Neviem , na čo by to malo slúžiť , nedá sa potom riešenie hľadať . Tak je to len o domienkach .

Tie klince vysvetlím aj ja - iná verzia .
Ide o to , že poniektorí ( aj podnikatelia ) sú schopní pýtať nehorázne sumy za nič ...a preto tie klince do rakvy . Také 100-ky ba aj postačovali . Ale pre istotu jednu 200-ku takému do čela by bolo potrebné ...

Vo sne by mi nenapadlo také prirovnanie.
Ja som do krčmy nevedela vkročiť ani ako dieťa, teraz dupľom.
Naša ulica je na tom lepšie ako panelák, iba sa zdravíme, a tam to končí. Hore-dolu 5 domov. Každému to vyhovuje. Čo sa týka povolaní, riadna zmes. Už podľa psov vidno.
Ležadlo aj s matracom na mieru zavesiť, konštrukcia je pekná, natretá, pevná, už iba dotiahnuť. Základy v betóne. Nemalo by to byť gýčové.

Asi som to napísal príliš zložito. Privarenie krúžkov na profil je otázkou pár minút a firma by musela na to stanoviť cenu, vystaviť faktúru s DPH... tá cesta je drahá a zložitá. Ten kto má zváračku tak to spraví ľavou zadnou a aj keď ma pozná len z videnia tak na otázku: čo som dlžný ? spravidla odpovie, že to nestojí za reč. A kedže nerád ostávam dlžný tak riešením môže byť krabička cigariet pokiaľ daný fajčí.

Ešte som sa chcela vrátiť k Lapejkovmu prirovnaniu, keď bol v Limbachu, že je to panelák na ležato s trojmetrovými múrmi. Výborne vystihnuté. Ale najväčšia výhoda by bola pri povodniach, ak by vráta utesnili, verím, že pred vodou istota.

Ako dieťa som do krčmy nechodila...no je to denný bar,neviem akú máš predstavu o krčme,ale ja nepijem žiadny alkohol a tam sme chodievali s mužom a chodievam tam aj bez neho.Nemám problém,treba udržiavať sociálne kontakty.A keď niečo potrebujem,tam vždy vybavím.Chlapci sa dvihnú,presťahujú mi nábytok,zaplatím im po poháriku,poďakujem a dozviem sa,že kedykoľvek mi pomôžu.Je to fajn...

Hmm....to je zlate...skoda ze sa to neda takto aj u mna....

tu keby som v bare povedal, ci mi niekto nepomoze , tak by ma hadam aj zavriet dali

Hehe,poznám,v DE keby si niekomu zaplatil kávu,tak nebude týždeň spať,že čo to má znamenať...

Asi ste menšie mesto, netuším, ale v okolí tie dedinské krčmy ee, fakticky poznám jednu,a čo je slušnejšie, tam by som asi neuspela. A hlavne, že som prekročila 40-ku. Inak ja vleziem takmer všade, nemám problém. U nás to funguje nejako inak.

Regionální vlak francouzské železniční společnosti SNCF zastavuje ve stanici Gravelines. | foto: Profimedia.cz



Zdroj:http://ekonomika.idnes.cz/francie-ob...m_content=top6


Ešte toto som musela pridať, aký máte názor?

už sa robia aj menšie balenia napr 19 ks 12 ks alebo 10 ks a chceš vedieť ich názvy pri každej pokladni s potravinami ich nájdeš cena balíka klincov cca 2,6 € a pod

no čo čo, aj u nás to bývalo kachle a k nim rúry tiež nepasovali ale to bolo za socíku alebo československá 100 K vz 53 a rumunská licenčná 100 JOF sa nevošla dovnútra(odborníci vedia že píšem o kanóne a náboji do neho)

Korela, tak tomu naozaj nerozumiem, akoze psa si clovek vybera, podla svojho povolania? Ci ako si to myslela?

A veď už nesranduj;to je ako povedať mužovi,že marhuľová farba,hehe...Čo si,bývalý závislák na nikotíne?Že klince...ja mám len túto neresť,však nejakú mať musím,nebudem po tomto svete chodiť so svätožiarou,nie?

Peggy aj u nás sa vždy všetko najsamfasa v krčme dohodlo, nemala som ani sama
problém na kofolu sa staviť. Akurát to má momentálne jeden riadny hák - krčma už skoro rok zavretá , ale susedia sú na nezaplatenie - skvelí a nedám na nich dopustiť.

To sa dá na SK prežiť? Zavretá krčma...uff,nem dobré...

Vieš komu sa hovorí "poturčenec horší turka? tak to som ja bývalý fajčiar ktorý riskoval cigu napr. v nefajčiarskom vozni,

Ale som ťa odhalila...
Keď som sa vydala,prišla k nám na návštevu svokra.Ešte len zobúvala topánky a už zahlásila synovi:"Čítala som,že každá cigareta skracuje život o päť minút". A môj muž jej na to:"Keby to bola pravda,tak by som sa ani nenarodil",hehe...

No čo - hezké.... len sa sekli v paru centimetroch.... a vlaky do staníc nemôžu (bo široké sú....) a terazaky peróny odtučnovaciu kúru podstúpia......

Ako som skôr spomínal, bol som omrknúť záhradku. Pri tej príležitosti som rodičom (spolu so synom) zreparovali vstupné dvere do bytu (mali ešte tie pôvodné socialistické . Farba už bola popraskaná, ale stále pevne držala. Takže sme to uvoľnené odlúpli, vytmelili, vybrúrili, vyčistili a tapetu (drevo) natiahli. Hneď to boli iné dvere . No a dnes mi mamka volá, že stále chodí do chodby a na dvere pozerá. Zľakol som sa, že niečo nie je OK. A ona - chodím sa kochať pohľadom na svoje nové dvere....