Počuj kvetina, k čomu potrebujes tieto údaje? Žeby si si dopĺňala vedomosti zo zemepisu??? Okolie Dubnice poznám dobre, čo potrebujes vedieť???

Pôvodne som chcela napísať k Dubnici úplne iný príspevok, ale prebila ho informácia o Kolonke. Nevedela som o nej.
http://www.asb.sk/architektura/stavb...nici-nad-vahom

Prečo sa vždy nájde nejaký myslivec, a hlavne mu to prejde, ktorý jedným amatérskym ťahom znehodnotí aj to málo, čo sa tu ešte za pozornosť z minulosti vyskytuje. Foto 2/5.
Rovnako ako v Baťových domoch v Zlíne svieti jediný biely dom v mori domov s pôvodnou alebo zrekonštruovanou fasádou.

ja sa asi nevyznam, ale preco je ten biely dom problemom ?

iste si si aj na aute premaloval jedny dvere na bielo.....ked teda nemáš biele auto )

Votrelec, päsť na oko, a predovšetkým nerešpektovanie tvorby autora.

Aj človek neznalý problematiky s min. citom pre estetiku musí cítiť, že ten biely baťovský dom pôsobí vo svojom autentickom okolí ako "votrelec", päsť na oko.
Je zaujímavé, že takmer nikde sa v takej veľkej miere nezasahuje do tvorby autora, ako práve pri architektúre.
Možno v tomto prípade pomyslene znižuje hodnotu Baťových domkov povedomie, že ide o tzv. robotnícke domy pre zamestnancov. Nie je to celkom tak.
Požičala som si z wiki, najmä kvôli iným Baťovým aktivitám a ich kvalite.
"Po roku1926sa Zlín stal moderným mestským centrom. Tomáš Baťa pozval do Zlína mnoho renomovaných architektov (napríkladLe Corbusiera), a tak sa mesto zmenilo na aglomeráciu plnú funkcionalistickej architektúry. Rástli kolónie typických "baťovských" stavieb - rodinných domov, ale aj výškových domov. Najznámejšou stavbou z tej doby je 77,5 m vysokýBaťův mrakodrap (mrakodrap "Dvadsaťjednotka") - vtedajšie sídlo riaditeľstva firmy Baťa. Táto budova bola postavená v rokoch 1937-38 podľa projektu Vladimíra Karfíka a okrem mnohých pokrokových technických riešení je známa hlavne "pojazdnou" riaditeľskou kanceláriou v jednom z výťahov (s telefónom a tečúcou vodou). V čase vzniku to bola druhá najvyššia necirkevná stavba v Európe.
Tomáš Baťa zastával od roku 1923 až do svojej smrti v roku 1932 úrad starostu Zlína a cieľavedome budoval moderné mesto "pre 50 000 obyvateľov". Neorientoval sa len na svoju továreň a bývanie pre robotníkov, ale aj na obchodnú a dopravnú sieť, služby, kultúrne a športové vyžitie obyvateľov. Mnohé budovy vtedy postavené sa pýšili prívlastkom "naj": napr. najväčší obchodný dom, najväčší hotel, najväčšie kino (pre 2 500 sediacich divákov), všetko brané "na východ od Frankfurtu". Je obdivuhodné, že takéto budovy vznikali v relatívne malom meste a nie v metropolách ako Viedeň či Berlín. Zlín tridsiatych rokov je dodnes považovaný za "architektonický zázrak" a živú učebnicu funkcionalizmu. Bohužiaľ, rad ďalších plánov prekazila vojna (napr. dostavbu centrálneho zlínskeho námestia, železnicu Praha-Zlín-Košice alebo diaľnicu Praha-Zlín, ku ktorej na Zlínsku existuje niekoľko torz mostov). ...

K vzniku výrazu soc. kocky :-)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ba%C5%...vy_domky_2.jpg

Ako sa stavia mesto k zatepľovaniu Bať. domov.
http://www.lidovky.cz/zatepleni-preb...0_ln_domov_ter

Uvažovala som o založení témy "na pranieri", venovanú výstavbe najmä RD a Slovensku, mohli by sa tam pridávať autentické zábery ľudovej tvorivosti. Nejde totiž vždy o zníženie rozpočtu stavby, pretože nezmyselné špecifické riešenia vychádzajú mnohokrát drahšie. Ale v každom prípade dokážu upútať.
Potom som si to rozmyslela, kvôli možnej žalobe.

......

Aspoň, že tak. Každé normálne mesto má svojho hlavného architekta. Je to na zamyslenie.

Hmm, to prirovnanie sa mi vidi nejake nestastne.

nuz asi mas pravdu. Takto som sa na to nepozrel, ze to ma hodnotu, iba ak je to zachovane ako celok, tak ako to autor vymyslel. Problem je v tom, ze pre mna, ako neznaleho, bola ta hodnota, ako celku, netusena. Ale carnica mi to vysvetlila .

a prečo ? biele dvere sú pekné...aj červené, aj strieborná metalíza ).

dielo nie je ten dom, ale celá kolonia....

vazne ? To by ma nenapadlo, ze cela kolonia.... Dakujem, ze si mi otvoril oci.

to som podla tej blbej otázky vedel hned

a podla týchto blbých komentov vidím, že stále nič......

Aj Ty brutus ?

To som teda nechcela spôsobiť, ale dnes sa kreuje aj nekreovateľné, tak sa krajina nezveľaďuje. Deti v školách niektorých krajín nasávajú svoje dejiny a kultúru národa od prvého stupňa, ak nie už materským mliekom, je fakt, že majú viac pamiatok ako my, ale to neznamená, že by sa to málo do osnov napr. hoci i obč. výchovy, vlastivedy či čoho nezmestilo.
Nielen o tom čítajú, ale navštevujú. A vidno, ako sa k tomu stavajú. Keď si potom prečítajú nápis na trenčianskej skale, tak sa správajú akoby išlo o prítomnosť. Lebo údiv ... až sem sme sa dostali?

Už ako dieťa som z vlaku obdivovala baťovské domčeky vo Svite.