To som teda nechcela spôsobiť, ale dnes sa kreuje aj nekreovateľné, tak sa krajina nezveľaďuje. Deti v školách niektorých krajín nasávajú svoje dejiny a kultúru národa od prvého stupňa, ak nie už materským mliekom, je fakt, že majú viac pamiatok ako my, ale to neznamená, že by sa to málo do osnov napr. hoci i obč. výchovy, vlastivedy či čoho nezmestilo.
Nielen o tom čítajú, ale navštevujú. A vidno, ako sa k tomu stavajú. Keď si potom prečítajú nápis na trenčianskej skale, tak sa správajú akoby išlo o prítomnosť. Lebo údiv ... až sem sme sa dostali?