Predtým, než vôbec niečo začneš robiť, preštuduj si odbornú literatúru.
Kam smeruje úroveň ovocných sadov na Slovensku?

Likvidácia sadov bola v roku 2007 vykonaná u 70 subjektov na výmere 430 ha

Ing. Samuel Michálek,
Register sadov a chmeľníc, ÚKSÚP Veľké Ripňany

O úrovni ovocných sadov sa na Slovensku vedie pomerne široká diskusia. O jeho stave, úpadku, ale aj rozvoji. Skutočnosťou ostáva, že v úrovni agrotechniky sadov i tvarovaní stromov sú priepastné rozdiely, ktoré sa prejavujú na úrodách i kvalite ovocia. Extenzívne sady, založené predchádzajúcimi generáciami, sa podieľajú až 33 % podielom na produkčnej výmere z 8 945 ha ovocných sadov. Tieto sady na výmere 2 952 ha majú nízku úroveň agrotechniky. Pritom naši pestovatelia a ovocinári majú zrovnateľné podmienky pre zakladanie moderných intenzívnych sadov, aké majú v Rakúsku, v Taliansku alebo v Holandsku. Slovensko sa stalo krajinou, ktorá využíva zahraničný výskum, poznatky i nové technológie z oblasti ovocinárstva iných krajín.

Určitým dôvodom tohto nelichotivého stavu je aj to, že ovocné sady zakladali aj takí, ktorí nemali s ovocinárstvom nič spoločné. Mnohí z nich nesplnili takmer nič zo svojich cieľov a znevážili tak dotačnú pomoc, ktorá im bola poskytnutá. Niektorí nemali ani základné poznatky o ošetrovaní a tvarovaní stromov po výsadbe výchovným rezom. Mnohé sady z tohto obdobia nikdy nepriniesli očakávané úrody a neprispeli k rozvoju ovocinárstva.
Tak sa mohlo stať, že sa mnohé ovocné sady na území Slovenska výmerami i produkciou ovocia zaraďujú medzi krajiny na posledných miestach EÚ. Vyplýva to z dostupných štatistických prehľadov, ktoré sú za komoditu ovocie každý rok zverejňované.
Na Slovensku dosahuje vysokú technologickú úroveň jabloňových sadov, vrátane vysokých úrod nad 35 – 50 t.ha-1, len málo ovocinárskych podnikov.

Plocha zlikvidovaných sadov vysoko prevyšuje nové výsadby
V rokoch 2004 – 2007 nastal útlm vo výsadbe a obnove sadov. Pretrvával nezáujem spracovateľského priemyslu o spoluprácu pri spracovaní ovocia. Pretrvávala stagnácia v organizovanosti ovocinárov do odbytových združení (organizácií výrobcov), cez ktoré sa budú dať získavať podpory.
Pracovisko ÚKSÚP Bratislava vedie register ovocných sadov na stanici Veľké Ripňany, ktorý každoročne aktualizuje v súlade so systémom identifikácie poľnohospodárskych pozemkov. Z výsledkov registra sa dajú získať údaje o stave i úrovni slovenského ovocinárstva, ktoré sú overené v teréne a potvrdené užívateľmi jednotlivých sadov.
a) Administratívna aktualizácia v r. 2007 bola vykonaná u 98 % užívateľov sadov
b) V rokoch 2006/2007 sa znížil počet registrovaných pestovateľov o 30
c) Nové výsadby boli zrealizovalo 17 subjektov na výmere 196 ha
d) Likvidácia sadov bola vykonaná u 70 subjektov na výmere 430 ha

V roku 2007 zrealizovalo nové výsadby iba 17 subjektov, a to na výmere 196 ha
Nová príležitosť zlepšiť situáciu v ovocinárstve
Pestovatelia ovocia budú poberať dotácie a iné podpory na rozvoj ovocinárstva v rokoch 2007 – 2013. Budú to finančné prostriedky v rámci Programu rozvoja vidieka i reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky v oblasti ovocia i zeleniny. Ovocinári budú získavať jednotné platby na plochu, prechodné platby za drobné ovocie i osobitné platby na ovocie. V rámci OS 1 – opatrenie č. 1 budú môcť získať podpory na modernizáciu fariem (pozberovú úpravu a skladovanie ovocia, výsadby, rekonštrukcie a modernizácie ovocných sadov). V rámci OS 2 budú môcť pestovatelia získať „Agroenvironmentálne platby“ na ovocné sady vo výške 2 333 Sk/ha. Od r. 2008 budú môcť získať podporu na integrovanú produkciu v ovocinárstve vo výške 16 424 Sk/ha. Bude dôležité, aby tieto prostriedky boli účelne využité a neminuli sa účinku.
Na Slovensku máme približne 80 % produkčných a 20 % neprodukčných sadov. Neprodukčné sady sú buď opustené, alebo využívané ako TTP. Medzi produkčné ovocné sady patrí predovšetkým 67 % intenzívnych ovocných sadov s vysokou, dobrou až priemernou úrovňou agrotechniky. Ostatných 13 % produkčných sadov má úroveň agrotechniky slabú, čiže nízku, a ovocie z nich ostáva len na domácom a miestnom trhu.
Mierne klesá čistá výmera všetkých ovocných sadov. Za roky 2004 – 2007 klesla výmera extenzívnych sadov o cca. 112,5 ha a intenzívnych o 30 ha. V rámci obnovy pribúdajú zatiaľ len pomaly a v malých výmerách nové intenzívne sady.
Jablone patria na Slovensku s výmerou 4 826,3 ha medzi hlavné ovocné druhy. Z čistej výmery 8 945 ha sadov predstavujú 54 % na pestovaní zo všetkých ovocných druhov. Po jabloniach sa najviac pestujú, na výmere 935,6 ha, broskyne (10,5 %), a slivky na výmere 711,6 ha (8 %).

Z výmery 4 826 ha sadov jabloní je 490 ha so stromami nad 20 rokov a v kategórii nad 25 rokov je to až 2 289 ha sadov jabloní. V týchto sadoch je nízky počet stromov na plochu jedného hektára a značné výpady odumretých stromov
Z výmery 4 826 ha jabloní je len 169 ha jabloní vo veku do 4. roku po výsadbe. Sú to sady na začiatku rodivosti. Vo veku 5 až 9 rokov máme 865 ha jabloní a vo veku 15 – 19 je 208 ha jabloní. V sadoch starších ako 20 rokov máme 490 ha sadov jabloní a v kategórii nad 25 rokov až 2 289 ha jabloní. V týchto sadoch je nízky počet stromov na plochu jedného hektára a značné výpady odumretých stromov. Dosahujú sa nízke úrody a aj nízka kvalita plodov. Pestujú sa tam staré odrody ako Spartan, Starkrimston, Gloster, Ontario, Jonathan, McIntosh Red, ktoré dnes už nie sú schopné konkurovať zahraničným odrodám. V nových výsadbách sú len moderné odrody typu Golden Delicious, Pinova, Braeburn, Fuji, Gala, Jonagold, Jonagored a ich farebné mutácie ako Fuji Kiku 8, Gala Galaxy, Gala Shniga, Braeburn Mema, Braeburn Hilwell, Jonagored Supra a iné.
Na území Slovenska máme vysoko kvalitný biologický materiál. Značná časť tohto materiálu neostáva na Slovensku a vysádza sa v zahraničí. Máme všetky predpoklady, aby sa úroveň sadov na Slovensku zlepšila. Chcelo by to ale vyššiu dávku zodpovednosti. Mali by byť tiež spracované aspoň minimálne limity, ktoré by pestovatelia mali dodržať. Priemerné úrody v objeme 11- 12 t z hektára sú jasným signálom, že by sa malo niečo zmeniť. Pokiaľ budú pestovatelia dosahovať skutočne také nízke úrody, aké poskytujú do štatistických údajov, nepokryjú ani vlastné náklady na svoju ďalšiu existenciu.

Rozpočet na 1 ha ovocného sadu je približne milión korún. Pred výsadbou ovocného sadu si daj urobiť rozbor pôdy. Vzorku zober z rôznych miest vytýčeného územia do hĺbky 30!!!cm. Podľa rozboru pôdy zistíš ako si na tom s živinami.
http://www.uksupzv.sk/podstr/avr.php
http://www.sadyavinice.sk/data/03/za...ujimavosti.php

Ja sa tým nemienim živit,ja sa tým mienim bavit.

Ahoj, skus nam prosím popísať techniku tvarovania vylamovaním pukov.

Tento nápad sa mi páči, určite to vyskúšam, stromkov na skúšanie je dosť, len treba počkať do predjaria. Ďakujem.

Prečítala som si všetko ešte raz a dakujem za kontakty.V šoku nad tým milionom na hektar som uplne zabudla,že slešné je podakovať.

Neviem či ti to nejako pomohlo. Keďže nechceš byť veľkopestovateľkou a chceš v záhrade len pár stromčekov. A určite na nich chceš mať aj nejakú úrodu. Preto som ti prilepila ďalšie linky, na čo netreba zabudnúť. Pretože mať v záhrade len akési stromy, ktoré mi čoskoro napadnú škodcovia a pod stromom kopec opadaného lístia to určite nechceš.

Technologický postup prác v ovocnom sade nájdeš tu:
http://www.tf.uniag.sk/e_sources/kat...e_v_sadoch.pdf

Presné postupy prác nájdeš tu:
http://www.kohaplant.sk/poradenstvo.php

Tak čo vieš,ked to naše zdravitnictvo už uplne padne na hubu,možno budem pokračovať ovocným sadomDakujem.

Prečítal som si túto tému a vyšlo mi z toho toto:
Ľudia, ktorí hľadajú informácie v tejto téme neplánujú intenzívnu výsadbu sadu, ktorý je orientovaný na zisk a odbyt do marketových reťazcov. Samozrejme sa prevádzkovanie sadu oplatí najlepšie na profesionálnej úrovni "veľkovýroby" za dodržania najnovších poznatkov vedy. Využitia odrôd na ktorý je najlepší odbyt, ktoré sú dobre skladovateľné, odolné voči otlačeniu a vhodné na mechanizovaný zber.
Znamená to orientáciu jednostrane na určitú odrodu, ktorú sa snaží veľkovýroba vyrobiť čo najlacnejšie a potom čo najdrahšie predať. (Aj tak viac ako polovicu zhrabne obchodný reťazec.)
Sme ale aj takí, ktorý sa orientujeme nie na jednostrannosť, ale na všestrannosť a pritom nemusíme nutne zefektiovizovať našu prácu, pretože nás to jednoducho baví.
Táto orientácia, ktorú práve ja podporujem znamená tieto výhody:
1. Nemusím kupovať ovocie z marketu, aspoň to, ktoré sa dá u nás dopestovať a týka sa to aj rôznym spôsobom konzervovaného ovocia.
Prečo?
a) Chuť ovocia čerstvo odtrhnutého zo stromu je neporovnateľne lepšia ako takého, ktoré bolo zbytočne skoro obrané ešte nezrelé a muselo dozrievať v neprirodzených podmienkach skladu

pokračovanie o chvíľu

s ovocným sadom je veľa roboty ani sa to síce nezdá ale mi máme ne záhrade 5 ovocných stromov a nedajú mi pokoja

Znamená to orientáciu jednostranne na určitú odrodu, ktorú sa snaží veľkovýroba vyrobiť čo najlacnejšie a potom čo najdrahšie predať. (Aj tak viac ako polovicu zhrabne obchodný reťazec.)
Sme ale aj takí, ktorí sa orientujeme nie na jednostrannosť, ale na všestrannosť a pritom nemusíme nutne maximálne zefektívniť našu prácu, pretože nás to jednoducho baví.
Táto orientácia na úžitok a potešenie, ktorú práve ja podporujem znamená tieto výhody:
1. Nemusím kupovať ovocie z marketu, aspoň to, ktoré sa dá u nás dopestovať a týka sa to aj rôznym spôsobom konzervovaného ovocia.
Prečo?
a) Chuť ovocia čerstvo odtrhnutého zo stromu je neporovnateľne lepšia ako takého, ktoré bolo zbytočne skoro obrané ešte nezrelé a muselo dozrievať v neprirodzených podmienkach skladu či dokonca priamo v prepravke v predajni ako je bežné v našich obchodoch.
b) Nemusím sa orientovať na kvantitu na úkor kvality.
c) Môžem pestovať odrody ktoré neznášajú prepravu a dlhé skladovanie, ktoré sú často pritom dobré najmä po chuťovej stránke.
d) Nemusím používať chemickú ochranu, alebo len takú ktorá je nevyhnutná a menej škodlivá, na rozdiel od napríklad dovozových jabĺk, ktoré sú chemicky ošetrené kým dozrejú postriekané niektoré až 15 krát. Tí čo to pestujú to proste nepestujú pre seba tak im to nemusí vadiť a orientujú sa výhradne na to aby plod dobre vypadal a aby na ňom čo najviac zarobili a akú má chuť a čo obsahuje ich zaujíma oveľa menej.

1. Ak dokážem dopestovať z každého ovocia dostatok, prípadne iba drobný prebytok na rozdanie pre známych a rodinu, tak je to aj úspora. Ak by som mal svoje ovocie predáva, tak sa to neoplatí, pretože musím zháňať odbyt pre menšie množstvá a to sa robí ťažko. Tým že v malom nekupujem ušetrím viac ako by som zarobil tým, že v malom predávam.
2. Dopestujem si ovocie, ktoré sa jednoducho nedá kúpiť. Existujú, vynikajúce druhy ovocia, ktoré sa v obchodoch nevyskytujú, pretože nie sú tak známe a nie je po nich preto dopyt.
   Ako príklad môžem uviesť strom Asimina Triloba, ktorý v našich podmienkach môže dobre rásť a pekne rodiť veľké (až 0,5 kg) mimoriadne chutné voňavé plody. Je úplne mrazuvzdorný.
   Alebo takmer rovnako málo známy Amelanchier, veľmi chutné ovocie pripomínajúce chuťovo aromatické čučoriedky. Plody pritom prináša v strapcoch na nižších stromčekoch.
   Alebo Actinidívia Arguta či Kolomikta, sú úplne mrazuodolné ťahavé kry predurčené širšiemu rozšíreniu v našich podmienkach, pričom majú dobrú úrodu chuťovo veľmi dobrých plodov príbuzných s takzvanými „kiwi“. Tieto plody sú isto chutnejšie, než kupované kiwi, pritom majú hladkú tenkú šupku, ktorá sa nešúpe a obsahujú veľké množstvo vitamínov.
   tak by som mohol pokračovať.
3. Niektoré ovocie sa síce dá kúpiť, ale okrem už uvedených nevýhod nás môže veľmi ľahko od častých nákupov odradiť aj jeho neprimerane vysoká cena za jeden kus. Pritom nie je žiadny dôvod aby bolo takto neuveriteľne predražované ovocie, ktoré je možné bez akejkoľvek väčšej námahy u nás dopestovať.
   Typickým príkladom sú Ázijské (Japonské ) hrušky predávané ako NASHI. Cena jedného kusa je často viac ako 10 sk. Pritom sa dajú presne rovnako dopestovať ako napríklad naše, žiaľ tiež čoraz menej bežné hrušky.
   Rovnako „Hurmi kaki“ - inak Dyospiros – Ebenovník rajčiakonosný – Tomel. Napriek mnohým názvom cena kusových plodov sa pohybuje od 6 do 20 sk za kus. Pritom sú už vyšľachtené tiež plne mrazuvzdorné odrody, ktoré sa dajú už pestovať nielen v najteplejších nížinách ale aj v oblastiach kde sa doposiaľ pestovali hlavne jablká
   Sem by sme vedeli zaradiť tiež neprimerane drahé čučoriedky, brusnice, či maliny, ktoré sa bez problémov dajú u nás pestovať, napriek tomu cena na pultoch a regáloch privisoká.
4. Máme tu ďalej ovocie, ktoré je pre takzvaných „fajnšmekrov“ Kúpiť sa nedá ale je u nás už dávno etablované, len sa na neho „zabudlo“ možno práve preto, že nie je stvorené pre supermarkety.
   Moruše – stromové maliny, už väčšina ľudí ochutnala. Sú naozaj aj veľmi chutné odrody. Pestujú sa u nás už stáročia a sú celkom obľúbené no nie príliš rozšírené.
   Mišpule sú ovocie príbuzné snáď viac k jablkám. Ale strom je menší a úplne iný ako jabloň. Sú to také menšie jaĺčka, ktoré sú najlepšie, keď prejdú mrazom a zhnednú...
   Oskoruše sú zasa príbuzné k Hruškám a jarabine, ale majú podobné vlastnosti ako oskoruše, pripisujú sa im ale viac liečivé účinky. Ide o väčšie stromy
5. V neposlednom rade je možnosť že sa človek prejde iba po záhradke a zobne si z aktuálne dozrievajúceho ovocia plnej chuti, bez nejakého motania sa po obchodoch k nezaplateniu. Ovocie môže byť načasované, aby stále dozrievalo a tak je možné sezónu predĺžiť.

Iste by sa dalo ešte pokračovať.
Nechcel som ale písať román ale iba zhrnú filozofiu zahradkárčenia, ktorá má zmysel – „Úžitok aj potešenie, ale nie za každú cenu!“

čerešne a višne su obraté a takisto ríbezle,josty a egreše,marhule končia,čo teraz s nimi dalej?Ako sa o ne postarať?Treba v tomto období so stromkami a kríkmi niečo robiť? Okolo malých,sadených mnou vlani a predvlani chodím,polievam,ofukujem,ale čo tie čo už maju viac rokov?

To je vážne veľa otázok a veľa ovocných druhov a o každý sa treba starať trocha inak. Vo všeobecnosti ich treba ostrihať a na jeseň postriekať proti hubovým ochoreniam aby sa nedostali do púčikov, kde by potom vytvorili na jar primárnu nákazu. Najme monília, kučeravosť u broskýň, a múčnatka.
Prípadne navštíviť knižnicu a prečítať si o tom niečo...

Iné ani nerobím,ale mám pocit,že som sa pustila do novej medicíny.Lenže nech si čítam akékoľvek témy na internete,vždy skončim na porade,napr.včera temy=jahody,zelené hnojenie,azalky,popínavé ruže....A informácie sú dosť protichodné.Ale teraz najviac ma zaujímaju 2 veci.
1=marhuľa,na jednom konáriku sa mi objavila priesvitná hrudka,identifikovala som ju ako glejotok a treba to vraj zrezať...môžem teraz? alebo kedy?
2=Diospyros,chytili sa mi do neho mušky a najnovšie začali lístky z okrajov černieť.Co s tým?
Problém je,že napíšeš jesen.No jesen su 3 mesiace,takže kedy v jeseni striekať proti hubám?A čím?

1. Marhuľa sa dá strihať aj teraz začiatkom augusta, len teda netreba to s tým rezom teraz preháňať - s citom.
2. Diospyros má už tiež pomerne rozšírenú hubovú chorobu, ktorá nie je nič tragického, ale zaberá na to bežný fungicíd ktorý sa používa na múčnatku napríklad Karatan, alebo niečo podobného, ale ak sa jedná len o jeden list, tak ho proste treba zlikvidovať.
Postrekovať môžeš aj momentálne nič tým nepoškodíš, najmä ak pridáš tiež nejaké tie listové hnojivá!

Môžem sa spýtať ktoré odrody si nasadila?Tiež chcem 4,aby rozdielne dozrievali.Hrozno sadiť radšej na jar,alebo na jesen?

Vinič sa zvykne sadiť na jar, ale ak sú vhodné dobre zakorenené sadenice najlepšie kvetináčované, tak vám nič nebráni ani výsadbu na jeseň, či dokonca aj teraz v lete, nie je to však bežné.

k vinicu som sice uz pisal EU plant pri novych zamkoch ma sadenice a na jesen ich aj predava a skoro sto percentna ujatelnost a vyborna cena a siroky sortiment
k marhuliam ,ten glejotok je priznak podla mna moniliozy a tak traba striekat napr.Merpan, rovral flo a ine ...

Glejotok môže byť príznak celej skupiny najmä hubovitých chorôb na marhuliach, ktoré budú časom viesť k známej "Porážke marhúľ" Prispejú k tomu aj namrznutie nie kôli extrémne nízkym teplotám ale kvôli odmeku počas zimy sa pritom zvýšia dočasne teploty a vzápätí udrú silné mrazy, alebo sa jedná o mrazy neskôr na jar ak sa to spojí s hubovými chorobami - je po marhuli...
Postrek možno len doporučiť, ale či to pomôže...

Dá sa s tým niečo spraviť,aby sa ten vývoj zvrátil?Vravíte glejotok je príznak moniliozy,hub a spolu so zimou....Tá marhuľa je vysadená jar 2008,ešte nerodila,to už odteraz mám čakať,že bude po nej?To je deprimujuca predstava.