Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
HUMOROLA - veselé príhody
Musím Vám "povedať", čo sa mi prihodilo síce veľmi dávno, ale stále to mám v živej pamäti. Bolo to v čase, keď sme sa presťahovali do nového bytu. Ten môj mi volal, že keď prídem z roboty, že doma nebude, ale že ma čaká doma nejaké prekvapenie. Už sa neviem dočkať. Že by k nám presťahoval ten čarokrásny ostrovček, ktorý tak túžim navštíviť v tej exotickej krajine? Alebo že by ma čakala doma svokra? Bŕŕŕŕ ! Ale to, čo som „doma“ našla predčilo všetky moje tušenia a netušenia, želania a neželania v mojej širokouhlej fantázii. Zvedavá som sa náhlila domov, príjemne naladená nesmiernym očakávaním toho sľubovaného. Vystúpim z výťahu, vyberiem kľúč reku odomknem, no nestihla som strčiť ani kľúč do zámky a odrazu počujem za dverami nejaké mne neznáme zvuky. Škrabotanie, šuchotanie, voľajaké vŕzganie, klopkanie a praskanie, až som sa tak zľakla, že som prudko odskočila rovno do kvetináča s fikusom, ktorý sa márne snažím prebrať k životu už nejaký ten rôčik čítaním rozprávok, Pravdy, prípadne najnovšej Zbierky zákonov o účtovníctve. Stále nič. Drieme, ani lístkom nekývne že žije. Zdal sa mi síce akýsi iný, väčší, zelenší, veselší a tuším aj o voľačo krivší, ale v tom zmätku som nejako nad tým neuvažovala. Veď čo ma po nejakom nevzdelanom a urazenom fikuse (vyšmarila som ho z bytu na chodbu, lebo chudáčisko jeden mi tam zavadzal a odvtedy vykopal vojnovú sekeru a zazerá na mňa vždy keď idem okolo), keď sa šíria spoza našich dverí také neuveriteľné zvuky, ktoré mi pripomínajú všetko možné, len nie moju domácnosť??? Tuho rozmýšľam. Odomknem, neodomknem? Skúsim zazvoniť, neskúsim? Do čerta! Kde je ten môj? Samozrejme, nikdy nie je po ruke, keď ho potrebujem. Zasa išiel vybavovať to a ešte to a ešte tamto... Veď čo keď sú u nás zlodeji?! Takí sú schopní čohokoľvek! Už to mám! Ty milý fikus už si aj tak na nič, vyrobím si z teba zbraň a hotovo. Bude z teba dobrá kopia! No hádam sa nenechám zachloštiť pre tých pár starých zažltnutých dečiek, ktoré mi blahosklonne darovala svokra do výbavy a tuším boli aj sem tam roztrhané. No moje odhodlanie razom stroskotalo. Čo keď sú viacerí, čo ja úbohá stvora proti nim zmôžem? Tie zvuky neprestávali, ba čo viac naberali na intenzite.No nič, už to mám! Zavolám ja pekne krásne na to milé, krátke čísielko, schovám sa ja zatiaľ za výťah a vyčkám, kým tá ozbrojená zložka príde a konečne bude slúžiť aj mne a nie len širokej verejnosti. Tak sa aj stalo, zavolala som políciu (vtedy ešte VB, rozumej verejná bezpečnosť), vysvetlila im aké mám podozrenie a že mám strach ísť do vlastného bytu. Oni na to, že hneď idú a nech sama radšej nič nepodniknem. Behom chvíľky ich bola odrazu celá chodba. Chlapi ako jedle, odhodlaní na všetko. Hneď mi bolo ľahšie. Schovaná za výťahom som len tak zľahka nakúkala, čo sa bude diať. Zazvonili. Vtom sa rozleteli dvere a v nich nejakí cudzí chlapi, že čo sa deje. V predsieni krížom krážom dosky, vŕtačky, hobľovačky a čo ja viem čo ešte. Zaostrím lepšie, no skoro som omdlela. Panenka skákavá čo to je???? No pomaly mi začínalo svitať... svit, svit, svit...
Prepánajána, čo teraz? Čo urobím? Už to mám! Hodím sa na zem, vystriem sa ako Jánošík na dereši, zavriem oči a prestanem dýchať (beztak som si už dávno chcela vyskúšať, koľko vydržím bez dychu). Všetci tí ľudia ma budú ratovať, zavolajú záchranku, tí bieli anjeli ma naložia do sanitky a odvezú rýchlo preč. Možno pustia aj sirénu. Budem sa stále tváriť ako omdletá a sestričky z Kramárov....svet všetkých klamárov... tra la, la, la, la – hit od Elánu. No dobre, dobre prestanem si spievať a dokončím to tu. Tak pokračujeme. No a takto tváriac sa, že som stále omdletá si ma tam nechajú zopár dní na pozorovanie a bude. Alebo.... No z týchto nezmyselných úvah ma odrazu prebral zvedavý hlas jedného príslušníka tej ozbrojenej zložky: „Pani, môžete nám to vysvetliť?“
Och bože! A je to tu. Ja tuším naozaj omdliem? No hrôza zasnúbená s hanbou prevelikou! Ako to mám vysvetliť tej udatnej ozbrojenej, zelenej jednotke a tým úbohým zrobeným chlapom, ktorých ten rýchly zásah tak vystrašil, že v momente mali všetci v rukách doklady totožnosti a triasli sa ako ten môj urazený fikus (ktorý vlastne ani nebol môj)? Ako im mám povedať, že som mala oči zahalené nedočkavosťou a namiesto osmičky vo výťahu som zrejme stlačila deviatku a vyviezla som sa o poschodie vyššie k susedom, ktorí v tom čase prerábali byt a robili drevený obklad? Nikdy som nemala logopedické vady, ani som nebola zbavená svojprávnosti, a ani anémiou netrpím, ale vtedy som mala tvár farby čerstvo napadnutého snehu a začala som tak strašne koktať, že ma ozaj chceli všetci ratovať.
A čo to bolo za prekvapenie, ktoré ma doma čakalo?
No koho by to po tom všetkom zaujímalo?
Prepánajána, čo teraz? Čo urobím? Už to mám! Hodím sa na zem, vystriem sa ako Jánošík na dereši, zavriem oči a prestanem dýchať (beztak som si už dávno chcela vyskúšať, koľko vydržím bez dychu). Všetci tí ľudia ma budú ratovať, zavolajú záchranku, tí bieli anjeli ma naložia do sanitky a odvezú rýchlo preč. Možno pustia aj sirénu. Budem sa stále tváriť ako omdletá a sestričky z Kramárov....svet všetkých klamárov... tra la, la, la, la – hit od Elánu. No dobre, dobre prestanem si spievať a dokončím to tu. Tak pokračujeme. No a takto tváriac sa, že som stále omdletá si ma tam nechajú zopár dní na pozorovanie a bude. Alebo.... No z týchto nezmyselných úvah ma odrazu prebral zvedavý hlas jedného príslušníka tej ozbrojenej zložky: „Pani, môžete nám to vysvetliť?“
Och bože! A je to tu. Ja tuším naozaj omdliem? No hrôza zasnúbená s hanbou prevelikou! Ako to mám vysvetliť tej udatnej ozbrojenej, zelenej jednotke a tým úbohým zrobeným chlapom, ktorých ten rýchly zásah tak vystrašil, že v momente mali všetci v rukách doklady totožnosti a triasli sa ako ten môj urazený fikus (ktorý vlastne ani nebol môj)? Ako im mám povedať, že som mala oči zahalené nedočkavosťou a namiesto osmičky vo výťahu som zrejme stlačila deviatku a vyviezla som sa o poschodie vyššie k susedom, ktorí v tom čase prerábali byt a robili drevený obklad? Nikdy som nemala logopedické vady, ani som nebola zbavená svojprávnosti, a ani anémiou netrpím, ale vtedy som mala tvár farby čerstvo napadnutého snehu a začala som tak strašne koktať, že ma ozaj chceli všetci ratovať.
A čo to bolo za prekvapenie, ktoré ma doma čakalo?
No koho by to po tom všetkom zaujímalo?
Naposledy upravil ola : 26.03.05 at 05:45
Hľadať v debate
Deti pozerali z Dráčika prospekty a nad niektorými hračkami jasali.
- "jééj toto CD-éčko by som chcela toto šmolkovské ešte nemááám ..... - nadchýňa sa Silvinka
- "ukáž ktoré to je, to si musím zapamätať" - hovorím a pomyslím si že mám dobrý tip na darček k Vianociam
- "nie, nie, Silvia neukáž to babke, kúpila by ti ho
a potom by sa k nám chodila na Šmolkov dívať .... bráni jej Filipko.
No pekne ...... pomyslím si ja.
- "jééj toto CD-éčko by som chcela toto šmolkovské ešte nemááám ..... - nadchýňa sa Silvinka
- "ukáž ktoré to je, to si musím zapamätať" - hovorím a pomyslím si že mám dobrý tip na darček k Vianociam
- "nie, nie, Silvia neukáž to babke, kúpila by ti ho
a potom by sa k nám chodila na Šmolkov dívať .... bráni jej Filipko.
No pekne ...... pomyslím si ja.
Naposledy upravil hubatá : 22.12.13 at 07:44
.....ešte aj slimáka mám umývať?????
Stalo sa mojej svokre:
V obývačke jej trónil v obrovskom kýbli od tresky statný fikus na ktorý bola samozrejme patrične hrdá. Mala štyroch chalanov no a tí sa len tak predbiehali ktorý čo -kedy vyparatí. Najmladší bol môj muž a keď sa mu podarilo niečo dobré urobiť tak sa šušľavým hláskom chválil vždy mame: "šám som spravil, celkom šááám".
Ako raz svokra pri varení štrikovala v kuchyn, vrazil malý do kuchyne a víťazoslávne sa začal chváliť:
"šám, celkom šááám som sa vycikal ....!"
Svokra skočila na rovné nohy a išla kontrolovať kde malý Jožko spravil mláku, ale nikde nič: sucho bolo na koberci, na chodbe, v kúpeľni ba aj na WC....
"No ukáž kde si sa vycikal, ukáž!" - falošným hlasom to z neho ťahala.
A tak ju malý Jožko doviedol k jej pýche - k fikusu a takto to zaklincoval:
"Šem som sa vycikal šám, celkom šááám, lebo tam hore nedočiahnem!" - banoval Jožko.
No a to už svokru brali čerti, lebo jej došlo že ostatní traja synovia jej ocikávali na nábytku položené kvety v kvetináčoch, zatiaľ čo malý Jožko dočiahol len do kýbla od tresky ........
V obývačke jej trónil v obrovskom kýbli od tresky statný fikus na ktorý bola samozrejme patrične hrdá. Mala štyroch chalanov no a tí sa len tak predbiehali ktorý čo -kedy vyparatí. Najmladší bol môj muž a keď sa mu podarilo niečo dobré urobiť tak sa šušľavým hláskom chválil vždy mame: "šám som spravil, celkom šááám".
Ako raz svokra pri varení štrikovala v kuchyn, vrazil malý do kuchyne a víťazoslávne sa začal chváliť:
"šám, celkom šááám som sa vycikal ....!"
Svokra skočila na rovné nohy a išla kontrolovať kde malý Jožko spravil mláku, ale nikde nič: sucho bolo na koberci, na chodbe, v kúpeľni ba aj na WC....
"No ukáž kde si sa vycikal, ukáž!" - falošným hlasom to z neho ťahala.
A tak ju malý Jožko doviedol k jej pýche - k fikusu a takto to zaklincoval:
"Šem som sa vycikal šám, celkom šááám, lebo tam hore nedočiahnem!" - banoval Jožko.
No a to už svokru brali čerti, lebo jej došlo že ostatní traja synovia jej ocikávali na nábytku položené kvety v kvetináčoch, zatiaľ čo malý Jožko dočiahol len do kýbla od tresky ........
Naposledy upravil hubatá : 21.06.14 at 21:17
Môj krstný otec bol drevorubačom a to už hovorí za všetko: chlap ako hora, svalnatý hoci nikdy vo fitnes nebol, hubatý (máme to v rodine), po slovensky nevedel ani ceknúť, dorozumieval sa len v záhoráčtine. Aj pri svojom nebezpečnom povolaní však si neodpustil návštevu krčmy, ba dá sa povedať že mu bola prvým domovom.
Raz sa vybral do Bratislavy - raz v živote a aj to naposledy navštívil toto veľkomesto, lebo musel: dostal pozvánku aby sa osobne dostavil na vojenskú správu ohľadne nejakých vojenských manévrov pre záložákov. Z rodnej dediny nevytiahol od narodenia päty, ale ako-tak docestoval na Hlavnú stanicu. V živote sa neviezol električkou a ani potuchy nemal o tom že si treba zakúpiť lístok a štiknúť ho v nejakom poondiatom strojčeku. Na guráž si dal zapražené pivo, prežehnal sa a poručeno pánubohu nastúpil. Po chvíli vynadal vodičovi, lebo lietal po celej električke - použil výrazy akými nadával keď zabudol doliať benzínu do motorovej píly...........
Výťah!!!! Doma ho nemali, krčma bola tiež na prízemí ...... horor nastal keď sa zavreli dvere, po chvíľke otvorili, zase zavreli, zase otvorili: ale to už si výťah privolala dáma, lebo on nevedel kde-čo potlačiť a tak len stál v pozore a čakal čo sa bude diať. Navoňaná, upravená panička v klobúku a boli si tak blízko .... no hrôza, lebo ženičky čo sadili stromky v lese mávali tak okolo sedemdesiatky, nosili tepláky zastrčené v gumákoch a vaťák skryl všetky vnady.... Zostal celý nesvoj, lebo sa začínali diať veci aké poznal len vtedy keď jeho Mariška mala dobrú náladu
.
Nájsť číslo dverí v spleti chodieb - to nebolo jednoduché ako v lese, kde severná strana je vždy porastená machom takže sa ľahko zorientujete: dvere jedny ako druhé, rovnaké sprosté j .........té dvere - nadával, až sa ocitol v kotolni. Nuž a keďže je v kotolni zima, aj kotolník čo sa s ním hneď skamarátil mal niečo na zohriatie ...... A tak popíjali, spomínali na vojnu, vo fľaške ubúdalo, ale ubúdalo aj krstnému na smelosti, lebo si uvedomoval, že takýto nadratý nemôže predstúpiť pred nejakého lampasáka aby sa hlásil brániť vlasť proti narušiteľovi. A tak s kotolníkom vymysleli geniálny plán: kotolník to na druhý deň vybaví u veliteľa a aby mal krstný nejaký doklad že sa dostavil, vymysleli aj potvrdenie opečiatkované tou istou pečiatkou akú používal kotolník pre zberné suroviny keď prišli pre starý papier ktorý sa musel tajne spáliť, aby nebolo prezradené štátne tajomstvo. A tak keď sa mu toto šťastne podarilo vybaviť, potúžil sa ešte niečim na stanici, nasadol do vlaku Bratislava-Malacky a odcestoval. Lenže psychické a iné napätia spôsobili, že milý krstný sa prebudil až o zástavku ďalej ako mal vystúpiť. Nuž čo, počkal si na spiatočný vlak, ale unavený sa opäť prebral až za Malackami, a to sa už stmievalo a na ďalší vlak musel dlho čakať. Uzimený si zasa zdriemol a prebral sa zasa až za Malackami. Pozbieral zvyšok zdravého rozumu a od výpravcu si požičal bicykel, keď tie sprosté vlaky stoja vždy len za alebo pred Malackami.... Premrznutý na kosť dorazil o 02.00 domov a aké prekvapenie: na dvore nejaké auto, Mariška nespala a v kuchyni sedela za stolom po zuby ozbrojená vojenská hliadka. Darmo sa preukazoval potvrdením zberných surovín, okamžite bol deportovaný na Vojenskú správu, mesiac pobudol v base a potom ešte 3 mesiace slúžil ako záložák na Šumave v mene hesla "neprojdou!"!
Ale piť sa i tak neodnaučil ........
Raz sa vybral do Bratislavy - raz v živote a aj to naposledy navštívil toto veľkomesto, lebo musel: dostal pozvánku aby sa osobne dostavil na vojenskú správu ohľadne nejakých vojenských manévrov pre záložákov. Z rodnej dediny nevytiahol od narodenia päty, ale ako-tak docestoval na Hlavnú stanicu. V živote sa neviezol električkou a ani potuchy nemal o tom že si treba zakúpiť lístok a štiknúť ho v nejakom poondiatom strojčeku. Na guráž si dal zapražené pivo, prežehnal sa a poručeno pánubohu nastúpil. Po chvíli vynadal vodičovi, lebo lietal po celej električke - použil výrazy akými nadával keď zabudol doliať benzínu do motorovej píly...........
Výťah!!!! Doma ho nemali, krčma bola tiež na prízemí ...... horor nastal keď sa zavreli dvere, po chvíľke otvorili, zase zavreli, zase otvorili: ale to už si výťah privolala dáma, lebo on nevedel kde-čo potlačiť a tak len stál v pozore a čakal čo sa bude diať. Navoňaná, upravená panička v klobúku a boli si tak blízko .... no hrôza, lebo ženičky čo sadili stromky v lese mávali tak okolo sedemdesiatky, nosili tepláky zastrčené v gumákoch a vaťák skryl všetky vnady.... Zostal celý nesvoj, lebo sa začínali diať veci aké poznal len vtedy keď jeho Mariška mala dobrú náladu
. Nájsť číslo dverí v spleti chodieb - to nebolo jednoduché ako v lese, kde severná strana je vždy porastená machom takže sa ľahko zorientujete: dvere jedny ako druhé, rovnaké sprosté j .........té dvere - nadával, až sa ocitol v kotolni. Nuž a keďže je v kotolni zima, aj kotolník čo sa s ním hneď skamarátil mal niečo na zohriatie ...... A tak popíjali, spomínali na vojnu, vo fľaške ubúdalo, ale ubúdalo aj krstnému na smelosti, lebo si uvedomoval, že takýto nadratý nemôže predstúpiť pred nejakého lampasáka aby sa hlásil brániť vlasť proti narušiteľovi. A tak s kotolníkom vymysleli geniálny plán: kotolník to na druhý deň vybaví u veliteľa a aby mal krstný nejaký doklad že sa dostavil, vymysleli aj potvrdenie opečiatkované tou istou pečiatkou akú používal kotolník pre zberné suroviny keď prišli pre starý papier ktorý sa musel tajne spáliť, aby nebolo prezradené štátne tajomstvo. A tak keď sa mu toto šťastne podarilo vybaviť, potúžil sa ešte niečim na stanici, nasadol do vlaku Bratislava-Malacky a odcestoval. Lenže psychické a iné napätia spôsobili, že milý krstný sa prebudil až o zástavku ďalej ako mal vystúpiť. Nuž čo, počkal si na spiatočný vlak, ale unavený sa opäť prebral až za Malackami, a to sa už stmievalo a na ďalší vlak musel dlho čakať. Uzimený si zasa zdriemol a prebral sa zasa až za Malackami. Pozbieral zvyšok zdravého rozumu a od výpravcu si požičal bicykel, keď tie sprosté vlaky stoja vždy len za alebo pred Malackami.... Premrznutý na kosť dorazil o 02.00 domov a aké prekvapenie: na dvore nejaké auto, Mariška nespala a v kuchyni sedela za stolom po zuby ozbrojená vojenská hliadka. Darmo sa preukazoval potvrdením zberných surovín, okamžite bol deportovaný na Vojenskú správu, mesiac pobudol v base a potom ešte 3 mesiace slúžil ako záložák na Šumave v mene hesla "neprojdou!"!
Ale piť sa i tak neodnaučil ........
Naposledy upravil hubatá : 25.06.14 at 13:33 Dôvod: upozornili ma že motorová píla je na benzín, nie na naftu ..... hihi
Môj krstný toho navyvádzal ....... :
Keďže bol drevorubač, do a z roboty jazdil na motorke za ušetrený benzín (eee... za socíka sa dalo, dnes by musel chodiť do roboty na bicykli). A tak ste mohli v záhoráckom bore stretnúť chlapa ako sa krúti na mieste s motorkou a zotína za jazdy sekerkou hríby. Mal to tak natrénované že len raz sa pomýlil, ale to poriadne: spadol z motorky a privalil si ostrím sekerky ruku v časti kde sa palec pripína k dlani. Pri všetkej úcte k dnešným fittnesovým mužom viem, že druhý by na jeho mieste omdlel a umrel.
On nie: doviezol si palec na motorke do krčmy aby mu šenkérka zavolala pohotovosť. Ešte počkal či baba neomdlie a až potom sa celý krvavý hodil o zem.
Keďže bol drevorubač, do a z roboty jazdil na motorke za ušetrený benzín (eee... za socíka sa dalo, dnes by musel chodiť do roboty na bicykli). A tak ste mohli v záhoráckom bore stretnúť chlapa ako sa krúti na mieste s motorkou a zotína za jazdy sekerkou hríby. Mal to tak natrénované že len raz sa pomýlil, ale to poriadne: spadol z motorky a privalil si ostrím sekerky ruku v časti kde sa palec pripína k dlani. Pri všetkej úcte k dnešným fittnesovým mužom viem, že druhý by na jeho mieste omdlel a umrel.
On nie: doviezol si palec na motorke do krčmy aby mu šenkérka zavolala pohotovosť. Ešte počkal či baba neomdlie a až potom sa celý krvavý hodil o zem.
Ešte jeden o krstnom, keď inak nedáte ....
Samozrejme že krstný bol aj pytliak: konkrétne rybár-pytliak, poľovník-pytliak a vianočný stromček tiež nikdy nekupoval v Zelovoci.....
Ako už viete k cestovaniu mal krstný zafixovaný odpor, ale ryby ako správny záhorák ľúbil. V nedeľu po prehratom futbalovom zápase proti hornému koncu postavil v krčme pred bagristu JRD meter pív a ten do rána vykopal jamu na neďalekom potoku. V tú istú noc sa krstný vybral na rameno Moravy, kde v jej meandroch prebývali obrovskí sumci. Podarilo sa mu chytiť jedného takého "macka" a ešte za tmy aby predbehol družstevníčky čo utekali podojiť a vyhnať kravy na pašu vytiahol sumca na "kríže" podobne ako sa o zabíjačke rozrába prasa. Zvedavým babám len zakričal, že dojí nech mu neplašia sumca lebo je čerstvo vytiahnutý z vody a ešte sa bojí. Baby uverili že v tej bažine žijú takí obrovskí sumci, rozniesli to po celej dedine a frkotali doma mužom, aby aj oni doniesli takú rybu do mrazáka. Donieslo sa to samozrejme aj k predsedovi JRD a krstný len toto potreboval: požiadal predsedu aby si "rybník" JRD vzalo pod patronát, finančne prispelo na kúpu násady a jeho urobilo držte sa! - porybným. Ako porybný mal právomoc organizovať brigády a tak futbalisti z dolného konca namiesto tréningu betónovali, pozbíjali z dreva rybársku chatku, učiteľ ktorý najkrajšie písal si vzal na starosť vedenie rybárskej kroniky. Zo šenku sa zapožičal propán-butánový varič s veľkým plechom a na zahájenie sezóny už Mariška predávala vyprážané ryby namiesto cigánskych pečienok .... ..
Z príležitosti založenia novej základnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v dedine pozval krstný ako jej predseda aj ... predsedu celoslovenskej organizácie zo Žiliny. Až nadránom sa mu krstný priznal, že nemá ani rybársky lístok no a aby celoslovenský predseda nemal prúser až na ÚV KSS, obratom mu jeden poslal. Nikto sa nikdy nedozvedel ako to s rybníkom v skutočnosti bolo, krstný už nie je medzi nami, ale na zahájenie rybárskej sezóny vždy deviateho a po oprave dejín vždy ôsmeho mája chodia ľudia zo širokého okolia a dodnes spomínajú na jeho prvého predsedu - môjho krstného. V kronike je zachytený na foto aj prvý obyvateľ rybníka - sumec z Moravy.
Samozrejme že krstný bol aj pytliak: konkrétne rybár-pytliak, poľovník-pytliak a vianočný stromček tiež nikdy nekupoval v Zelovoci.....
Ako už viete k cestovaniu mal krstný zafixovaný odpor, ale ryby ako správny záhorák ľúbil. V nedeľu po prehratom futbalovom zápase proti hornému koncu postavil v krčme pred bagristu JRD meter pív a ten do rána vykopal jamu na neďalekom potoku. V tú istú noc sa krstný vybral na rameno Moravy, kde v jej meandroch prebývali obrovskí sumci. Podarilo sa mu chytiť jedného takého "macka" a ešte za tmy aby predbehol družstevníčky čo utekali podojiť a vyhnať kravy na pašu vytiahol sumca na "kríže" podobne ako sa o zabíjačke rozrába prasa. Zvedavým babám len zakričal, že dojí nech mu neplašia sumca lebo je čerstvo vytiahnutý z vody a ešte sa bojí. Baby uverili že v tej bažine žijú takí obrovskí sumci, rozniesli to po celej dedine a frkotali doma mužom, aby aj oni doniesli takú rybu do mrazáka. Donieslo sa to samozrejme aj k predsedovi JRD a krstný len toto potreboval: požiadal predsedu aby si "rybník" JRD vzalo pod patronát, finančne prispelo na kúpu násady a jeho urobilo držte sa! - porybným. Ako porybný mal právomoc organizovať brigády a tak futbalisti z dolného konca namiesto tréningu betónovali, pozbíjali z dreva rybársku chatku, učiteľ ktorý najkrajšie písal si vzal na starosť vedenie rybárskej kroniky. Zo šenku sa zapožičal propán-butánový varič s veľkým plechom a na zahájenie sezóny už Mariška predávala vyprážané ryby namiesto cigánskych pečienok .... ..
Z príležitosti založenia novej základnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v dedine pozval krstný ako jej predseda aj ... predsedu celoslovenskej organizácie zo Žiliny. Až nadránom sa mu krstný priznal, že nemá ani rybársky lístok no a aby celoslovenský predseda nemal prúser až na ÚV KSS, obratom mu jeden poslal. Nikto sa nikdy nedozvedel ako to s rybníkom v skutočnosti bolo, krstný už nie je medzi nami, ale na zahájenie rybárskej sezóny vždy deviateho a po oprave dejín vždy ôsmeho mája chodia ľudia zo širokého okolia a dodnes spomínajú na jeho prvého predsedu - môjho krstného. V kronike je zachytený na foto aj prvý obyvateľ rybníka - sumec z Moravy.
Naposledy upravil hubatá : 06.07.14 at 23:30
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Podobné témy
- Príspevkov: 39, Posledný príspevok: 07.01.14
- Príspevkov: 8, Posledný príspevok: 12.12.05
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
