Miesto odosielania elektronických správ odporúčam uplatniť zadávanie žiadostí o sprístupnenie informácií podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, pričom treba:
1. uviesť iniciále žiadateľa (meno, priezvisko, adresu trvalého bydliska),
2. označiť povinnú osobu (napr. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 4, Bratislava),
3. vymedziť, akých informácií sa žiadosť týka (napr. ako ministerstvo uplatňuje stratégiu Európskej únie a Rady Európy vo veci podpory malých a stredných podnikateľov?),
4. určiť, akým spôsobom sa sprístupnenie informácie požaduje (napr. "o sprístupnenie informácie žiadam cestou elektronickej pošty na adresu ´obcan@menej_nez_otrok.sk´); v takom prípade je sprístupnenie informácie bezplatné - ak ide o elektronické sprístupnenie,
5. už aspoň raz v praxi využiť znenie § 21a zákona o slobode informácií, pričom podať na Obvodný úrad Bratislava, Staromestská 6, 814 40 Bratislava podnet na prejednanie priestupku na úseku poskytovania informácií, ak sa ho ktorákoľvek z povinných osôb dopustí, pričom tento podnet musí obsahovať:
a) iniciále podávateľa (poškodeného) - meno, priezvisko, štátne občianstvo, adresa trvalého pobytu,
b) koho podávateľ označuje za páchateľa (treba uviesť fyzické osoby, nie ministerstvo ako také, teda treba uviesť tú osobu, ktorá menom ministerstva vo veci konala a ak ich je viac, tak všetky a každú z nich),
c) kedy došlo k spáchaniu priestupku (t.j. vymedziť časový úsek - ak nie inak, potom "odo dňa ..., kedy bola ministerstvom moja žiadosť prijatá, až do dňa ..., ktorým ... - tu treba uviesť buď dátum tzv. fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí odvolania proti nesprístupneniu informácie, ktorým je 16.deň odo dňa doručenia odvolania povinnej osobe, ak na toto odvolanie povinná osoba nereagovala prípadne dátum, kedy došlo k vydaniu definitívneho rozhodnutia o odvolaní proti neposkytnutiu informácie, proti ktorému sa už nemožno odvolať),
d) kde došlo k spáchaniu priestupku (vypísať úplný názov ministerstva, neprípustné sú skratky typu :MPSVAR" a pod., vrátane adresy),
e) odôvodniť, na základe čoho sa oznamovateľ domnieva, že došlo k spáchaniu priestupku (napr. "nevydaním rozhodnutia predpísanou písomnou formou a so všetkými náležitosťami, ktoré má takéto rozhodnutie mať, vrátane jeho doručenia do vlastných rúk žiadateľovi, došlo k porušeniu inej povinnosti uloženej zákonom o slobode informácií" ... alebo "nedodržaním lehôt jednoznačne vymedzených zákonom o slobode informácií došlo k porušeniu povinností plynúcich povinnej osobe zo zákona o slobode informácií" ... a pod.),
f) možné, no nie povinné, je aj uviesť ďalšie skutočnosti (napr. aj čoho sa oznamovateľ domáha) - "
domáham sa, aby správny orgán pri preskúmavaní priestupku dôsledne dbal na základné ľudské právo vyhlásené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv valným zhromaždením Organizácie spojených národov dňa 10.12.1948, podľa ktorého všetci ľudia sú si pred zákonom rovní, teda aby neuplatnil, ak zistí, že skutok, ktorý oznamujem, je priestupok, miernejšiu sankciu iba z toho dôvodu, že sa jedná o zamestnanca / predstaviteľa ústredného orgánu štátnej správy SR" ... prípadne - "
keďže v konaní osôb, ktoré označujem za páchateľov, ktorí sú zamestnancami / predstaviteľmi ústredného orgánu štátnej správy SR, ktorí sú aj z mojich daní dostatočne finančne motivovaní, aby ma obslúžili a poskytli mi požadované informácie, a nie aby ma zavádzali, či aby mi poskytovali neúplné a nepravdivé informácie, hlavne však z dôvodu, že ako takíto zamestnanci / predstavitelia mali by byť vzorom pre každú inú subordinovanú povinnú osobu, a nie mariť moje základné ľudské právo garantované mi v čl. 26 ods. 1 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, navrhujem, aby správny orgán uložil ako sankciu za priestupok nie pokutu, ale zákaz činnosti - a to pre každého z páchateľov a zároveň na hornej hranici, teda zákaz činnosti na dva roky a aby tento zákaz vymedzil najmenej ako zákaz vykonávať činnosť v akomkoľvek právnom postavení pre ktorúkoľvek inštitúciu či právnickú osobu, ak ide o osobu, ktorú zákon o slobode informácií označuje za povinnú osobu (akýmkoľvek právnym postavením sa pre tento účel rozumie právny vzťah založený na základe Zákonníka práce, obdobný, ako pracovnoprávny vzťah založený osobitnými zákonmi, právny vzťah založený na základe kódexov občianskeho práva, ako aj právny vzťah založený ako obchodno - právny vzťah podľa kódexov obchodného práva),
g) oznámenie musí byť podpísané oznamovateľom; overenie podpisu nie je nutné ani potrebné.
Nasledujú adresy:
Adresa na Úrad vlády Slovenskej republiky:
urad@vlada.gov.sk
Adresa na podávanie žiadostí podľa info zákona Ministerstva financií SR:
info@mfsr.sk
Adresa na podávanie žiadostí podľa info zákona Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR:
info@employment.gov.sk
__________________________________________________ __
Napokon - mimo uvedený kontext - môže sa na verejného ochrancu práv SR obrátiť každý (bez ohľadu na vek, sociálny status, spôsobilosť na právne úkony či iné kritérium), kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
Základné práva a slobody, ktoré verejný ochranca práv chráni je možné nájsť v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky, ale i v medzinárodných dokumentoch.
ORGÁNY VEREJNEJ SPRÁVY
Orgány verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť verejného ochrancu práv, sú najmä:
- orgány štátnej správy – napr.:
- ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
- orgány miestnej štátnej správy (napr. obvodné úrady, krajské úrady, katastrálne úrady),
- súdy - LEN v prípade orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu;
- orgány územnej samosprávy – napr.:
- obecné zastupiteľstvo/mestské zastupiteľstvo, starosta/primátor,
- zastupiteľstvo vyššieho územného celku, predseda vyššieho územného celku;
- právnické a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú – napr.:
- napr. Sociálna poisťovňa.
Verejný ochranca práv nemá pôsobnosť voči:
- Národnej rade Slovenskej republiky,
- prezidentovi Slovenskej republiky,
- vláde Slovenskej republiky,
- Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,
- Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
- spravodajským službám,
- rozhodovacím právomociam vyšetrovateľov Policajného zboru,
- prokuratúre,
- súdom (s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu),
- vo veciach operačnej a mobilizačnej povahy.
KONANIE, ROZHODOVANIE, NEČINNOSŤ ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY
Je to určitý postup orgánov verejnej správy pri výkone ich pôsobnosti a právomocí, ktoré im priznávajú právne predpisy. Nečinnosťou je možné charakterizovať ako nekonanie v prípade, kedy orgán konať mal.
Linka na formulár, ktorým možno online podať podnet, je táto: http://www.vop.gov.sk/formular-na-podanie-podnetu