Ale aj tak ďakujem Vám všetkým len tak som potrebovala písať a nie rozprávať a nejako sa vysporiadať a ospravedlniť sa za seba medzi ľuďmi čo sa stále naháňajú za nejakými sprostými termínmy ale som mala pocit už dávnejšie že sa niečo stane že musím asi troch zabrzdiť a nevidieť len prácu ale aj človeka ktorý vedľa teba žije tak mám pocit že ma tak práca zamestnala že som prestala vidieť život okolo seba a videla som len svoje pracovné problémy a nie tie naozajstné problémy toho svojho blízkeho človeka s ktorým prežiješ to najpodstatnejšie v svojom živote a zrazu na to zabudneš preto toto píšem aby sme sa zamysleli čo je v živote pre každého to na prvom mieste.

Cloe nestojí ver tomu ja som to zistila teraz a ver že peniaze to nie sú lebo naozaj som z účtovania nezbohatla a určite nezbohatnem

Máš pravdu, lenže človek si to asi uvedomí až keď je neskoro. Pritom ja už som bola v situácii, kedy som mala na mále. Vtedy som videla všetko tak jasne, čo je dôležité a čo nie. No a prešlo pár rokov a som zasa v takom kolotoči, do akého som sa už nikdy nechcela dostať.

Dobrú noc a ďakujem idem skúsiť zaspať je lepšie niededy písať ako hovoriť

Ahoj tamik, prežila som to isté ako ty pred veľa rokmi, zostala som sama s trojtýždňovým synom v perinke. Nemusíš hovoriť, len píš, aj sama pre seba, ak ti bude ťažko napíš to čo cítiš na papier i keď to potom zahodíš. Za tých veľa rokov samoty pozorujem manželské páry pri rôznych situáciách a vidím ako sa hádajú skutočne pre maličkosti a malichernosti a nevedia si vážiť jeden druhého. Ja som sa veľmi upla na syna a na rodinu - rodičov, sestru, bratov, teraz už aj netere a synovcov. Máme sa všetci veľmi radi a pre mňa je rodina niečím posvätným a viem že sa môžem na ňu vždy spoľahnúť.

Mne sa včera prihovoril jeden mladý muž. Očákavala som, že jehovista, ale on to bol mormón! Nevedela som, že už sú tu aj oni.

Včera som zas zahliadla vo večerných novinách správu o tom, že matka zabila svoje dieťa. Čím ďalej tým je počuť viac takýchto správ. Je mi z toho smutno. Čo môže viesť matku k tomu, aby ublížila svojmu dieťaťu. Napáda ma psychický ale i finančný tlak na ženu, a nakoniec to nevydrží. Potom sú správy, ako sa policajti zachovali proti ubližovanému. Niekedy mám pocit, že sa neoplatí ani vykročiť na ulicu.
No potom ma napadá otázka, je vôbec dobré priviesť dieťa do takéhoto sveta?

PS: pre istotu, to som len nahlas rozmýšľala.

Stotožňujem sa s Tvojimi riadkami a je mi naozaj ľúto , čo sa stalo . Musíš byť silná . Nemám k tomu čo povedať , jedine to , že každý jeden takýto prípad ma dokáže veľmi zarmútiť a potom len celé dni plačem a kladiem si otázku :
Aký život to žijeme ? Čo sa vlastne deje ?
Ja si myslím , že niekedy ani nežijeme tak , akoby sme mali , len tak nám utekajú dni za dňom a rok za rokom . A toľko by sme ešte toho chceli stihnúť .....

Včera som bola na pohrebe , bola som sa rozlúčiť na poslednej ceste s mojou zlatou bývalou kolegyňou ,priateľkou , ktorá ešte pred 10 dňami robila nákup vianočných darčekov pre svojich blízkych a ňou tak milovaných .Bola to žena plná pozitívnej energie ,rozdávala radosť smiech plným priehrštím a tým si získala veľa priateľov . Mala 59 rokov , poviem že mladá žena . Dostala infarkt .Chcela žiť ešte pre svoje deti a milované vnúčatá .
Viac už snáď ani nedokážem napísať , len opäť sa vraciam k tej otázke .....
Aký život to žijeme ? Odpoveď si môže dať každý sám pre seba ....

Moja dobrá kamarátka mala narodeniny, tak som jej volala do Nemecka kam odišla za svojim priateľom s ktorým má dieťa, a blahoželala som jej... medzi inými aj to aby prišla na Vianoce a aby sme sa skoro videli. Tak mi povedala že má prekvapenie, že je na slovensku, nastálo...... Lebo ju zbil. Doteraz som v šoku.

Hehe ja som pred par rokmi pozvala na kavu tiez jedneho mladeho zanieteneho muza ktory mi zazvonil pri dverach ale odvtedy tych stretov s jehovistami a s poriadne neodbytnymi bolo viac. Sme dospeli ludia s vlastnou volou , nech si kazdy veri v to, co chce ale mna nech z toho vynechaju.

Naopak - je vhodne ich priviest na svet viac. Niektore preziju.

...je to naozaj smutné a hlavne to, že život pochopíme až za takú drahú cenu....

Mňa hneď ráno potešila radostná správa o Vlastičke. Som nesmierne rada, že aj čestný, úprimný, srdečný človek dostal od života späť to dobré a krásne čo dával všetkým, ktorí to potrebovali.

Toto som nepochopila. Možno preto, že som blondína? Misomiso, môžeš to prosím rozšíriť?

Ja som to nielenže nepochopila, ale po čítaní posledných príspevkov, pri ktorých mi slzy tiekli dolu tvárou, akoby ma misomiso svojím "výrokom" oblial ľadovou vodou

No, MISOMISO je uz taky. Nemusi byt zly, len je iny ako vacsina z nas.

Co na tom treba vysvetlovat? Je to cista statistika. Kaed mas viac deti, je vacsia sanca, ze sa aj tvoje potomstvo dozije dospelosti a bude opat moct mat deti. Cista statistika, alebo zakony prirody - nic ine. Napr. moja starsia sestra zomrela, ked mala 16 rokov. Ak by rodicia mali iba jedno dieta (ju), nedozili by sa nikdy vnukov. Treba este vysvetlovat?

To, ze kazdych 30 minut na Slovensku zomiera dieta rozhodnutim matky je pre vas upne v poriadku a dokonca o tom ani netreba diskutovat. Ale ak raz za 15 alebo 25 rokov zomrie dieta sekerou, ktoru drzala v ruke (evidentne psychicky labilna) matka, tak to uz kvoli tomu nemozete spavat. A teraz tu matku este budu demonstrativne tahat dva roky po sudoch za ucasti vsetkych medii a potom ju zavru.

Dobrý postreh misomiso.
...moment vhodný na zamyslenie.

K tej prvej časti: myslela som si, že to tak myslíš. Škoda, že si to nenapisal hneď, mohli sme si ušetriť niekoľko "domýšľancov".

K tej druhej časti: aj to som si myslela, že niekto vytiahne iné úmrtia. Ani nie som prekvapená, že práve ty. A práve pre toto som do toho svojho príspevku napísala aj post skriptum. V podstate máš pravdu, len podľa mňa aj ty mi dáš za pravdu, že je hroznejšie, keď niekto "vedome" zabíja, ako keď niekto zomrie napr. na nejakú chorobu (tú štatistiku si zrejme myslel najmä takto). A nie je to za 15 alebo 25 rokov. Nedávno v mojom kraji bola aféra, že žena chcela zabiť svoju dcéru. Teraz je už odsúdená. A prečo to spomínam? Lebo to bola moja spolužiačka na základnej a ja si neviem predstaviť, čo ju mohlo k tomu činu nútiť... Samozrejme po škole sme sa len raz stretli, a iba môžem tušiť, akým smerom sa mohol jej život vyvíjať.
Takže prosím nikto sa nečudujte, že sa zaoberám touto tému, lebo aj toto ovplyvňuje moje rozhodnutia.

Doplnenie: zvýraznené berem späť. Misomiso myslela zrejme úplne niečo iné, čo už bolo rozoberané a dúfam, že v tejto téme sa k tomu nevrátime.

Mne sa zdá, že misomiso chcel iba povedať, že je v poriadku keď zdravé ženy zabijú tisíce detí (väčšinou preto lebo „otehotneli náhodou“ a nehodí sa im to priviesť na svet), ale ak jedna psychicky chorá zabije jedno (2,3) tak to si hneď každý všimne.