..a ešte aj krumpľový cukor, tablička za 20 halierov a gumové cukríky popudrované sladkým púdrom...mňam

Dnes boli u nás hody,mali aj turecký med, aj krumpľový cukor,ale za 50 centov akosi to podraželo

Podrazilo vsetko, ale ked su hody, treba si dopriat. Ved aj v pekle su len raz za rok.

..to vazne mali turecky med v kuse a z neho odsekovali do papiera kolko kto chcel ?

Turecký med z ktorého sekajú som už párkrát videla na jarmokoch. Ale nie je to, čo si pamätám - zabalený v 2 papirikoch, ten vrchný bol tuším oranžový a aj vrecko bolo oranžové s nejakou postavičkou (asi Turkom?) a vnútorný biely papierik sa ľúbil nalepiť na cukrík. A boli v nich najemno nasekané (možno aj pomleté) orechy, v tých terajších jarmokových sú dosť veľké kúsky orechov.
Slinky mi tečú - hneď by som si ten "starý" turecký med dala

Ja som raz natrafila na pravý turecký med, bol mäkkučký, nie zuboľámavý. Konzistenciou pripomínal plnku z Deli zelenej farby.
Vyjedali sme lyžicou z plechovej krabice (cca 20 cm priemer) hnedo-béžovej farby. Sťaby to bolo včera!

Jasné že nie, mali kocky, poháre a krabičky. Ten by sa sekať nedal, je mäkký, skôr jesť s lyžicou
Páčili sa mi aj gumoví hadíci , pelendreky, rôzne perníčky a marcipánovo-kokosové tyčinky, tie mám najradšej

Fondantové salonky na vianoce, karamelové domáce cukríky pálili ruky, ale chutili nezameniteľne. Rada si spomínam na kúsky opečeného slížového cesta u babky na sporáku a pečené zemiaky pod miskou na platni sporáka, ktoré zahrievali vo vrecku kabáta cestou do školy.
A ten omastený chlieb s cibuľou-dobre zažratý cez školskú pestávku...hm?

Rozhlas po drôte, všetci pamätníci si ho isto pamätajú.
Dnes som si prečítala o "drôtiaku" článoček (http://spravy.pravda.sk/rozhlas-po-d..._sk_domace_p29)
ani by som to tu nespomínala, ale je tam takáto veta:

"Bývali sme v činžiaku a v každom byte bol rozhlas po drôte, ten bol stále zapnutý," nostalgicky spomína istá Zdenka v debate na portáli Porada.sk. "Milovala som rozprávky, to muselo byť v kuchyni ticho."

Uznajte, musela som to sem linknúť ...

A v sobotu o 13-tej ==> Maratóóóón, o 14-tej Slovenský rozhlas pravidelne dával rozhlasové adaptácie románov - najmä známych autorov. Veľmi rád som to počúval - veď tam dávali napr. Verneho (Tajomný ostrov, Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Cesta okolo sveta za 80 dní.)
Na toto sa nedá zabudnúť, v tej dobe ma NIKTO, opakujem, NIKTO nesmel vyrušovať nejakými rozkazmi, prosbami a žiadosťami (vynes smetie, umy riad a pod.)

Možno nie som v dobrej téme, ale "Ľudia, nepamätáte sa" na dobré talianske filmové komédie? S Adrianom a Ornelou napríklad, ale nemôžem si spomenúť, ako sa volal film zo sicílskeho prostredia "táhne jí s huby jak s mamutí ritě" to je len jeden citát, ale komédia stála za to. Prosím, neviete niekto názov filmu?

účetní Fantozzi?
ttp://www.fdb.cz/film/37934-malery-pana-ucetniho-fantozzi-contro-tutti.html

Ďakujem, Devus, takú rýchlu odpoveď som ani nečakala. Zdá sa, že to bude určite ono. Pozriem, poviem. Ešte raz vďaka.

Mnohí sa tu "pýšia", čo všetko si pamätajú, ale nože, spomenie si niektorá dáma, či bola ostrihaná na hamleta? Mala som okolo 10 rokov, keď u nás v dedine otvorili holičstvo a všetky dievčatá, ktoré sme doposiaľ nosili vrkoče, sme sa dali ostrihať na hamleta. Ale ešte predtým sme doma museli rodičov prosiť asi mesiac, aby nám to dovolili. Bolo to super, cítila som sa ako modelka alebo herečka.

Ja si pamätám, ale my sme museli zostať pri vrkočoch. Museli sme nosiť biele podkolienky, vrkoče s mašľami, matrózky a chodiť na klavír. Strašne sme závideli deťom, ktoré chodili s nami do školy, bývali v takej štvrti ako asi Luník IX a nosili TEPLÁKY. Boli špinaví, na klavír nechodili a mali vši. Tým sme závideli.

A v škole na telesnú povinne červené trenírky (božechráň, aby mali nejaké pásiky) a snehobiele tielka, cvičky ako lusk (tenisky-botasky a im podobné obuvnícke výdobytky zakázané).

My na Darinku Rolincovú - pekne sme si so sebou aj obal z kazety priniesli, aby to teta kaderníčka neskazila

Červené trenírky boli celkom OK (aspoň si myslím, nikdy som na vlastnej koži neskúšala ), ale tie trápne, otrasné, ohavné modré trenírečky pre dievčatá a ešte keď nás nútila telocvikárka sa do nich povyzliekať, a to boli vonku aj chalani - bŕŕŕ.

No tak to ja si pamätám veľmi dobre, že sa strihalo na hamleta, ale už si nepamätám, aký to bol presne strih. . Stále sa mi tu totiž na návštevu tlačí nejaký pán Alzheimer, a niekedy ho nedokážem vyhodiť.

Tieto programy už nie sú, ale ja od detstva počúvam aj český rozhlas Praha a dodnes sú tam hry v sobotu od 13.hod., to nehovorím o programoch vlastne od rána - vedecko-technický program Meteor, hudobný program Klub osamělých srdcí seržanta Pepře s Jiřím Černým, pamätám si ho z hudobných relácií ešte za socíku, aj v Mladom světě, Tobogán s Alešom Cibulkom-výborný program, Stopy, fakta, tajemství so Stanislavom Motlom, rozprávka v nedeľu o 13.hod. a množstvo ďalších programov, ktoré sa zachovali spred 30-tich rokov. Doporučujem.