Ja som mala dnes ako sa hovorí " dramatikuš" deň. Z dôvodu že mám po chirurgickom zákroku medzerník na dvoch predných zuboch (to aby som nebola štrbavá
) som navštívila zubnú laborantku, lebo ako sa ´ďasna zoceľujú tak medzerník nedrží. A tu to začalo, aby mi nemuseli robiť odtlačok zubov, tak mi na protézu naniesla tu ružovú hmotu, potom som si medzerník musela dať do úst dobre potlačiť a počkať pokiaľ to trochu stvrdne. povedala do 3 minút. Ja som si to teda dala do úst, poriadne pritlačila (ako kázala), ružova hmota sa v ústnej dutine vyformovala....... a čakala som.
pýta sa ma
- ešte to štípe, keď vás to štípe tak je to mäkké, ešte to nebude
hovorím
- ešte štípe
Trošku ako baby sme sa zarozprávali a bolo to zrazu 5 minút
Hovorí
- dajte to dolu, dám to variť
A ja
- to nejde
Ono sa to v ústach to ružovkasté dostalo medzi moje zuby a tým pádom to nechcelo ísť von. Jeden háčik dole, druhý dola a zuby držali
. Začala mi to páčiť, skúšala brúsiť no bála sa aby mi nepoškodila moje zuby.
Hovorí budete to mať asi až do smrti
Rozmýšľala čo ďalej, ja nervózna, začala som mať strach ale ani jej nebolo všetko jedno.
Hovorí
- poďte sadajte so mnou do auta, musíme s tým ísť zubárovi. A tak sme išli, očakávala že zubár bude nadávať keď zisti čo sa stalo. (Mal plnú čakáreň.)
Zubár kukol na to, nič nepovedal a hovorí, keď to išlo do úst, tak to musí ísť aj von
. Začal páčiť, háky, pilníky, už som bola zúfalá. Laborantka mu hovorí, zlomte jej to a ja jej to zlepím, no on stále to páčil a brúsil. Po 10 minútach ja mokrý chrbát, zubár tiež, hurá vybral medzerník , celý
Keď mi ho uvarila a vyleštila dala som si to do úst a od šťastia že všetko dobre dopadlo sme sa
. Poviem vám že také dramatické 2 hodiny som už dávno nezažila. teraz mi je to smiešne
, ale vtedy nebolo.