Túto diskusiu som si pozorne prečítal, a cením si rozumné názory. Zároveň hneď na úvod s vašim dovolením pripomeniem, že s ľuďmi ktorí dokážu len nadávať, či dokonca pod pláštikom anonymity urážať bez konštruktívnych argumentov a zaujímavých návrhov riešení diskutovať nebudem... Život je príliš krátky na to, aby sme si z neho uberali neproduktívnymi hádkami.
Na úvod pár poznámok nielen k odvodom.
Niektorí z vás namietajú, že vláda chce zvyšovať odvody aby mohla plytvať a získavať pre seba nové výhody. Nie - v odvodoch sa musí urobiť poriadok aby bolo z čoho financovať zdravotníctvo, dôchodky súčasných penzistov a reformu dôchodkového systému (II. pilier). Treba myslieť nielen na súčasnosť (dôchodky a zdravotníctvo pre terajších penzístov) ale aj na budúcnosť (kto a koľko bude platiť na naše dôchodky napríklad v roku 2040?).
Vláda šetrí, nakupuje sa v transparentných tendroch, formou elektronických akcií. Napríklad v rezorte práce sme nakúpili kancelársky papier, balík 500 ks kvalita B+ za 1,63 eura, porovnajte za akú cenu kupujete vy do firmy. Ak máte konkrétne informácie o plytvaní alebo rozkrádaní štátneho majetku v mojom rezorte, pokojne mi dajte vedieť, starám sa o štátny majetok viac ako o svoj, verte.
Niektorí namietajú, že neplním svoje predvolebné sľuby. Sľuboval som spravodlivosť, a to čo som urobil takým aj je - pozrite si rodičovské príspevky, kde sa vrátilo naspäť zrovnoprávnenie a umožnenie pracovať bez nezmyselných obmedzení, zvýšili sme príspevok na starostlivosť, predĺžili sme a zvýšili sme materské.
Okrem iného zavádzame spravodlivosť a poriadok do systému sociálnych služieb - ak máte nejakého príbuzného v takomto zariadení, viete o čom je reč.
Spravodlivosť sa musí zaviesť aj do odvodového systému. Niektorí sa čudujete, že rušíme výnimky, zapchávame diery v daňovom a odvodovom systéme, poukazujete, že predtým som o týchto dierach hovoril na školeniach, že som z deravého systému ťažil... No neviem čo by ste hovorili, keby som ako minister, dobre vediac o týchto nedostatkoch, neriešil nič a nechal to tak. To by boli iné reči...
Pripomínate neplatičov, podvodníkov, čo zakladajú a rušia s.r.o.-čky a nechávajú za sebou dlhy, tvrdíte, že vláda nič nerobí. Robí. GR SP Lopatka tvrdo zasahuje proti neplatičom, zrejme ste si všimli, že zverejnil zoznam neplatičov dlžiacich aj malé sumy, že dal prvé návrhy na exekúcie nemocníc, ktoré sú obrovskými dlžníkmi.
Pripravujeme aj také zmeny legislatívy, ktoré budú umožňovať tvrdšie postihy dlžníkov a s.r.o. špekulantov.
Asi ste si všimli, že som sa zatiaľ verejne v médiách nevyjadroval k návrhu zmien v odvodoch. Poučil som sa, ak človek niečo povie novinárom vopred, dokážu jeho slová prekrútiť a tých rečí o tom, že jeden deň povieme A a na druhý deň to už neplatí, už bolo dosť. Nie je voči ľuďom korektné vyťahovať na verejnosť pripravované legislatívne zmeny vo fáze, keď sa ešte len o nich interne diskutuje a nie je vnútorne zhoda na navrhovanom riešení. A to je aj prípad diskusie o odvodoch.
Poďme k veci.
Východiská diskusie:
1. Systém sociálneho a zdravotného poistenia zdroje potrebuje.
2. Zdravotné poistenie je solidárne. Výška platby má závisieť od výšky príjmu poistenca, čerpanie od potrieb pacienta.Aj ten, kto dlhé roky nebol u doktora, môže dostať zajtra rakovinu. Aj preto poistné musia platiť aj tzv. dobrovoľne nezamestnaní (v súčasnosti 46 eur mesačne).
3. Sociálne poistenie a sporenie na dôchodok je z väčšej časti zásluhové, z menšej solidárne. Plne zásluhové je sporenie na dôchodok v II. pilieri. Čiastočne solidárny je prvý dôchodkový pilier.
4. Dôchodky súčasných dôchodcov musí niekto zaplatiť. Našich seniorov sa nikto nepýtal na to, či "chcú" platiť vyššie či nižšie odvody, veľkú časť svojho aktívneho života prežili v čase, kedy si "boli všetci rovní" a nemôžeme sa (my ekonomicky aktívni) tváriť, že ich dôchodky nie sú náš problém. Preto nie je možné vnímať platby do Sociálnej poisťovne len z pohľadu "čo z toho ja budem mať" ale musíme zohľadniť medzigeneračnú solidaritu s dnešnými dôchodcami.
5. Výška dôchodku z priebežného systému je (zjednodušene) 50% z vymeriavacieho základu (pre toho, kto nie je v II. pilieri).
Pri vymeriavacom základe 330 eur tak čaká občana dôchodok 165 eur, či ešte menej, čo je menej ako životné minimum. Štát takémuto dôchodcovi dorovnáva príjem formou dávok v hmotnej núdzi - z daní. Inými slovami, všetci občania sa takýmto dôchodcom solidárne skladajú na ich príjem.
6. Počet zamestnancov stagnuje, respektíve postupne klesá. Počet SZČO naopak neustále stúpa.
Zlé argumenty v diskusiách:
1. Zamestnanec má nárok na dovolenku, stravné lístky, preplatenie návštevy lekára, odstupné a ďalšie výhody. SZČO takéto výhody nemá.
Nárok na dovolenku, stravné lístky a podobne sú nárokmi plynúcimi zo Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov. Je nesprávne spájať ich s výškou odvodov. Je to podobné, ako keby ste povedali, že zamestnanec ktorý má nárok na 5 týždňov dovolenky, má mať vyššie odvody ako zamestnanec, ktorý má nárok na 4 týždne dovolenky.
Pokiaľ ide o tzv. živnostníkov z donútenia, mali by si uvedomiť, že ak sa so svojim bývalým zamestnávateľom dohodli na práci na živnosť, tak ak im bývalý zamestnávateľ vypláca na faktúru ich bývalú hrubú mzdu, nechali sa poriadne dobehnúť. Celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca sú omnoho vyššie než je samotná hrubá mzda. Sú to 35%-né odvody, najmenej 10% - 15% treba započítať na dovolenku, náhrady pri PN, platené voľno, rezervu na prípadné odstupné, náklady na stravovanie, sociálny fond, réžiu spojenú s účtovaním mzdy atď. Ak je hrubá mzda zamestnanca 100%, celkové náklady sú najmenej 160%. A to si treba uvedomiť. Tí z vás, čo zamestnancov majú, dobre vedia, ako to je.
2. Živnostník má zodpovednosť, ručí celým svojim majetkom, nie je úrazovo poistený, má pri prevádzke živnosti mnoho ďalších nákladov, platí cestnú daň a pod.
To je pravda. Úrazové poistenie si môže dohodnúť na komerčnej báze. Faktor zodpovednosti, ručenia vlastným majetkom, ďalších nákladov spojených so živnosťou však znova nemá nič spoločné s výškou odvodov. Ak si niekto zvolil dráhu živnostníka, musí s tým počítať a svoj "byznysplán" postaviť tak, aby mal dostatočný zisk pokrývajúci uvedené náklady a riziká.
3. Živnostník nepotrebuje dôchodok od štátu, zabezpečí sa vo vyššom veku sám.
Súhlasil by som s takouto filozofiou, keby si ju mohli v minulosti zvoliť aj súčasní dôchodcovia. Argumenty sú uvedené vyššie, temer milión dôchodcov musí každý mesiac dostať svoj zaslúžený dôchodok.
Čo je potrebné naozaj riešiť:
1. Zamestnanec z nákladov ceny práce platí odvody približne 33,5% (bez započítania poistenia v nezamestnanosti, garančného a úrazového poistenia), SZČO zo svojho základu dane približne 23,5% (sadzba je síce vyše 47% ale vymeriavací základ je polovica základu dane)
2. SZČO je zaťažený povinnosťou platiť odvody najmenej z minimálneho základu.
3. SZČO platí sociálne poistenie najmenej z minimálneho základu aj vtedy, ak sociálne poistenie platí v súbežnom zamestnaní.
4. SZČO platí sociálne poistenie len vtedy, ak jeho ročný obrat presiahne 12-násobok minimálneho základu.
5. SZČO platí povinne nemocenské poistenie, v praxi ho temer nečerpá.
Návrhy riešení:
1. Zavedenie tzv. superhrubej mzdy veľa ľuďom konečne otvorí oči.
2. Výška odvodov, respektíve celkového daňovoodvodového zaťaženia zamestnancov a SZČO by sa mala zblížiť.
3. Tí živnostníci, ktorí majú so živnosťou spojené náklady, by mali dostať možnosť upravovať si svoje daňovoodvodové cash-flow prostredníctvom dynamickej tvorby odpisov. Napríklad ak pri začatí podnikania investujú celý svoj zisk do strojov, aby potenciálne mohli do nákladov odpísať 100% už v prvom roku.
4. Sociálne poistenie by sa mohlo platiť len z tej časti príjmu (základu dane), ktorá je určená na osobnú spotrebu. Otázne je, ako túto časť základu dane identifikovať. Pritom sa však musí rešpektovať zásada, že vymeriavací základ by mal byť dostatočný na to, aby mal SZČO dôchodok vo výške pri ktorej nebude odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
5. Nie je problém zrušiť pre SZČO súčasné povinné nemocenské poistenie - o to môže byť ich sadzba korektne nižšia.
6. Minimálny vymeriavací základ pre sociálne poistenie SZČO je možné zrušiť, ak je SZČO zároveň zamestnancom.
7. Živnostníkom sa dá pomôcť aj zjednodušením administratívy (a tá sa zjednodušovať bude).
8. Je nutná zmena Zákonníka práce v časti definície závislej práce. Nie je možné, aby sa dal Zákonník práce obchádzať "prácou na živnosť" tak ako doteraz. Skutoční živnostníci by nemali doplácať na tzv. "zamestnancov na živnosť".
Teším sa na vaše ďalšie konštruktívne príspevky.