Ajuška, viem, zažila som to aj ja, to je neopísateľný pocit,
... až vtedy som si uvedomila, že už aj môj syn je rodič,... že naozaj už mám dospelého syna.

Prajem, aby aj mladá mamička aj malý vnúčik boli v poriadku, aby si ho mohla držať čo najskôr v náručí,... nech Vám rastie do krásy, do múdrosti,... aby ste z neho mali, len a len radosť.

...dnes ho hrdý tatko zo svojích rúk nepustil...... rada si počkám na to svoje objatie... ...som nesmierne šťastná že to v zdravíčku obstáli... to je asi najväčšia moja úľava..............

Nádherné foto.Veľa zdravia drobčekovi, rodičom i starým rodičom.

Akoby to bolo pred pár dňami, čo som si také doniesla domov, a dnes to má 190cm/92 kg a 19 rokov. A jeho o rok staršia sestra sa dnes zasnubuje. Máme dvojitú oslavu, a ja si tu utieram slzičky a spomínam, aké to bolo, keď bábätká rástli, štebotali, tmolili sa...Kde sa dá zohnať prihláška za starkú?

Dav, keď zoženieš, prezraď aj mne....aj ja už chcem vnúčika, alebo vnučku

aj ja chcem................ ale tie moje ratolesti nie a nie.....

Neboj , ako sa hovorí, keď budeš dobrá, dočkáš sa

Aj ja si utieram slzy, aj sa hanbím ísť medzi ostatných na záhradu...

...ale dnes si budem spomínať aj ja, síce na iné... dnes máme pomaturitné stretnutie a to po ...35-tich rokoch. Účasť sľúbili všetci až na jedného, ale môžno,že nás prekvapí.

ale si ma prekvapila, Katka. My máme tiež dnes stretnutie, ale po 40-tich rokoch. Už sa vytešujeme skoro pol roka. Hlavne my, tí organizátori.
A nech nám to dobre dopadne... si prajem a aj vám.

Gabriela to je náhoda, prajem aj Vám aj nám aby to dobre dopadlo a zajtra si tu popíšeme ako bolo - stretnutie deduškov a babičiek...

...toto keď som čítala, tak som mala chlpy na rukách v pozore a slzy v očiach, určite je to krásny pocit /ja osobne ešte nemám také skúsenosti, hoci by som si už priala/. Gratulujem a želám veľa zdravia všetkým

..... aj ja si musím dieťa na relax požičať...... . Snáď sa aj ja budem môcť niekedy pochváliť. Ale kedy............?


... Aj my budeme mať 35-ročné pomaturitné stretnutie, tak už aj babičkou by som chcela byť.

Nebojte sa baby , aj to príde , ak to bude mať prísť . Želám Vám to zo srdca , len sa to nedá urýchliť , je to vecou našich potomkov .

Ajuška, blahoželám !!!!!

Bolo to celkom fajn, čo fajn, priam úžasné.
Až tak veľmi sme sa po piatich rokoch nezmenili (my sa totiž schádzame každých 5 rokov).
Končili sme SVŠ v r. 1968 dvadsiatiôsmi. Pred pár rokmi jeden spolužiak "odišiel". A zišli sme sa v počte 22. Myslím si, že je to priam rekord...

Na Mestskom úrade to bolo ozaj sviatočné a priam veľkolepé. Príhovor magistrátu prebehol s výňatkami z nášho almanachu vydaného v r. 1993 našim spolužiakom (ako ho zástupca primátora označil - veršotepcom) za roky 1965 - 1968. Sú to zveršované rôzne situácie, ktorých sme boli autormi počas strednej školy.
Aj sme si zaspievali, vypili pohár šampusu a nakoniec Gaudeamus...

Fotili sme sa tradičme ako každých 5 rokoch od maturity na pôvodných miestach pred školou vedľa Jiráska v tých istých pozíciách. Tak aspoň vidíme ako postupne sme sa menili.

A nakoniec sme sa dohodli, že sa stretneme v r. 2010, pretože nevieme ako sa ešte v takom hojnom počte budeme schádzať. Ale prebehne to už neformálne, niekde v prírode pri opekačke - v teniskách a rifliach.....

A ešte nakoniec: máme stránku na www.spoluziaci.sk a myslím si, že je celkom zaujímavá a v najbližšom čase tam pribudnú ďalšie materiály do zbierky....


Takže také bolo naše stretnutie po 40-tich rokoch.
A čo je hlavné, je to, že počasie vydržalo. Bolo síce chladnejšie, ale pekne.

Toť vsjo.

Tak už som tu aj ja po našom stretnutí po 35-tich rokoch - schádzame sa bez životných partnerov - len spolužiaci a triedna.
My sme to tak oficiálnejšie robili po 20-tich rokoch, keď sme si všetci sadli do tých lavíc, odkiaľ sme odišli... no a teraz sme mali zraz v reštaurácií, ale náš spolužiak organizátor to zvládol na výbornú - pustil Čajkovského ako na stúžkovej, Gaudeamus a potom prípitok, každej žene - spolužiačke odovzdal krásnu červenú ružu a naša triedna - tá je stále rovnaká dostala od nás Knihu - Dejiny umenia.
Nás sa zišlo 20,Zatial sa tešíme zo života celá trieda. Bolo mi ľúto, že dvaja spolužiaci, súčasne manželia sa vyhovorili na návštevu mamičky - čo sme nepochopili,nakoľko mamičku návštevujú pravidelne v sobotu a určite by pochopila, že tentokrát to presunú a s tým skôr, že aj sviatok bol..., slobodná spolužiačka sa vyhovorila - ona by sa medzi nami necítila dobre, traja mali akceptovateľné dôvody. Inak boli 3 baby teraz prvýkrát a zabávali sa super, tiež sa tešia na ďalšie stretnutie.

Potom voľná debata, zábava, kto ako a kde žije, koľko detí, vnúčencov, koho kde pychá, bolí ... no bola sranda. Fotenie krížom krážom. Teraz už len čakať na e-mail s fotkami, komu čo sa podarí rozposlať.
Ja som tiež na Gabrielin podnet vytvorila triedy na spolužiaci.sk stránke, teraz som im to oznámila, nech sa tam pozrú a pripíšu aktuálne údaje. Už sa mi dnes dvaja ozvali :ako si zadala meno triednej?

Bola sranda: no ja som nespoznala dve spolužiačky a naviac jedna z nich bola z rodnej dediny, na základnú školu sme chodili spolu, no mali sme si toľko povedať, asi neuveríte, ale videli sme sa od maturity prvý krát.

Popri všetkých debatách mi hovorí spolužiak:
No samozrejmé, že sa mi musí kaziť aj zrak, však tú vráskavú ženu by som už nemohol tak milovať, ako ju milujem, keby som videl ako vyzerá...

No jednoducho už sme trochu zostárli, humor nás neopustil, bolo smiechu až na popukanie a rozišli sme sa o polnoci...

No samozrejmé, že sa mi musí kaziť aj zrak, však tú vráskavú ženu by som už nemohol tak milovať, ako ju miľujem, keby som videl ako vyzerá...

Toto by sa hodilo i do témy srandičky.

Krásne zážitky, viem si to normálne predstaviť naživo, pretože aj my keď sme mali predminulý rok stretnutie po 25 rokoch, tak som veľa spolužiakov nespoznala, ale postupne sa to znovu vrátilo- spomienky a už sme boli zase ako za mladi.
Vypichla som pár slovíčok, ktoré by sa hodili do témy "Preklepy" - sú zlaté, fajn ma rozosmiali. Verím, že to sa v rýchlosti písania a spomínania stane. Ale mne sa to páčilo...

Kukurička budem Ti posielať príspevky pred uverejnením
Vieš včera bolo tak krásne, chcela som byť aj so svojou rodinou na záhrade, aj s rodinou "poraďákov" pri PC... no je tam toho, trochu preklepov...
...našťastie ešte som neni v tom stave závislosti, že by som brala so sebou notebook všade, aj do záhrady ... alebo by to vyzeralo ešte horšie

No to teda nesúhlasím, lebo potom by nebola žiadna sranda. To je tak, keď chceme byť všade, tak vtedy sa podaria super veci, alebo naopak niekedy sa nepodaria. Tak len píš naostro, bude to tak lepšie