len dodám, že práve transparentné účtovníctvo môže dokázať aj pri daňovej kontrole, z akého dôvodu boli/neboli plnenia zahrnuté do koeficientu, resp. bol na ne uplatnený nárok na odpočet v 100%ej výške.

otázka spravodlivosti je jedna vec, treba zvážiť pracnosť postupu a ochoty klienta podielať sa (finančne - aj v zmysle, či sa mu to rentuje) na takomto vysledovaní, resp. triedení - príprave dokumentov pre takýto spôsob účtovania...

Vo firme sa používa jeden koeficient, pri nákupoch, ktoré sa týkajú len tých 4 stredísk, použi celoročný celofiremný koeficient.
Nezabudni na nákupy, ktoré sa týkajú všetkých stredísk (napr. telefóny, spracovanie účtovníctva, papier do tlačiarne atď) - kde je tiež povinnosť použiť K.

Prosím Vás, chápem tomu správne takto?

Koeficent (§ 50 zákona o DPH) sa vypočíta z údajov (príjmov (výnosov)) za celú firmu - tzn. musím vziať všetky poskytnuté zdaniteľné plnenia zo všetkých stredísk (bez ohľadu na to, že niektoré stredisko fakturuje len s DPH, bez ohľadu na to, že iné stredisko zase úplne bez DPH ako aj bez ohľadu na to, že tretie stredisko fakturuje aj s DPH aj bez DPH atď.....). Čiže do koeficientu beriem:
- aj výnosy zo strediska, ktoré fakturuje len s DPH
- aj výnosy zo strediska, ktoré fakturuje bez DPH
- aj výnosy zo strediska, ktoré fakturuje bez DPH aj s DPH?

Ale týmto jedným "CELOFIREMNYM" koeficientom prenásobím len vstupy (prijaté zdaniteľné plnenia, t.j. nám dodané tovary a služby) len toho strediska, ktoré fakturuje s DPH ako aj bez DPH + prijaté (nám dodané) tovary a služby, ktoré sú fakturované za celú firmu (napr. kúpa počítača pre riaditeľa celej firmy :-) ).

Je to tak, prosím?

A práve toto, Janarma, považujem za problémový bod. Ak by som totiž v mojom prípade rátal koeficient za firmu celkom, tak by mi vyšiel priaznivejšie, ako keby som ho rátal len z údajov za stredisko, kde sú pomiešané príjmy.

Zákon stanovuje jednoznačne:


§ 50
Pomerné odpočítanie dane


(1) Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 49 ods. 4 platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa odseku 2 a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor.

(2) Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádzajú výnosy (príjmy) z
a) predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,

b) predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,

c) finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,

d) príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti,

e) zrušené od 1.1.2008.

(3) V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

(4) Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.

(5) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Použiješ celofiremný celoročný koeficient vypočítaný podľa § 50.

áno, chápem ťa, ale na druhej strane si vezmime napr. firmu, ktorá má napr. 3 strediska:

1. stredisko má tržby len s DPH v celoročnej sume 50 000 eur,
2. stredisko má tržby s DPH v celoročnej sume 10 000 eur ako aj tržby bez DPH v celkovej sume za rok 10 000 eur,
3. stredisko má tržby len bez DPH v celoročnej sume 2000 000 eur.

Potom koeficient za stredisko = 10 000 eur : 20 000 eur = 0,5
Ale koeficient za firmu = (50 000 + 10 000 eur) : (50 000 + 10 000 eur + 10 000 eur + 2000 000 eur) = 0,03!!!

Tak to je rozdiel, nie??? Tejto firme by naopak vyhovovalo, aby sa koeficient počítal len za stredisko, ale bolo by to potom v súlade so znením § 50 zákona o DPH???? No asi nie.....

... mám zato, že zákon "ošetruje" práve takéto prípady - preto je povinnosť k 31.12. prepočítať ročný koeficient (z firemných údajov!) a "dorovnať" rozdiel

TO je teda parádny rozdiel: ak má firma také veľké príjmy oslobodené od DPH, nemôže si "užívať" odpočty v plnej miere, len v takej, aká jej prináleží.

Ja mám iný prípad, ale tiež súvisí s koeficientom, tak by som Vás chcela poprosiť o radu:

Prosím, poradíte mi, ako je to s výpočtom koeficientu vo firme, ktorá mala záväzok a v priebehu roka tento záväzok odplatne prevzal iný dlžník a firma účtovala:

- náklad (hodnota záväzku) 548 / 325
- výnos (odplata za prevzatie záväzku) 315 / 648

Prosím, vstupuje tento výnos do koeficientu? Alebo nevstupuje (rovnako ako tam nevstupuju napr. fakturovane uroky z omeskania, kurzove zisky atd...).

Prosim pomozete?

nevstupuje

Ďakujem veľmi pekne! A prosím, keď sa uhrádza tá odplata za prevzatie záväzku, vzniká tam nejaká DPH povinnosť? Myslím, či sa má platiť DPH na výstupe atď.....

Dochádza vlastne k dodaniu tovaru alebo služby z pohľadu DPH, keď dochádza k odplatnému prevzatiu záväzku?

Ďakujem veľmi pekne!

nedochádza, preto nevstupuje, keby som napísala že vstupuje, bolo by to iné.

Veď pre podobné prípady sa zvyknú zakladať nové firmy.

Elast,
ty si v pozícii firmy, ktorá zaplatila za druhého? Ak áno, potom si mala účtovať iba 315/221 (prípadne úrok, lebo skryte ide o poskytnutie úveru, ktorý by mal byť u podnikateľa s úrokom).
Ak si v pozícii firmy, ktorej niekto tretí zaplatil faktúru, potom si mala účtovať 321 (pôvodný veriteľ)/325 (nový veriteľ).

Takže by sa to vôbec nemalo účtovať cez náklady a výnosy???

Potrebujem to riešiť zo strany obidvoch firiem.

Takže u pôvodného dlžníka sa účtuje takto?

321 (prípadne iný účet napr. 249,379,479...) / 325 (zánik pôvodného záväzku)
325 / 221 (úhrada odplaty za prevzatie)

A u nového dlžníka sa účtuje takto?

315 / 379 zaúčtovanie prevzatého záväzku (účet 325, príp. 379) s nárokom na odmenu z prevzatia (315)
221 / 315 úhrada odmeny od pôvpdného dlžníka
562 / 379 doúčtovanie úrokov za obdobie od prevzatia do splatnosti
379 / 221 úhrada pôvodného záväzku.

Prosím, je to takto správne? A teda žiadne 548 (či 588) alebo 648 (či 688)???

Ďakujem pekne?

Zápisom 562/379 účtuješ akoby sa pôvodnému veriteľovi platil za pôvodného dlžníka aj úrok. Je to tak? Nemalo by to byť tak, pretože taký úrok by si mal účtovať pôvodný dlžník.
Nový dlžník má nárok na úrok od pôvodného dlžníka za to, že za neho zaplatil (teda - poskytol mu úver). Ale to sa účtuje 315/662.

Aha! Tzn. že novému dlžníkovi zaplatíme viac ako je výška záväzku a ten rozdiel je výnosový úrok u nového dlžníka.

Hmm, ja som sa na to pozerala z iného uhla - prijali sme (myslím s.r.o.) pôžičku a záväzok z tejto pôžičky prevezme nový dlžník ešte pred lehotou splatnosti a teda úroky, ktoré na tejto pôžičke nabiehajú od momentu prevzatia záväzku do momentu splatnosti pôžičky sú nákladové úroky a o nich už by mal účtovať nový dlžník (lebo prevzal na seba celú pôžičku). A to by sa potom nemalo účtovať 562/379 u nového dlžníka?

Ďakujem pekne za pomoc!

Ešte raz!
Prvý dlžník zobral pôžičku s úrokom. Pretože neplatil, prevzal ten záväzok nový dlžník a všetko zaplatil (istinu aj úrok). Samozrejme chce, aby mu to (v zmysle nejakej dohody) prvý dlžník vrátil.
Prvý dlžník teda účtoval prijatie pôžičky 221/379 (nie je to správny účet, ale O.K.), súčasne úroky 562/379.
Nový dlžník neskôr veriteľovi zaplatil istinu i úrok a chce, aby mu peniaze prvý dlžník vrátil. Účtuje 315/221 vo výške celej dlžoby (teda istinu i úrok).
Prvý dlžník na účte 379 iba zmení meno veriteľa (za predpokladu, že sa záväzok nezmení na dlhodobý - vtedy by preúčtoval na 479).

Ďakujem ti veľmi pekne! To mi veľmi pomôže!

Ja by som len doplnila, že som riešila prípad, keď s.r.o. má pôžičku splatnú napr. 1.10.2012. Z určitých dôvodov (napr. potrebuje znížiť svoju mieru zadĺženia a predčasné splatenie pôžičky by ho stáli vysoké pokuty) sa dohodne s inou spoločnosťou, že za neho prevezme tento záväzok za primeranú cenu dňa 26.5.2012 a táto cena je splatná napr. 26.6.2012. Preto som písala aj účet 562 na strane nového dlžníka - to by malo byť v poriadku alebo sa mýlim? Prosím, je to tak? Alebo mi poradíte, prosím, ako inak účtovať úroky patriace veriteľovi po prevzatí záväzku (myslím úroky platené veriteľovi (poskytovateľnovi pôžičky za obdobie od prevzatia dlhu (26.5.2012) do splatnosti pôžičky, t.j. do 1.10.2012)?

Ďakujem veľmi pekne!