Žiaden zákon neukladá zamestnávateľovi povinnosť uvádzať na výplatnej páske príspevok na starobné sporenie. Takéto niečo nenájdeme ani v Zákonníku práce (viď napr. § 130) ani v zákonoch o sociálnom poistení a starobnom dôchodkovom poistení.

Jediné, čo sa od 1.4.2005 v tomto smere zmení, je dané novelou Zákonníka práce zákonom o nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorej bude § 130 ods.5 druhá veta:

"Údaj o celkovej cene práce tvorí súčet mzdy a úhrady poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a úhrady príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom."

Takže k zmene došlo akurát v tom, že sa údaj o "cene práce" zobjektívňuje a bude konečne definovaný ako úhrn mzdy a všetkých odvodov zamestnávateľa.

Minister a s ním i tlačové agentúry si trošku zle interpretujú, čo bolo vlastne v zákone (o neleg.zamestnávaní) schválené. Alebo sa mýlim?

SZČO okrem svojej činnosti má príjem za osobnú asistenciu. Príjem za osobnú asistenciu by nemal podliehať odovodom (ani SP ani ZP). V daňovom priznaní však tento príjem je vykázany v ČZD (čiast.základ dane). Pre poisťovne to treba očistiť?

Dobrý deň p.Mihál,

rada by som Vás poprosila o "ľahkú" odpoveď na otázku osoby SZČO, ktorá prvýkrát uzatvorila dohodu o vykonaní práce s určitou osobou. Už som si prečítala, že sa platí 19 % daň a 0,8 % úrazové poistenie. Len neviem na aké tlačivo a ako je splatné to úrazové poistenie.
Poradíte začiatočníčke, resp.pošlete info kde nájdem potrebné tlačivko?
Ďakujem moc.

Ešte mám jenu otázočku. Pracovníčka má dieťa podľa súdneho rozhodnutia (nezvládnuteľné dieťa) umiestnené v ústave. Predpokladám, že nemá nárok na úľavu na starobnom poistení 0,5%. Je to tak? A daňový bonus?
Ďakujem vopred za vyjadrenie názoru.

SZČO sa tým stáva zamestnávateľom a musí sa registrovať ako zamestnávateľ v Soc.poisťovni. Následne každý mesiac bude vykazovať na mesačnom výkaze poistné. Tlačivá nájdete na www.socpoist.sk.

Splatnosť úrazového poistenia je v deň určený na výplatu príjmov - tento údaj sa zadáva pri registrácii zamestnávateľa - ak tento deň nie je určený, tak najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa príjem vypláca.

Môj názor je, že nemá nárok ani na úľavu ani na daňový bonus.
K Vašej vyššie uvedenej otázke sa neviem vyjadriť, lebo nechápem skratku ČSZ.

K Vašej vyššie uvedenej otázke sa neviem vyjadriť, lebo nechápem skratku ČSZ.[/QUOTE]Osravedlňujem sa, neskontrolovala som si svoj príspevok. Už som to opravila.

Prosim o radu pri vyplnovani prilohy k mesacnemu vykazu SP. Ak je zamestnanec cely mesiac praceneschopny, uvadza sa do prilohy (s nulove VZ, odvody, kal.dni)? Ak ano, zapocitava sa aj do poctu zamestancov na mesacnom vykaze poistneho? Dakujem za odpoved.

Pán Mihál, kedy pôjdeme na to pivo?

Takýto zamestnanec sa uvádza, s nulovými VZ atď. a započítava sa i do počtu zamestnancov.

Pán Mihál, zmenilo sa niečo od 1.1.2005 ohľadom platenia poistného SZČO pokiaľ jej príjmy v roku 2004 nepresiahli zákonom stanovenú hranicu 12 násobku minimálnej mzdy?

ESTER, pan Mihal tu momentalne nie je, uz by ti davno odpovedal.
Ale zatial sa nic v tomto zmysle nezmenilo.

Pán Mihál, už dlhšie pátram po tom ako vyriešiť môj problém. Mala som aj otázku na porade ale zatial som nič nezistila. Problém spočíva v tom že v roku 2003 mal zamestnanec pracovný úraz a v roku 2004 mi SP poslala potvrdenie o tom čo mu vyplatila. Okrem bolestného ktoré sa nezdaňuje mu bolo za obdobie roku 2003 vyplatená strata na zárobku 3500 a za obdobie roku 2004 strata na zárobku 240. Nič z toho nebolo zdanené daňou z príjmu. Moja otázka znie či je táto strata na zárobku zdaniteľným príjmom? Mala som to zdaniť ja ako mzdový pracovník alebo nie. Mám mu tento príjem zdaniť pri ročnom zúčtovaní?

Podla §5 ods.7 pism.h) ZDP plati - citujem:
7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

h) náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.

Evanka, som rada, že aspoň Ty so mnou komunikuješ. To isté som aj ja našla v zákone, takže si myslím že by to malo byť zdanené. Ale kedže tento príjem vyplatila SP o čom mi poslala potvrdenie a nezdanila to - otázka znie - prečo to nezdanila a ak sa to má zdaniť, kto a kedy to mal zdaniť.

Dobry den p. Mihal,<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-comfficeffice" /><o:p></o:p>

<o:p></o:p>

chcela by som sa Vas spytat ci sa rodicovska dovolenka, o ktoru zamestnanec poziada po dovrseni 3 roku veku dietata povazuje pre ucely zakona c. 461/2003 Z.z. o socialnom poisteni ako prerusenie povinného NP, DP a PvN alebo ako vylucenie povinnosti platiť poistné.

Mozu nastat dva pripady:<o:p></o:p>

1/ Zamestnavatel je podla Zakonnika prace povinny poskytnut rodicovsku dovolenku zene a muzov, ktorí o to poziadaju az do 6 rokov veku dietata (spravidla najmenej na jeden mesiac), ak ide o dieta s dlhodobo nepraznivym zdravotnym stavom vyzadujucim osobitnu starostlivost.

2/ Zamestnanec, ktorý sa stará o "zdravé" dieťa požiada po dovrseni 3 rokov veku dieťaťa (po ukončení rodičovskej dovolenky, pocas ktorej sa vyplaca rodicovsky prispevok) zamestnávateľa o pracovné voľno bez náhrady mzdy tzv. neplatené voľno.


Za prerušenie povinného NP, DP a PvN sa posudzuje iba druhy pripad alebo aj prvy pripad?

Od roku 2000 podľa zákona o daniach z príjmov č. 366/2999 Z.z. § 6 ods.1 písm. f) je to príjem zo závislej činnosti. V zákone 569/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je to taktiež príjem zo závislej činnosti podľa § 5 odsek 1 písm. g).
Preto tento príjem musí daňovo vysporiadať zamestnávateľ alebo sam zamestnanec v DP.

majar -

1.prípad je prípad, kedy je nárok na rodičovský príspevok, vtedy ide o dobu podľa § 140 zákona 461/2003 (vylúčenie povinnosti platiť) a nejde o prerušenie.

2.prípad je neplatené voľno a ide o prerušenie.

Dakujem za odpoved. Teraz uz mam v tom jasno. Pozabudla som, ze rodicovsky prispevok sa vyplaca do 6 roku veku dietata v pripade, ze dieta ma dlhodobo nepriaznivy zdravotny stav.

Ako mám rozumieť bodu č.6 v "Potvrdení zamestnávateľa o zam. na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku", kde sa má uviesť 52 týždňov pred vznikom DPN atď, veď je to niečo podobné ako v bode č.5, kedy bol zamestnanec uznaný za dočasne PN, ošetroval ... , poberal materské alebo rod. príspevok. Aký je vlastne rozdiel medzi týmito dvoma bodmi?