Conan X gratulujem. Ja sama som skoro 10 rokov abstinujúca alkoholička, takže dôverne poznám, o čom hovoríš. Problém je však nielen v tých čo pijú, poprípade sú alkoholici. Je to problém tolerancie našej spoločnosti k alkoholu. Všade kam prídeš na návštevu, ponúknu Ti pohárik, ak si nedáš, urazíš hostiteľa. Stretneš sa so zámym alebo kamarátom, dáte si pohárik, deťom sa namáčajú cumlíky do pivovej peny, tínejdžrom sa doma nalieva alkohol. Ja som sa pokúsila prekonať tabu, ktoré u nás panuje okolo alkoholizmu. Bez problémov poviem, že som abstinujúci alkoholik a že som na to hrdá. Dokázala som úžasnú vec- porazila som drogu- a to dokáže málokto. A vždy hovorím, že u nás neexistuje človek, ktorý by nemal v rodine, medzi známymi alebo priateľmi človeka, ktorý má tento problém a bol by šťastný, keby dokázal to, čo som dokázala ja. Celé moje okolie ma akceptuje ako ženu, matku, pracujúceho človeka a pritom abstinujúceho alkoholika. Koľkokrát som musela odpovedať na otázku, ako som to dokázala. Jednoducho. Musela som padnúť úplne na dno. A bolo to strašné. Mala som šťastie, že som vtedy, keď už som stratila rodičov, brata, priateľov stretla môjho manžela(vtedy ešte len budúceho). On jediný mi povedal to, čo som potrebovala počuť: Ty to dokážeš! A ja som to dokázala. Teraz mi to už príde ako v inom živote. No niekedy sa mi vracajú spomienky, a vtedy nemôžem spávať a hovorím si " Jana, ako si to vtedy mohla". Držím palce všekým, ktorí sa pustili po tŕnistej ceste abstinencie. Verte mi, že odmena je nádherná. Najväčší dar, ktorý si môžete dať - triezvy rozum, je na nezaplatenie