Zrejme sa niekde vo výchove stala chyba. Ale kde a v čom?
Tiež dám podobný príklad.
Sedia mladé mamičky na ihrisku pri pieskovisku. Detičky, asi dvojročné a trojročné sa hrajú a mamičky spokojne debatujú. Jedno z detí rozhádže druhému kopček a to druhé mu to oplatí. Nastane malé strkanie, ktoré prejde do hádzania piesku. Samozrejme do očí. Zasiahlo to vedľajšie dievčatko, asi dvojročné a to začalo veľmi plakať. Jeho mama vyskočila z vedľajšej lavičky a začala dievčatku čistiť očká a súčasne hulákať na vedľa sediace mamičky, nech sa o tie decká starajú a či nevidia čo robia. Nakoniec ta jedna zasiahne, Miško prestaň! Nepomohlo, lebo to druhé hádzalo ďalej. Pridala sa aj druhá mamička, Klaudia neháč, to sa nesmie. No ale nakoniec to prerástlo do ataku na Miška. Jednoducho Miškova mama priskočila, drapla ho za ruku a s Miškom zatriasla. Aj Klaudiina mama musela vstať a zaraziť to hádzanie. Pritom jej dala pár po zadku a bolo po hádzaní. Bolo aj po hraní. Miško sa spakoval a išiel k húpačkam. Mama kričí, Mišo a Mišo si ide ďalej. Mama kričí znova, Mišo vravela som ti, nechoď tam, lebo uvidíš. Nuž musela vstať, rozbehnúť sa a zastaviť ho. Jasné, že mu pár naložila a následne ho ťahala za ručičku k lavičke, kde sedela. Nerev, mal si poslúchať.
Tá cudzia mamička už dočistila dievčatku očká a so škaredým pohľadom odchádzala. Miškova mamička sa na odchádzajúcu zároveň osopila, veď sú to len deti.
------------------------
Nuž kde nastala chyba?

Vzorka reakcii tu na Porade je podobna mnohym modelom vychovy rodin na Slovensku. Rodicia svoje vychovne zlyhania, kde nedokazali docielit svoje predstavy mierenou vychovou, tak si ich kompenzuju tym, ze dieta udru. Vychovny efekt v ponimani dietata je nulovy, nakolko sa u dietata vybuduje len cieleny strach z fyzickeho ataku a dieta napr. zacne posluchat, ci uz neurobi to, za co bolo fyzicky potrestane, nie z toho dovodu, ze pochopilo nevhodnost svojho spravania, ale preto, ze sa boji svojho rodica a jeho reakcie na opatovne zlyhanie.

Niektori rodicia udru svoje dieta, ktore ma tu nevyhodu, ze to nemoze vratit, nakolko je to jeho rodic. /No, asi su aj vynimky, ked dieta zautoci na rodica./ Na co sluzi ta bitka? Na ukludnenie a vyventilovanie emocii rodica.

Takze ak rodic vychovava dieta tym, ze mu sem- tak svacne, ked nekona tak, ako sa ocakava, predpokladam, ze aj zena svacne muzovi a naopak, ak je to podla nej nutne, nadriadeny svacne podrtiadenemu, lebo neurobil tak, ako on chcel. Naco disputy, staci rucne strucne.

Ci byt budeme len svoje deti? Inde hrame formu a cusime, ako vos pod chrastou?

Podla modelu vychovy v niektorych rodinach je bitka deti tolerovana, ostatne je uz fyzicke nasilie, ktore aj agresori voci svojim detom inde odsudzuju.
. Aka intelektualna obmedzenost.

Druhy den citamVase prispevky neda mi,aby som nereagovala...
Nesuhlasim s fyzickym nasilim .....ale kazdy den sa zamyslam ako rodicia dnes vychovaju svoje deti?Susedim s dvoma skolami-so strednou i zakladnou a ked vidim co robia a co rozpravaju tie deti...''ostava mi rozum stat''...nedavno sa mi postavilo do cesty dievca asi 11 rocne-tak jej vravimDovolis moja,aby som presla...pozrela na dve spoluziacky a vravi im:Co to tato pi.. chce?
A uzasny rehot.....nuz musela som sa veeeelmi ovladat,aby som jej nevytrhla zopar vlasov....

Okrem iného som ani tomuto nerozumel.

Ja keď idem , tak na mne vidieť, že :

JA prejdem !!

Ja keď idem , tak na mne vidieť, že :

JA prejdem !!

V takom prípade sa ja zastavím a robím sa, že napr. niečo hľadám v kabelke. A musia ma obísť, ak som v práve. Zdravému arogantnému chlapovi sa nebudem na chodníku vyhýbať, ak nie je vážny dôvod. Rovnako to robím aj s inými ľuďmi, psíčkarmi vo dvojici a pod. Často chodievam cez jeden parčík úzkym chodníčkom a tam to riešim pravidelne. Toto kedysi nebolo v takej miere ako dnes.
Ľudia sa aj v lese pozdravili cudzí, pri prechode chotára z dediny do dediny.
Po 89 sa spoločnosť zvlčila na iný spôsob ako predtým.

V takom prípade sa ja zastavím a robím sa, že napr. niečo hľadám v kabelke. A musia ma obísť, ak som v práve. Zdravému arogantnému chlapovi sa nebudem na chodníku vyhýbať, ak nie je vážny dôvod. Rovnako to robím aj s inými ľuďmi, psíčkarmi vo dvojici a pod. Často chodievam cez jeden parčík úzkym chodníčkom a tam to riešim pravidelne. Toto kedysi nebolo v takej miere ako dnes.
Ľudia sa aj v lese pozdravili cudzí, pri prechode chotára z dediny do dediny.
Po 89 sa spoločnosť zvlčila na iný spôsob ako predtým.

Mozno lebo si nechcel rozumiet