Som ročník, ktorý zisťuje, že má akosi krátke ruky. Na bežný pohyb som mala bifokály, pri počítači mi však nevyhovovali a tak som menila okuliare iné na monitor, iné na čísla na dokladoch. Veľmi ma to nebavilo, a tak som išla opáčiť pána doktora. Povedal mi o možnosti multifokálnych okuliarov. Akú som len mala radosť. Na diaľku, na blízko, na doklady, na monitor jedny a tie isté okuliare - to bude pohoda. O účte z Optiky pomlčím. Dnes mám multifokály na očiach prvých pár hodín a moja nálada je hlboko pod nulou. Aj v Optike ma upozorňovali na to, že na tieto sklá si treba zvyknúť, treba sa ich naučiť používať. Cestou z Optiky som chodila spôsobom ako podnapitá - dúfam, že ma nikto známy nevidel. Začala som pracovať na PC, ale ak sa na niečo zapozerám, musím si nájsť hlavou polohu, v ktorej vidím predmet ostro. Som zneistená. Takto som si to nepredstavoval Zvyknem si? budem spokojná? Neviem. Teraz viem len to, že sok sklamaná.

Ako nám bolo dobre, kým sme boli mladší, tieto problíémy nemali. Ani sme nevedeli, ako nám je dobre. Prečo si všetko začíname vážiť až vtedy, keď to nemáme?

No, tak to ste ma Marečku, nepotešil, dovolím si parafrázovať, mne sa multifokálne iba vyrábajú, dotorazky som sa na nich tešila. Budú to moje prvé, asi zato. K tým cifrám: sú pekne vysoké, a ZP preplácajú až okolo 500.- na jedno oko.

Dievčatá, záleží skutočne na tom, kde v akej predajni si dáte tie okuliariky spraviť. Ja som mala prvé multifokály brúsené v optike z nemeckého polotovaru a mala som presne tieto isté problémy. Na PC a na čítanie som síce videla dobre, dokonca sa v nich dalo aj šoférovať, ale inak som ich nosila zásadne na hlave, lebo na schodoch by som mala určite parádny "sexuálny zážitok". Je pravda, že stáli cca polovicu toho, čo stoja bežne multifokály. Ale neoplatilo sa. Po 2-3 rokoch bolo treba zmeniť dioptrie a vybrala som si nejaké špeciálne sklá so širokým uhlom a sú dokonca aj stmievacie pri slnku. Za tieto som zaplatila 3x toľko ako za prvé, ale už viac ako rok ich dávam z očí dole, len keď idem spať. Nemám žiadne problémy a slúžia mi skutočne vynikajúco. Sú to hriešne ceny za nezbytnú vec, ale v tomto prípade si hovorím, že som spravila dobre. Dokonca som si vôbec nepotrebovala na ne zvykať.
Držím palce, aby Vám tie Vaše slúžili rovnako dobre.

Moje krátke ruky ma zradili už asi päť rokov dozadu...... keď sa k tomu pridružil i "blblý" pohľad do diaľky, stála som pred rovnakým rozhodnutím ako Ty... Nakoľko som už vtedy šachovala s dioptrickými okuliarmi na čítanie v konkurencii so slnečnými, ihneď som vzdala verziu pridania okuliarov na diaľku. Bifokály sa mi zdalo že by ma príliš obmedzovali, takže jasná voľba padla na multifokály... (o účte v Optike taktiež radšej pomlčím... dodnes mi je ľúto detí - mala som si vybrať darček ku "guľatinám" - more - alebo... tak som si vybrala multifokály v cene "all inclusive"...... netušiac, že až k takému číslu sa po všetkých úpravách dopracujeme)... Sú naaadherné... to je fakt... lenže po schodoch som sa učila chodiť riaaadne dlho...... na šoférovanie sa neodvážim ešte ani dnes (to je dôsledok image - široký pásik na boku okuliarov) a nakoľko ma diaľka aaaž tak veľmi nepostihuje, priznávam bez mučenia, že mi z tej neistoty zostal akýsi blok... pri odchode z domu ich stále ukladám do puzdra...... a denne si sľubujem že sa odvážim aj tak, ako treba. Na monitor a bežnú činnosť som si zvykala asi 2 mesiace a dnes by som ich nemenila za inú verziu... Tak aj Tebe želám trpezlivosť a istý krok......

Neboooj... minimálne Ti "seknú"......

No veď to, aspoň niečo. Ale jeden nikdy nevie, možno budem spokojná, keď už toľko vysolím.

S bifokálmi sa nedajú rovnať ani z rýchlika... som však presvedčená, že najdôležitejšie je správne meranie "uhla pohľadu"... ak si pamätáš to nacvičovanie ako nosíš vysoko hlavu dvihnutú...... za čo teda ja tých mojich meračov musím ozaj vysoko pochváliť...

Tak to ste ma teda potešili. Ja som minulý týždeň stratila slnečné okuliare, predvčerom dioptrické a pri ich hľadaní, keď som už nevedela, kde ich hľadať, ma napadla spásonosná myšlienka: prezvoním ich

Super nápad.

...a dali vedieť, kde sa flákali?

Ja mám bifokálne sklá a som s nimi spokojná - šoférovanie, v obchode a bežné chodenie - bez problémov. Na čítanie a na počítač si dávam ale okuliare s normálnymi sklami na blízko, lebo sa mi zle čítalo cez tú malú časť na spodnej časti okuliarov. Celkom som bola prekvapená, že som si na nich nemusela dlho zvykať. Určite to záleží ak od optika,ktorý to zameriava.

K tým multifokálom - po rovine už chodím bezpečne, schody som ešte nezaradila do repertoáru, lebo sa tiež obávam "erotiky", a ak je môj prvý nákup s multifokálmi zachytený na bezpečnostnej kamere, tak bude na Silvestra dobrý klip. Neviem si ich však vynachváliť pri práci na smery doklady, monitor, klávesnica a kolegyne. V optike som dostala aj inštruktáž pred objednaním, aj pri prevzatí, kurz klopenia očí( pre 17-tku vysoko aktuálny aj do bežného života) Okuliarov mám troje - diaľka, lebo som krátkozraká, blízko, lebo mám krátke ruky,( doktorka to nazvala začínajúce starecké zakrivenie šošovky) a multifokály, najnovšie. Potrebujem štvrté, diaľkové slnečné, lebo na svetlocitlivé multifokály som sa nezmohla. Mám dilemu, či schody zvládnem s multifokálmi, alebo 50% tmavými, že by som si teda len dala preložiť sklá do terajších diaľkových.
Hľadanie okuliarov by mohli zaradiť aj na olympijské hry, alebo aspoň urobiť majstrovstvá v hľadaní okuliarov, niečo na spôsob preborov v lúštení sudoku, či skladaní Rubikovej kocky. Keď sa totiž slepota skombinuje so sklerózou......
Moje ratolesti mi na môj skvelý nápad prezvoňte mi brýle odpovedali, že no problem, mami, povedz číslo, teda, tá dnešná mládež,... a to si človek myslel, že ich dobre vychoval...

možno aj dali vedieť, ale ja nielenže slepnem a hlúpniem, ale aj hluchnem, tak som ich nepočula

Ja som aj nosila pôvodne okuliare na retiazke na krku a vždy som vedela, kde sú. Potom som to ale zrušila (bohužiaľ) a teraz sa občas pristihnem, ako sa pri hľadaní okuliarov zvláštne obchytkávam a neznalý situácie si môže myslieť, že som úchylná.
Keď si predstavím troje okuliare na krku, asi by som o chviľu začala chodiť štvornožky. Ale možno sa to dá vyrovnať slnečnými okuliarmi vo vlasoch

K tomu noseniu. Okuliare nosím diaľkové na nose, zvyšné 2 v kabelke. Rozmery 35x45 cm, priehrad je v nej ako na Vltave. Jedne okuliare na nose, prípadne vo vlasoch, a chcem niečo z kabelky. Púzdra s okuliarmi 2 ks, peňaženka, mobil, taštička s pilníkom, leukoplastom, hygienické vreckovky. Minimálne 5 vecí rádove podobný rozmer, všetko v kabelke minútu po uložení premixované. Šáhnem a nemám. Teda mám. Nervy, že som vybrala to, čo nepotrebujem. A dilema, či vybrať najprv kartu do bankomatu, alebo brýle na videnie písmen v bankomate, a kam s okuliarmi, čo mám na nose. Preložiť okuliare? - Nepreložiť? Dať na nos? Schovať do púzdra? Nájdem ho potom v tom chlieviku v kabelke? Dobre, peniaze vybraté. Čo prv spratať? Brýle? Peniaze? Záverečná kontrola - prešacovať sa ako na letisku, kde mám brýle - na nose 1 ks, druhé sú vo vlasoch alebo zavesené vo výstrihu?

Moji zlatí, ani som netušila, koľko spriaznených duší. Ale musím priznať, nasmiala som sa dopopukuPresviedčam sama seba, že som s výberom multifokálov urobila dobre a dúfam, že to v budúcnosti neoľutujem.

Tie svetlocitlivé sa mi pri šoférovaní neosvedčili.

Nechcem rušiť pri dôležitej debate "okuliare", moje 2,5 už zas nevidia a sú práve vyčistené. Len chcem napísať, že od obeda mám na seba zlosť, že som blbá ako táčky /RZZP/,ale práve teraz som našla v nových príspevkoch, čo potrebujem vedieť. Tak sorry. j Píšte ďalej, lebo ma inšpirujete, budem múdra, keď si pôjdem vybavovať nové očky.. Ďakujem

Tento môj príbeh sa hodí skôr do témy perly našich mužov, ale nedá mi dať to sem lebo sa tu hovorí o okuliaroch.Tiež nosím jedny, zatial mi stačia, ale občas sa mi uvolní taký malý šróbik na ráme , mám na to malý skrutkovačík, ktorým to dotiahnem a je pokoj. Mám veľmi poriadkumilovnú manželku a keď neviem niečo nájsť, vyhovorím sa na ňu, že len upratuje a ja potom pátram po svojich veciach. Jedného večera odišla za svojou kamarátkou na pokec- vraj na chvílu , bol som teda sám doma. Mal som uvolnený ten šróbik na okuliaroch tak som sa rozhodol že ho dotiahmen. Zložil som okuliare z očí, do pravej ruky som chytil skrutkovačik. Ale slabo som videl (samozrejme bez okuliarov) rozhodol som sa že potrebujem okuliare, ináč to nedotiahnem. Tak som hľadal okuliare, ktoré som držal v ruke, v druhej šrobováčik a chodil som po byte nmožno desať minút ako bez duše a nadával na manželku- zase upratovala a okuliare mi niekde schovala!!!!! No musím to spraviť bez okuliarov - vtedy som zistil že ich držím v ruke. Doteraz som sa nepriznal.

...v takom prípade pomôže gumené kladivo...