Jaja, príbeh o Tvojej tete je ten najlepší príklad toho, že so striedmosťou vo všetkom sa dá žiť. Ja neberiem nikomu, kto je bežný konzument alkohol. Pripiť si na zdravie, dať si jeden-dva poháriky na zábave na uvoľnenie, to sú bežné veci, ktoré u bežných ľudí patria k životu. Pokiaľ sa to zastaví pri tom poháriku na zdravie a nie na zdratie, je to v poriadku. Je to pre ľudí. Problém nastane vtedy, keď si už človek nedokáže povedať dosť. Tvoja teta je (alebo bola-neviem) múdra žena. Tak by to malo fungovať všade.ja doma vždy nejakú fľašku dobrého alkoholu mám. Tiež mi chodia návštevy a nerobí mi problém ponúknuť ich pivom, alebo vínom, či niečím tuhším. Ale všetci vedia, že u mňa sa neopijú. A takisto si vyberám, koho môžem ponúknuť. Sú ľudia, ktorým nenalejem, aj keby prosili.

Môžem sa ti spítať ako sa ti teraz páči téma , však teraz je to na svojom mieste otom je to všetko som strašne rád ,že sa tu píše ako som to chcel od začiatku....Conan X

Milý Conan, teraz mi to začína pripomínať to, čo som pôvodne chcela na tejto téme vidieť. Odpovede a otázky, problémy a ich riešenia. Bez urážok a obvinení, tak ako to má byť. Pokiaľ sa má poslúžiť dobrej veci a dobrému človeku, som za všetkými desiatimi. A konečne sa ozvali aj takí ľudia, ktorí naozaj potrebujú pomôcť so svojím problémom. To je proste super. Aspoň takto môžeme na niečo dobré využiť svoje "pekelné" skúsenosti. A všetka snaha nevyjde nazmar.

Úplne súhlasiím lebo ani ja som si nikdy neuvedomil a nevedel .....že pomôžem niekomu stým ,že moje skúsenosti budú niekomu treba , ale je to tak a to ma teší na tom i ked´mi je smutno stoho čo všetko sme museli prekonať a koľkým v rodine či nablízku sme ublížili a preto som teraz taký k sebe prísny a budem nadˇalej....sú to pekelné skúsenosti...dobrú noc

Len sa nezabudni z času na čas aj odmeniť

určite sa viem odmeniť lebo aj to patrí k abstinencií...

Prečo ,,alkohol,, v živote človeka narobí také zlo a nevie sa stoho potom dostať ? Kládol som si veľa otázok prečo som začal piť a prečo práve ja ...kto vlastne môže za to ,že sme pili a a mali sme ten problém . Dnes mi volal kamoš ktorý bol tiež na liečení a je teraz finančný poradca pride ma navštíviť . Bol tiež na tom tak isto ,,alkoholik,, Kto môže zato, rodičia a okolie alebo mi sami... ..len mi a nikto druhý , otpovedzme si na otázku....

Keď som išiel meniť niečo na sebe, nikdy som sa nepýtal, kto „za to“ môže. Je to otázka, ktorú si kladú zbabelci. Nie je to dôležité... a skoro nikdy to ani nie je až tak jednoznačné. Človek je v mladosti svojho života tak trocha ako semienko trávy, ktoré odfúkne vietor kam chce... Nevyberá si v akej rodine sa narodí, kto bude jeho spolužiak, sused... A mám pocit, že práve v tom období stačí tak málo, aby sa jeho život ubral úplne iným smerom... Ako dospelí by si už mal uvedomovať niektoré veci, mal by mať už aj viac rozumu a tiež možností na to, aby vzal svoj osud do vlastných rúk.

Namiesto otázky "Kto za to môže" si treba radšej položiť otázku "Vyhovuje mi tento stav v ktorom sa nachádzam... a kde sa takto dostanem?" Keď áno tak je všetko OK. Keď nie, tak treba hľadať preňho schodnú cestu... tým smerom, kam sa chce dostať

Chcel som dať nejakú otázku lebo viac názorov na niečo také ako a kde som vyrastal a kto zato môže pre každého iné lebo aj alkoholizmus sa tak dedí aspoň podľa toho ako otom všetci rozpravaju a ja som mal v rodine ten problém otec tiež pil a je alkoholik ....... teraz nepije ale má problém tiež stým ...vieš preto som chcel počuť názor aj iných...ja viem ,že otázka kto za to môže je nie na mieste lebo v mojom prípade si zato môžem sám a v dectve je to asi výchova rodičov lebo aj otoho záleží ako čo prežíva decko v mladosti.....

Po prečítaní celej diskusie a všetkého okolo toho som sa rozhodla, že sa do tejto diskusie pridám so svojím príbehom aj ja. Píšem so svojím príbehom, aj keď to nie je o mne. Je to o mojom manželovi a jeho probléme s alkoholom. Sme spolu už 32 rokov, brali sme sa počas manželovej voj.služby. Poznali sme sa asi 3 roky, ale vtedy som vôbec nevedela, že by mal nejaký problém s alkoholom. A mal a veľký. Tak veľký, že keď ho to chytilo, vydržal piť aj týždeň v kuse, bol zlý, bol agresívny. Stávalo sa, že som pre pokoj v rodine odchádzala s deťmi k mojej mame. Vždy som sa však vrátila. Bolo to zvláštnych 9 rokov môjho života. Doteraz neviem, čo viedlo môjho manžela k tomu, že s pitím zo dňa na deň prestal. Bez liečenia, bez nejakých vyhrážok z mojej strany. Teraz hocikedy rozmýšľam, čo by som robila, keby piť neprestal. Poviem pravdu, neviem. To, že sa mi teraz niekedy zdá, že sa chová ako keď pil, to už je zas iná kapitola, hovorím si, že stárne, ale piť prestal naozaj sám od seba.

Asi to naozaj nemá význam. Skončí rovnako ako jeho otec, ktorý sa upil k smrti. A v niektorej Tvojej úvahe sa zamýšľaš, či za alkoholizmus nemôže aj rodina. Myslím, že áno. Tento človek vyrástol v rodine, kde otec "odjakživa" pil a už od 14 rokov chodil do krčmy aj on a považoval to za normálne. Tiež sa často stáva, že dievčatá, ktoré vyrastú v rodine alkoholika, nájdu si muža, ktorý pije. Možno je to dané tým, že od malička vidia otca piť a keď vidia svojho priateľa, že si vypije, považujú to za normálne. Iné dievča sa o takéhoto chalana ani neobzrie. Takže svojím spôsobom za to môže aj rodina. Ale nedá sa to povedať absolútne, pretože každý má možnosť voľby. Sú aj dievčatá, ktoré vyrástli v rodine alkoholika a mali taký odpor k alkoholu, že ich to uchránilo pred priateľom, ktorý si rád vypije. Takže, asi treba aj mladých vychovávať. Pamätám sa, nás na základnej škole na praktickom vyučovaní učili variť, stolovať. Raz nám pani učiteľka na tomto predmete dala otázku, čo si myslíme o alkohole. Mali sme napísať krátku úvahu. Všetci napísali, že alkohol je zlý a vôbec by sa nemalo piť. (mnohé spolužiačky mali otcov, ktorí si radi vypili). Ja som vtedy napísala, že alkohol nie je zlý, kým človek pozná mieru a vie si dať len na zdravie. Ak však nepozná mieru, nevie sa už potom ovládať, nemal by piť vôbec. A to je asi tak základ toho, čo má človeka viesť k tomu, či má byť absolútny abstinent alebo si môže občas vypiť jeden, dva poháriky. Ten, kto sa už potom nevie zastaviť, nemal by začínať vôbec. A pani učiteľka mi vtedy dala zapravdu.

Ahojte. Po dlhšom čase som si znova prečítala túto tému a som rada, že sa vrátila k pôvodnému smeru. Je mi ľúto, že sa veľa tém zvrtne tým nesprávnym smerom - rôznym osočovaním a podozrievaním. Priznám sa, že mnohým nerozumiem. Možno som nechápavá alebo mi niečo ušlo?
Ale teraz k téme. Neviem ako vo vašom okolí, ale v mojom má problém s alkoholom veľa ľudí. Či sú to známi, ale čoraz častejšie sa s tým stretávam aj v práci. Máme totiž veľký nedostatok ľudí. A veľa z tých, ktorých máme má problém s alkoholom. A nemajú problém prísť opití do práce alebo dokonca aj v práci pijú. Sú to muži a čoraz častejšie aj ženy. V niektorých prípadoch ich ani nemôžeme prepustiť, pretože nemá kto "robiť". A noví záujemcovia prídu na pohovor opití. Tiež mi stačí len pozrieť a vidím, že ten človek je alkoholik. A keď prejdú okolo cítiť silne alkoholový zápach. A zaujímajú sa napr. o prácu vodiča nákl. auta. A jedna žena nám skoro spadla zo schodov aká bola opitá.
Určite by bolo načase zmeniť prístup spoločnosti k alkoholu. Akosi je zaúživané, že keď sa príde na návštevu vyťahuje sa hneď alkohol. A kto nechce, tak s ním niečo nie je v poriadku. A potom nasledujú rôzne posmešky a provokácie, ktorým trošku slabšia povaha podľahne. Škoda, že v našej spoločnosti sa berie nepitie alkoholu ako nejaký handicap.
A jedna trošku povzbudivá správa nakoniec. Začínam sa stretávať s tým, že čoraz viac chlapov prestáva piť alkohol a neboli to alkoholici. Škoda, že to takto nie je aj u tých, ktorí majú vážny problém s alkoholom. A ja stále hovorím, že chlapom robí dobre, keď nepijú. A potom sú šťastné aj ich ženy. Pretože nepoznám žiadnu ženu, ktorej by pitie alkoholu u manžela nevadilo. Ak jej teda na manželovi záleží.

Držím mu palce lebo kto prestane sám piť , musí mať pevnú vôľu a ja osobne ho obdivujem ....koľko už nepije,....

ALKOHOL strašné slovo aspoň pre mńa ked´si spomeniem je mi špatne na dni ktoré som prežil s týmto slovom .... je mi ťažko lebo všade okolo nás je toho veľa nehovoriac otom čo prežívam v rodine , že sestra je po delírke a nechce sa ísť liečiť , práve teraz prekonala a nevieme čo bude dalej ..nechce ma poslúchnuť tak mám stoho veľké obavy a strach , tak prečo si nedá povedať a priznať si ,že je alkoholička......

Nemáte to v rodine ľahké, písal si, že ti na alkohol zomrela sestra a švagor a teraz vidím, že ďalšia sestra pije tiež. Je pre teba asi veľmi ťažké pozerať sa na to a hlavne, keď si nechcú dať pomôcť......

Veru je, možno mi to nikto neverí ale je to veľmi ťažké a ako abstinent ktorý bol liečený na alkohol sa pozerám na to ako mi celá rodina ,,súrodenci ,, pádajú na dno v alkoholizme je to už tak ...sestra odmietla všetkú pomoc a aj liečiť sa je na liekoch ale ako to bude to neviem ......dúfam ,že všetko dopadne dobre ...

dobre to dopadne jedine vtedy, ak sa človek sám rozhodne prestať, pretože od závislosti sa nedá pomôcť... pokiaľ ten človek si sám neuvedomí, že takto to dalej nejde... nespamätá sa... tak z toho ho nedostaneme...
z toho sa môže dostať jedine sám...

Dnes tu bola sestra ale nedá si povedať a ťažko sa jej dá vysvetliť , že čo a akom stave je teraz a ako jej chcem pomôcť...nič stále dookola a nechce moju pomoc ..je mi ťažko lebo sa mi vracia to ako to bolo z prvou sestrou mala presne 42r. ...nemám viac síl ale tak by som chcel , nechce si priznať ,že je alkoholička veď prekonala delírium a to je už čo povedať ..ja som to ani nemal a liečil som sa a som teraz šťasný.....neviem

Milý Conan, ťažko sa mi to vraví, ale skús pri tom všetkom trochu myslieť aj na seba. Nič nevyriešiš tým, že si zničíš aj posledné zbytky zdravia a nervov na niekom, kto o to nestojí. Ja viem, že si dobrý človek a chcel by si pomôcť, ale pomôcť sa dá len tomu, kto chce. Je ťažké niečo takto riešiť, keď je to niekto blízky, ale možno svojou rezignáciou urobíš sestre lepšiu službu. Až keď si uvedomí, že aj bratská láska má svoje hranice, možno ju to "trkne" skôr. Mysli trochu aj na svoju žienku a deťúrence, oni Ťa tiež potrebujú. A potrebujú, aby si bol v plnej sile a duševnej rovnováhe a nie vystresovaný a opotrebovaný. Buď aj trochu sebec. Možno potom aj Tvoja sebecká sestra príde na to, že musí niečo urobiť aj sama. Držím palce.

Máš úplne pravdu ...je to tak lebo aj včera som jej povedal ako to vlastne funguje a lieky v jej prípade nepomôžu ,, musí sa ísť liečiť,, tak odpovedˇbolo ona neni blázon ...vieš mi abstinenti ktorý sa liečili sú pre niekoho blázni a to , že ožratý človek je čo? vieš trápi to človeka ale rozhodol som sa ,že nechám to na jej rozhodnutie a nechám to tak ,ved´jej organizmus povie dosť.....Mám svoju rodinu ktorú milujem ...a uplne súhlasím ,že musí preto všetko urobiť sama a prišiel som ktomu prečo sa trápiť , nespať a byť vystresovaný ked´niekto oto nestojí.....teraz môžeme len čakať čo bude lebo nevyzerá dobre až zle .....nechám to všetko tak vedˇje dospelá a povedal som aj rodičom ..potom nech neplačú ...lebo aj prvá sestra mala presne 42rokov a toto ako keby sa opakovalo......a ja som povedal dosť......nemám viac síl pre nikho kto oto nestojí i kedˇsom jej navrhol ,že jej aj liečenie zaplatím bol som ochotný spraviť všetko ....ale dosť