ayya ... aha! socialne zabezpecenie na starobu z 19. storocia?
Z toho sa netreba vysmievat.
Vsetky (alebo skoro vsetky) vase frustracie, (ktore si napr. prirodzene ventilujete aj tu) spocivaju v tom, ze vacsina ludi nie je schpna chapat seba ako sucast ludstva. Samozrejme - vsetci vieme, ze sme egoisti, mnohi napr. ucinok zavisti inych citia vo svojom podnikani. Mnohi sa k tomuto poznaniu postavili konstruktivne a tento fakt (ze kazdy je vo svojej podstate egoista) dokazali dokonca vo svojom podnikani bravurne vyuzit. Odporucam v tomto kontexte precitat nejake diela od Dale Carnegieho - zarucujem Vam narast objednavok o 300%.
No ludia, ktori si uvedomia, s akou nezmyselnou vlastnostou sa vsetci rodime a dokazu ju sami v sebe zvladat to maju ovela lahsie nie len v podnikani ale aj v zivote. Ja som mal zrejme to stastie, ze som nie len cital Carnegieho, ale aj vela cestoval. Mozno ste uz poculi o tom, ako zasadne poznamenala vsetkych kozmonautov ktori boli na mesiaci skutocnost, ze mali moznost
pozriet sa na nasu planetu
z dialky. Mozno si povieme - aka hlupost, ved kazdy z nas videl uz nejaku tu fotku, urobenu zo satelitu.
Ale fotka evidentne nestaci. Vsetci, ktori mali moznost vidiet to realne, tvdia, ze to z minuty na minutu
dozivotne zmenilo ich pohlad na zivot a na svet. Zrazu sa im vsetky problemy, ktore prezivali zacali zdat malicherne, vratane naozajstnych rodinnych tragedii, ktore v nich inak vyvolavali obrovsky strach a zufalstvo. Tito ludia dokonca potom cele roky chodili po prednaskach a pokusali sa podelit sa so svojimi pocitmi s dalsimi ludmi.
Ja som na mesiaci nebol, ale z casti mi to mozno nahradilo cestovanie po planete. Ked napr. pridete do Azie do mesta, ktore je 20 x vacsie ako Bratislava, pritom ste nikdy pred tym o tomto meste ani len nepoculi, a vidite, kolko ludi tam zije svoj kazdodenny pribeh, zacnete uvazovat trocha inak. A hlavne, ak si uvedomite, ze takychto miest (alebo trocha mensich) su v kazdom kute sveta stovky, tisicky, desadtisice... Vidite, ze ludia tam uz ziju po starocia svojim zivitom, mate moznost vnimat obrovske masy ludi odrazu, a sucasne aj kazdodenne osudy jednotlivcov. Ste napr. v Soule, o par tyzdnov pridete do Istambulu, a odtial do Sao Paulo.. A ked si este potom pozriete globus, a uvedomite si, ze aj napriek tomu, ze raz do tyzdne sedite v lietadle tak na drvivu vacsinu miest sveta ste sa nikdy nedostali a pocas zivota sa tam uz ani nemate sancu dostat, tak zacnete uvazovat trocha inak. A to je stale ale iba horizontalny pohlad na "mna" v ramci ludstva. Este sa da zamysliet a vertikalne - teda odkedy je ludstvo ludstvom, kolko generacii ludi (konkretnych ludi, s konkretnymi osudmi) sa tu vystriedalo, a aky maly bod predstavuje moj cely zivot na tomto grafe.
Potom ma prestanu trapit take veci, ako mi ide alebo nejde biznis, kedy si kupim nove auto a ze mi (ako kazdemu z nas) odhorieva zo sviece zivota. Staci si uvedomit, ze som sucastou ludsta, a stanu sa pre mna nepochopitelne aj take temy, ako napr. "Zistili mi rakovinu, ako zachovat chladnu hlavu?"
T
eraz to naozaj nechcem bagatelizovat (ja viem, aj tak sa nevyhnem pohorsenym reakciam) ja chcem iba povedat, ze iba nase prehnane ego (kazdy sa citime stred vesmiru) je na vine tomu, ze mame problem akceptovat, ze sme ochoreli, iny ma zasa problem akceptovat, ze firma ide do krachu, iny ma problem akceptovat, ze je na ceste dieta (ktore predsa znamena ohrozenie kariery) a pod...
Nehovorim, ze ja nemam vztah k materialnym veciam. Fascinuju ma auta, mam rad dobre jedlo a vino, nepohrdnem spickovym notebookom, som rad, ak sa mi podari ziskat pekny obraz na stenu a v neposlednom rade mi nie je jedno, kde byvam. Ale zamysleli ste sa nad tym, ze to vsetko mame iba pozicane? Ved tie vypisy s katastra svojim sposobom nehovoria o tom, kto je majitel, ale kto je "momentalny uzivatel". Skusili ste si predstavit, komu bude patrit vas byt, RD, chata alebo vzacny obraz napr. o 200 alebo 500 rokov? Vasim detom? Asi nie.
To, ako moze prispiet toto "uvedomenie, ze som sucastou ludsvta" ku stastiu jednotlivca si overujem denne za volantom. Nie je lahke denne sa presuvat v spicke z jedneho konca Blavy na druhy. Alebo ak sa napr. rano potrebujete dostat zo Senca do centra Bratislavy. Vsetci vam zavadzaju, znervoznuju vas, (aj ked si to neuvedomujete takto, v podstate mate pocit krivdy,) ze "kvoli nim" - tym ostatnym, co sa motaju okolo vas nestihnete dolezitu ulohu.
Ale staci, ak si uvedomite, ze ste sucastou ludstva, ze vsetci sa potrebuju dostat ku svojmu cielu. Ze aj ten zubar, ku ktoremu idete na 08:00 sedi teraz v aute a darmo by ste sa do jeho ordinacie dostali vy, ak by sa tam nedostal on... Ze aj ludia, s ktorymi budete v Blave rokovat, sedia v autach okolo vas, ze sa v tychto autach dopravuju potraviny, ktore budete chiet mat 13:00 na obed. Potom vam odrazu prestane vadit, ze sa niekto "tlaci" z vedlajsej ulice, nebude vam zatazko ho pustit pred seba, nabude vam to zvysovat adrenalin. Nakoniec budete mat dobry pocit, nie z toho, ze "som" sa dostal kam som potreboval, ale ze sme sa vsetci dostali plus - minus na cas tam, kde treba.
Rovnako sa da aj prezit zivot. Moj sused moze byt mojim konkurentom ale aj priatelom. Moj konkurent moze byt mojim nepriatelom, ale aj partnetrom na trhu. Dieta, ktore nosi moja partnerka v lone moze byt pre mna komplikacia a hrozba, ale aj stastie a pozehnanie. Financna strata (napr. ako ked som ja konkretne vlozil 500 tis do nebankoviek) moze byt pre mna dovod na slucku, ale aj uzasnym ponaucenim a motivaciou do buducnosti, ako nespoliehat na inych ale zobrat zodpovednost za zhodnocovanie majetku do vlastnych ruk.
Prave vdaka tomu, ze som sa snazil odpovedat na vsetkych zivotnych krizovatkach tym druhym sposobom (nie vzdy sa mi to darilo) mam teraz uspokojive vztahy so susedmi, relativne velmi dobre vztahy s konkurentmi, za cely zivot som v podstate nemal naburane auto, hoci jazdim rychlo, mam viac deti ako je priemer, ale naozaj to nelutujem a blahorecim Bohu, za skusenost s BMG, pretoze dnes by som inak urcite nemal firmu. Tiez vdaka tomuto uvazovaniu ma nerozrusi sprava, ze bolo zabite dieta tak, aby som v noci nespal. Staci si uvedomit, kolko ludi (aj deti) zahynulo v historii ludstva vo vojnach a kolko ich aj dnes denne rovnakym sposobom zomiera. Jedno Slovenske v tomto kontexte nehra rolu.