožral" celé vnútro kosti
Nakoniec sa jej dostala znova do kostí - zistili jej to z krvi, mala v krvi veľa kalcia, ktoré sa jej vyplavovalo z kostí

2. Avastin dostávala aj moja mama spolu s chemoterapiou, keď sa poslednýkrát liečila. Podľa dr. Šáleka to nie je´chemoterapeutikum , ale biologická látka, takže má minimálnu toxicitu. Vraj je to niečo, čo má zničiť prísun výživy pre nádor a ten potom odumrie.

Bonita, povedzme si pravdu, tí ľudia, o ktorých sa staráme v ich ťažkých chvíľach nám akosi viac prirastú k srdcu, veľa krát sme im bližšie ako samotná rodina. Mne sa nepodarilo dodnes odosobniť sa od životov mojich dlhoročných známych, jednoducho mi prirástli k srdcu i keď navonok si to nepripúšťam, stáva sa, že sa pristihnem pri spomienke na ktoréhokoľvek z nich, avšak tie spomienky už nie sú také bolestivé ako ich život, ale naopak sú oslobodzujúce. Každý jeden z nich mi dal nejakú skúsenosť do života, ukázal mi cestu a naučil ma vážiť si celkom jednoduché veci.(Preto sa tak dobre dopĺňame s mojim manželom, vidím veci, ktoré on nevníma)
Bonita úprimnú sústrasť!!

U mna toto bolo druhe umrtie pri opatrovani, v oboch pripadoch som vycitila prichadzajuci koniec - nebola som si ista, boli tie pacientky len nejake ine, zrazu nespali, rychlo a plytko dychali otvorene oci, ta prva dokonca vyvalene dolava, aj ked posledne dni uz ich neotvarala. V oboch pripadoch som vyzvala rodinu, nech si k nim sadnu, aby citili, ze tam maju svojich. Neviem ake pocity vtedy clovek ma, ale myslim si, ze blizkost rodiny, moze len pomoct a ulahcit odchod.

Nevravela som, nech k nim idu, ze zomieraju, to som tiez nevedela, snad len podvedome, ale iste nie na vedomej urovni. Pri prvej sedel manzel pol hodiny, kym naposledy vydychla. Pri tejto pani bol prave najstarsi syn, drzal ju za ruku.

Tak toto ma velmi uspokojuje, ked viem, ze nezomierali same Rodina mi vravi, ze mam smolu, ci nieco aj nezacinam pritahovat, ale v tomto som uplne kludna. Rodiny si v rakusku najimaju opatrovatelky casto az vtedy, ked uz ma clovek pred sebou len tyzdne, dni a tak teda nasa sluzba je niekedy aj dost kratka.

Obe pacienky sa vyjadrili, ze uz tu nechcu byt a skoro sa im to splnilo, takze ludske pocity hraju velmi velku ulohu.

Kedze som ten den nemala odvoz, spala som / v smutiacej rodine je uz potom opatrovatelka rusivy prvok a navyse/ u kamaratky, co opatruje uz dva roky pani so stareckou demenciou. Pani nerozprava, je stabilna, silna, dari sa jej, aj ked ma 84 rokov. Napadlo ma, ze tito pacienti, uz uzatvoreni pred vonkajsim svetom, vlastne spokojni, netrapia sa co bude dnes, zajtra, co rodina, co deti - maju velmi dobre fyzicke zdravie . Mam dojem, ze psychika cloveka zavazi v zaciatku ochoreni vacsiu ulohu, nez si vobec uvedomujeme. Bezny clovek ma bezne starosti, bezne trapenia. Asi aj tie male negativne myslienky dost naburavaju imunitu.

Ahoj "bonita",

prepač, že som sa skor neozvala, ale z urcitych dovodov som sa trosku vyhybala chvilku tejto stranke.Si obdivuhodny clovek, ze sa takto dakazes starat o cudzich, rodinní príslušníci, by mali byť vdacní, ze Ta stretli,viem co je to starat sa o takýchto ludí, uz som spomínala moj ocko bol leziaci 3 roky,mamka sa starala o neho cely cas, ja len poslednych 14 dní, ale boli to pre mna najdlhsie dni v zivote.Mas pravdu ludia, ktorí si uvedomuju skutocnost, ked nevidia vychodisko, sami to vzdajú, tak to bolo aj u nás.Možno sa bude niekomu zdať, že som teraz mimo témy, ale nie, otec bol tiež onkologicky pacient.Ale chcela som povedat, ze je vela chorých, v poslednom štádiu, ktorí nemajú to šťasie, aby bol pri nich niekto blízky, alebo aspon ako tak spriaznený, no Tvoji pacienti maju stastie, ak raz aj ja mozno budem vdacna práve za niekoho takeho ako si Ty.Patri Ti moj obdiv.

Tak prispejem aj ja. Som na tomto portále len pár dni a narazil som na onkologické ochorenia. Nestihol som všetko prečítať ale svoj príbeh povedat môžem. Tiež to začalo nevinne, kkolegov otec plakal nad synom ktorý mal "rakovinu" a povedal aké mal príznaky. Az mi zle ostalo, lebo tie isté príznaky som mal aj ja. Hned som šiel lekarovi a nasadili mi lieky. To bolo začiatkom decembra. V prvý den som sa oplakal, bal som sa ( je hovadina ked niekto povie že chlapi neplačú). Lekár mi vysvetlil, že budú musieť operovať aby presne zistili čo to je. V janurári som bol operovaný a zistili zmiešnaný nádor a rozrastajúce sa metastázy. To ma už oplakávala cela rodina okrem mna. Ja som sa vtedy tomu postavil a silu mi dodalo aj to, že ma preradili na iné miesto lebo si vymýšlam choroby a vyhýbam sa robote. Na silvestra mi priniesli podpísať rozkaz kde som bol preradený na inú funkciu. Počas mojej maródky mi pokradli zo skladov vela materiálu s tým, že veď sa to nejako odpíše po pohrebe, alebo to zaplatí moja rodina. To ma podržalo a dalo silu bojovať. Operovaný som bol 2x a potom chemoterapia. Bolo mi ľúto ľudí ktorých som tam stretával. Bolo im zle, nechceli chodiť... s tým som sa nechcel zmieriť tak po chemoterapii nebola moja cesta na WC ale mimo nemocnicu a dal som si jedno pivko. Verte, aj ked nepijem, chutilo mi. Zle mi bývalo len prvý deň a ostatok týždňa phoda. Dokonca som vypochodoval s infúziami na balkon a pofajcil som si, primár len hlavou krútil. Dalšie 3 roky bolo všetko v poriadku a potom mi oznamili že choroba sa znovu vrátlila. Vtedy som sa dopocul ze tekvicove jadierka obsahuju zinok ktorý ničí rakovinu. Vyluskal som denne hadam pol litra a ked som mal ísť na chemoterapiu, uz som ležal v posteli ked prisla lekárka, podala ruku a povedala, dovidenia, ste zdravy. Odvtedy som nemal problem ani s rakovinou ani so ziadnou inou chorobou. Az teraz cukrovka ale to je dedicne.
Idvtedy ci som sa vyliecil pomáhami iným ľuďom s ich zdravotnými problémami. Napravoval som chrbtice, pomáhal pri migrénach ale aj iných chorobach. Odkedy mam cukrovku tak sa venujem len bolestiam chrbta a som šťastný. Verím, že človek je tak silný, že si dokáže pomôcť najviac sám. Musí v sebe nájsť tú silu a bojovať, nikdy sa nesmie vzdať. Hlavne nie popredu, preto že keď si raz niekto povie, to nezvladnem, ako by mal boj prehratý ale keď si povie to je maličkosť, to zvládnem tak ma vyhraté.

Nakoľko ani našu rodinu neobišla táto zákerná choroba, chcem sa opýtať na tie tekvicové jadierka, to ste ich len lúsklai a jedli, alebo ste si z nich niečo pripravovali?

Ja som ich len luskal.. kupil som si na trhu a luskal. Ale robi sa aj odvar alebo caj zo surových semienok. Vtedy som nemam cas rozmýslať ci čaj alebo luskať surové či pražene. Tak som počul a prvé čo ma napadlo šiel som na trh a kupil som si za 200 sk. Vtedy to nebolo tak drahe ako teraz, je to uz takmer 19 rokov. Možno bolo dôležité práve to, že som tomu veeril.
A ked môzem poradiť, da sa kupit caj a vola sa sayonara ( je to japonsky alebo cinsky pozdrav a má to znamenat nieco ako dovidenia rakovine ).

Prajem pekny den,

som velmi rada, ze Ste prispel do tejto temy svojou skusenostou s touto chorobou,cením si Vase poznatky i rady. Snad sa neurazíte ked sa trosku pristavím pri lúskaní tých jadierok, súhlasím, ze obsahujú vela uzitocnych prvkov pre organizmus,súhlasím s Vasim postojom , ze ak sa clovek zacne lutovat a nepostavi sa proti akej kolvek chorobe, tak má svoj boj skôr prehraty ako vyhraty, len si myslim, ze za vyliecenim nestoja len tie jadierka i ked urcite svojou mierou prispeli k vyzdraveniu.Súhlasím aj s tým pivkom, nakolko obsahuje vitamíny skupiny B, ktore sú pre organizmus potrebné.
Dovolujem si takto reagovat len z titulu 8-rocneho boja a vlastnymi skusenostami s touto chorou, studovaím vsetkých dostupných materiálov a iformacii o nových liecbach, kombinaciach s alternativnou medicinou, psychologiou a pod.
Este raz vdaka za Vas prispevok a budem rada, ked obcas napisete svoje nove poznatky.
S pozdravom Viera.

Tak to pivko po chemoterapii, mimo nemocnice ma dostalo. V pondelok mám konečne prvú chemoterapiu, doteraz to vždy odložili kvôli ďalším vyšetreniam. Hneď po naklušem na jedno malé pivko neďaleko nemocnice. Uvidím, čo to urobí. Ak budem vracať, obviním z toho to pivo. Dám vedieť, či platí: Čo ťa nezabije, to ťa posilní.

I Vám prajem pekný den,
a dakujem, ze Ste navstivili tuto temu,prípadne ak by Ste potrebovali nejake rady, pripadne sa chceli spytat i na nieco velmi osobne mozete mi poslat SS.
Drzim Vam palce , s prianim vsetkeho dobreho
Vasa Viera

Neboj, to malé povko ťa nezabije a čo ťa nezabije to ťa posilní, tak nejak je to, nie ? Ja som bol v Blave u MUDr. Mardiaka a považujem ho za veľmi rozumného človeka. Aj on mi dosť pomohol.

Jarka 1,

prajem pekny vecer, ak som myslela male pivko, tak som myslela naozaj na male pivko a raz za cas, nie ako terapia pravidelná denná viacnásobná, ale teraz vázne, ludia sa boja chemoterapie co je prirodzené uz i z toho dôvodu, ze koluju o tejto liecbe vselijake povedzme famy, najlepsie je dat si vysvetlit svojim onkologom co ma caka , t.j., aka je to liecba, ake ma vedlajsie ucinky, ako mi moze pomoct, co sa stane ak ju odmietnem a pod. Ja osobne som clovek , ktory chce mat jasno a od lekara nikdy neodidem a nedam sa odbit, pokial nezodpovie moje otazky. Dalej kazdy organizmus reaguje inak,co jednemu robi tazkosti, druhy zvlada vcelku bez problemov a velmi vela zohrava aj psychika.Ked clovek dopredu pocuva len, po chemoterapii je strasne zle, a pod., tak s najväcsou pravdepodobnostou bude aj Vam. Ja som napr. prve 3 mesiace zvladla vcelku bez nejakych väcsich problemov, neskor samozrejme organizmus reagoval na chemoterapiu nevolnostou a pod., ale skuste napr. jest 3 mesiace stale slaninu, pojde Vam i usami a nebudete ju chciet vidiet, viem prehanam, ale to len, ze organizmus je tymito latkami uz presyteny a reaguje po svojom.Moja rada, nebat sa toho, ale dat si vsetko vysvetlit a este existuje velmi vela prostriedkov na potlacenie nevolnosti.
Drzim palce,prajem vela zdravia a napiste ako Ste sa citil/a.A este jedna rada pozor na zvysenu hygienu, aj ustnu a vyhybat sa v tomto case prechladnutiu a styku s ludmi, ktorý majú vírusove ochorenia,chrípka, nádcha a pod.
S pozdravom Viera

Je pravda ze je potrebne hovorit so svojim lekarom. Ja som spominal primara MUDr. Mardiaka, ktoremu som povedal ze chcem vediet vsetko, ale uplne vsetko. Povedal ze nievie ci to je vhodne tak vtedy som mu povedal zase ja, ze ked mi povie, ze zajtra zomriem tak dnes sa budem tesit zo zivota. Prekvapilo ho to, vraj taky postoj by potreboval od vsetkych pacientov a povedal mi vseko co ma caka, co sa môze ale nemusi stat. Som mu za to vďačný, tak ako som vdacny za kazdy prezity den a odvtedy ich uz vela uplynulo. Jednoducho som sa zamiloval do života :-) Každému pacientovi s onkologickým ochorením želam aby sa uzdravil, aby sa netrápil a žil nadalej životom zdravého človeka. Nech je to katolik, evanielik, clovek bez vierovyznania alebo černoch či cigán... každemu želam aby sa uzdravil. Ale mam aj prosbu, ked sa uzdravi, nech pomôže ďalšiemu pacientovy, na to stačí povzbudenie a niekedy uprimný usmev.

Ahoj,
p.primara Mardiaka, poznam, mas pravdu je to clovek, ktory zasvätil zivot tomuto ochoreniu, ja osobne chodim prof. Kozovi a taktiez moja prva otazka resp. poziadavka, ze chcem vediet pravdu, co ma caka ked podstupim liecbu a co ked nie. V mojom pripade medzi oboma alternativami nebol velky rozdiel v %, ale zatial som tu a taktiez uz dlhsie, ja tomu hovorim s usmevom, ze nadsluhujem, ale som spokojna a ako pises Ty tesim sa zo zivota, i ked nie vzdy je mi do spevu, to by som klamala, ale co som si uvedomila je to, ze clovek potrebuje zit a tesit sa zo zivota, z drobnych malickostí , samozrejme potrebuje i stastie, lasku,zamestnanie, urcity zivotny standard, peniaze - bez tych sa dnes neda zit, ale onkologicky pacient, dovolim si tvrdit kazdy jeden prehadze rebricek hodnot a zistí, ze co bolo niekedy dolezite pre neho uz nie je, a to naco zabudal, je pre neho prvorade.A plne s Tebou suhlasim, mali by sme si pomahat.

Samozrejme že by sme si mali pomáhať. A ani nevieš aký široký úsme si my vykúzlila na tvári. Máme rovnaké pomenovanie, ja tiež nadsluhujem, vždy to tak hovorím
S tým rebríčkokm hodnôt s tebou plne súhlasim, tiež som začal uprednostňovať iné hodnoty než je mamon. Preto som si aj s bývalou ženou prestal rozumieť. Odvtedy čo som bol chory a vyliečil sa začal som pomáhať chorým ľuďom. Len nie pre peniaze a to bol dosť veľký problém. Mne stačil usmev alebo pohľad šťastia a manželka chcela peniaze. Viem že sú potrebné ale keď som niečo dostal do daru nemal by som to meniť na peniaze. Nech si hovorí kto chce čo chce, dar sa nepredáva...

[QUOTE=Jarka 1;1508930]Tak to pivko po chemoterapii, mimo nemocnice ma dostalo. V pondelok mám konečne prvú chemoterapiu, doteraz to vždy odložili kvôli ďalším vyšetreniam. Hneď po naklušem na jedno malé pivko neďaleko nemocnice. Uvidím, čo to urobí. Ak budem vracať, obviním z toho to pivo. Dám vedieť, či platí: Čo ťa nezabije, to ťa posilní.


Tak dávam vedieť, ako to s tým pivkom dopadlo. Chemo mi skončilo až neskoro večer, tak malý pohárik pivka som si dala až doma. Bola som smädná a hladná ako vlk, takže aj mne pivko chutilo. Potom som zhltla komplet obed s kuraťom na smotane a zaklincovala to celé tvarohovým koláčom. Krátko na to som zaspala. V noci som začala vracať a ráno tiež. Predpokladám, že to v žiadnom prípade nemôžem hodiť na to úbohé, dobré pivo a zrejme ani veľmi na chemoterapiu. V prvom rade viním moju pažravosť a to, že som zaspala s plným bruchom. Niekoľkokrát som držala v ruke Emegar - liek proti zvracaniu, čo som včera dostala. Dvakrát som prečítala príbalový leták a hlavne vedľajšie účinky ako bolesť hlavy, zápcha a nevolnosť. Skonštatovala som, že nevolnosť už mám aj bez lieku a zvolila som radšej to vracanie. Pila som len vodu a čaj, ale od toho ma stále napínalo. Tak prišlo na radu čo ťa nezabije ... a dala som si tri hlty pivka. Zvolila som Plzeň, lebo je horké. Najprv som myslela, že mi vypáli kotol, ale po chvíli to prešlo. Už som aj čosi diétne zjedla, ale viac som nevracala. Ivan vďaka za radu.

[QUOTE=Jarka 1;1512237]Drzím palce aby to vsetko dobre dopadlo. Mas pravdu co sa tyka liekov, tieu zprednostnujem nefarmaceuticke liecivo :-)) Mna ked boli hlava ( 2x v zivote ma bolela ) tak si spravim predlkon alebo rozamsitujem. Prietelke tiez dam sage a nie tabletky proti bolesti :-)
Nabuduce zjes menej a nebudee ti spatne. Ja som chodil na chemo vzdy na týzden do nemocnice.. prvý krat aj mne bolo spatne po prvej ale potm som sa rozhodol na to pivko a viac mi spatne nebolo :-)
A keby ti aj nahodou chcelo byt spatne, tak si spomen na mna a na dalsích ludi ktorí sem písu a lahsie to prekonas :-)) Leti k tebe jedno objatie, nie ze sa mu uhnes :-)