Moju 3/4 včera naštvali telefonáty od príbuzných zo stredného Slovenska do takej miery, až revala.
O čo šlo?
Jej tete skonal druh (teta bola vdova a aj on bol vdovec), s ktorým spolunažívali dobrých 15 rokov - deti mali z prvých manželstiev. Žiaľ, choroba (rakovina hrubého čreva) ho odoslala na lepšie miesto. Tesne pred skonom (poslali ho z nemocnice domov dožiť) však sa odmietol vyspovedať farárovi (ešte veril, že sa z toho dokáže dostať). Na poslednej rozlúčke nad hrobom ten farár miesto zmierňujúcich slov útechy však nahlas a pred pozostalými prehlásil, že bol veľkým hriešnikom, že to vyčítal z počítača a že sa bude na veky pražiť v pekle.
Viete si asi predstaviť zdesenie pozostalých, keď toto verejne a nahlas na rakvou zahlásil? Ľudia boli tak zhrození, že ani slova nenachádzali.
Ja som nebohého poznal, nikdy nikomu neublížil, na tetu mojej 3/4 ani ruku nezdvihol. Pil síce (a kto si nedá?), ale nikdy nebol agresívny, alebo vulgárny - bol to normálny človek.
Pýtam sa: ako si môže toto nad hrobom dovoliť farár, keď sa vždy vraví "O mŕtvych len dobre"? Svojou rečou priam zhodil pamiatku pozostalého, znevážil jeho bývalý život.
Potom sa čudujú, že ľudia húfne opúšťajú cirkev, keď takéto osoby v nej v mene Boha toto konajú. Okrem toho - sami to vravia - nesúdi človek, ale súdi Boh. Prečo ho potom súdil, keď ho ani nepoznal.
BTW: Aj mne je z toho na vracanie, čo si cirkev v mene Boha dovoľuje.