Petra Nová
Vitaj, Stanislav! Na dlho si sa odmlčal, myslela som, že si ťa nechali v Kosove.
Čau Peti, bolo super- pekne aj keď divoko- prešli sme 3000 km, prezreli sme Belehrad, Kosovkú Mitrovicu, kde sme navštívili aj veliteľa jednotiek KFOR, dali sme si s ním kávu-tam sme boli 2 dni, potom sme si prezreli Prištinu, potom sme sa na 3 dni presunuli do Albánska, k moru do Durresu, potom sme sa cez čiernu horu presunuli do dejisiek najvačších bojov v Goražde a najma Srebrenice, kde sme si kukli dodnes vypálene a rozostrieľané domy, boli sme si uctiť pamiatku vyše 8000 obetí Srebrenickej masakry( i keď- ked som sa rozprával s protistranou, so Srbmi, tak my tvrdili, že tých obetí bolo ovela menej), bola to nesmierne ťažká exkurzia, najma po šoferskej ( v Albánsku jazdia na červenú a pod) ale najma po psychickej stránke, lebo sme boli postupne so všetkými zúčastnenými stranami a bolo treba dodržiavať bezpečnostné pravidlá, pred Srbmi moc nechváliť Karadžiča, pred moslimami zasa Ratka Mladiča lebo by sme zle dopadli- tá nenávisť je tam stále strašne ale strašne veľká....
Ale velmi velmi veľa mi to dalo
P.S. jeden pán v Kosove mi odmietol predať benzín a vyhodil ma z pumpy :-))), lebo ked sme ich neuznali, tak nech sa radšej pakujem z očí-a takých intermezz tam bolo veľmi veľa- idem po ceste a zrazu mi padol pred auto ostnatý drát a nabehli chlapci so samopalmi, ale kamoš, ma hned ukludnil,že oni nám nič neurobia,že to je len domobrana a ked zistia že nejsme Albánci,tak nás v pohode pustia :-))))