Všetko čo je živé raz zahynie aje to síce deprimujúce no skúste veriť v posmrtný život marhulových stromov a možno sa vám uľaví. Paddon bolo to možno nemiestne.
Tej marhule by bolo škoda. Ak som to správne pochopil bola iba minulý rok presadená? Môže to byť aj šok po presadení. Možno ste ju nedostatočne zrezal. Treba ju postriekať a na jar zmladiť - zrezať aby vyhnala bujné kostrové nové letorasty a vôbec nemusí skončiť. Veď iba začína.

Neviete niekto, kde by sa dala zohnat hruska odrody Jana?

Dakujem za radu wabi,takže teraz postriekať a kedy konkretne marhuľu vysadenú na jar 2008 a na jar 2009 rezať?

Navrhujem jar 2010 a jar 2011.

Samozrejme z mierou sa marhule dajú a je dobré strihať aj po zbere úrody, ale to až oveľa neskôr, najprv tá úroda musí byť!

Dakujem za presnu odpoved,lebo to strihanie marhul je najmenej na 2 vysoké školy,prečítala som všetky naše a české diskusie a články na danú temu a výsledkom môjho dvojdnového vzdelávania bola otázka,ktorú som položila vyššie.

Nuž tieto veci sa lepšie vysvetľujú osobne a v praxi, hoci je pravdou, že sú ľudia, ktorým som to ukazoval veľa krát a predsa to nezvládajú. Berme to ale tak, že nie každý má hudobný sluch a nie každý môže teda aj mať cit pre strihanie a tvarovanie - rez a tak kto to nemá vrodené, nech radšej nespieva alebo nestrihá. Ja napríklad som veľmi tvrdý na cudzie reči a tak sa nesnažím byť silou mocou tlmočníkom a netrápim sa celé týždne pri slovníku...
Je to podľa mňa trochu aj chybou školstva, že sa snaží vychovávať a učiť všetkých všetko a rovnako a pritom sme každí úplne iní. Mali by sme sa s tým naučiť žiť a nebojovať.
Dobrá správa je, že väčšina ľudí nie je úplné drevo na úplne všetky práce a tak sme tak nejak aj priemerní a tak môžeme napríklad strihať stromky a pritom si niečo pospevovať v cudzom jazyku a nevadí ak sa občas trocha sekneme. Hlavne aby krv nestriekala príliš vysoko.

K tomuto sa mi žiada iba dodať jeden veľmi priliehavý citát, ktorý pamätá na všetkých...

"NA ZEMI NEEXISTUJÚ NESCHOPNÍ ĽUDIA, VŠETCI TÍ POĽUTOVANIAHODNÍ BABRÁCI SÚ IBA CHUDÁCI NA PRE NICH NEVHODNÝCH MIESTACH."

Nechtiac -- , ale nedá sa mi to inak zrozumiteľnejšie vysvetliť, -- sa pokúsim dostať zdanlivo nad vec do hlbšej filozofie.

Nazvime to celé KONZUM - Konzumný spôsob života.

A teraz sa pokúsim stručne vysvetliť ako konzum, šíriaci sa k nám takmer nepozorovateľne najmä z Ameriky, ale ešte viacej z Číny postupne hrdúsi všetko zdravé a životaschopné, všetko kvalitné, všetko hodnotné, aby nebadane nastolil svoju zatiaľ väčšinou ľudstva nevedomky chcenú diktatúru pominuteľnosti a ničotnosti. Podobne ako valiaca sa ničota v "Nekonečnom príbehu" strhávala zo sebou všetko, čo jej prišlo do cesty, podobné sú aj nástroje súčasného konzumu.

Ale teraz rýchlo k tým stromom, bez ohľadu na to, že konzum už nepochybne napáda aj tie najcitlivejšie miesta našej civilizácie, akými sú napríklad školstvo a zdravotníctvo ... vráťme sa k stromom.

Konzum v našich záhradách sa prejavuje väčšinou prešľachtenými kultivarmi rastlín a drevín, či už okrasných, alebo ovocných, bežne dostupných na našom eu. trhu, ktoré v skutočnosti vykazujú iba veľmi málo znakov ozajstnej životaschopnosti v porovnaní z ich predchodcami - "neprekonateľne vitálnymi šedivými, ale predsa vytrvale rodivými ovocnými starcami a starenkami".
Prakticky dnešné stromy vyžadujú takú nadmernú, povedal by som predimenzovanú starostlivosť, že človeku, ktorý sa chce postarať o poriadny kus zeme potom veľa času na ostatné dôležitejšie veci(napr. na deti)už neostáva.
A teraz poďme na chvíľočku znova nad "to" celé.

Totiž, ale tak zložito a komplikovane a zúfalo je to všetko zopár šialenými jednotlivcami chcené a zariadené.
Umelo a cielene sa na tejto planéte vytvárajú podmienky, ktoré nám všetkým strašne sťažujú a strpčujú život.
Prečo?
Biznis. Obchod je obchod. A pre nadnárodných výrobcov stromov, využívajúcich ukradomky už genetické inžinierstvo je dnes rovnako ako pre výrobcov automobilov výhodnejšie, keď si o pár rokov u nich kúpite ďalší strom a ak "náhodou uschne" tak ďalší, veď príčiny sú také rozmanité a nevypočitateľné. Okrem toho všetka tá chémia , chémia a zasa chémia je zasa iba veľmi dobrý biznis!!!

Je to na veľmi dlhú debatu ak chcete a skutočne Vás táto téma zaujíma môžete mi poslať adresnejšiu súkromnú správu.

Zatiaľ iba toľko, že sa musíte vynasnažiť aj v tomto hľadať zlatú strednú cestu rovnako pre svoje stromy, ako aj pre seba, ale nezabudnite pri tom ani na svojich blízkych.

Strihanie samo o sebe vôbec nie je náročné.
Nepotrebujete k tomu toľko kníh, ale hlavne otvorené srdce a jasnú hlavu, zrozumiteľnú predstavu. Vycibrený cit a zmysel pre detail, ale to všetko ak to nemáte Vám môžu práve stromy pomôcť rozvinúť.
Mám so stromami praktické mnohoročné skúsenosti a každoročne si ich prehlbujem. Vedel by som Vám v tomto smere dosť poradiť, ak chcete ozvite sa.

Čo sa týka tej marhule, tak nečakajte. Je jeseň, vykopte ju a zožente si kvalitnejšiu, odolnejšiu. Hlavne nekupujte u toho istého človeka, i keď to nemusí byť vôbec jeho a už vôbec nie úmyselná chyba. Totiž väčšina z nás sme v podstate iba obeťami spomínaného konzumu, nie sme jeho vedomý prisluhovači.
Začnite sa zaujímať o eko bio domény a aj prostredníctvom netu sa postupne dostanete k hodnovernejším zdrojom i v tomto ovocinárskom smere.
Nezabudnite však na strednú cestu, lebo existuje aj opačný "kladný" - ekologický extrém. A ten je rovnako nebezpečný ako konzum!

Nech sa Vám darí.

Na jednej stane mám tak ako možno mnohí pocit, že sú ľudia ktorí dokážu takmer čokoľvek a potom takí, ktorí nedokážu takmer nič a pritom akoby ani nezáležalo na ktorom mieste kto zrovna s týchto skupín stojí. Znamenalo by to že každé miesto je pre jedincov z druhej skupiny "nevhodné" - ale oni sú predsa ľudia! Sú to naši spoluobčania! Sú tu a zbaviť sa ich nie je možné bolo by to rasistické, nehumánne, a tak ich trpíme a živíme a niektorých poslancov dokonca viac ako dobre. Ale povedzme si to otvorene radšej nech sú v parlamente ako by mali byť v operačnej sále v bielom plášti. Veď niekde byť musia.

Nedá mi aby som len nepodotkol, že zlatá stredná cesta by asi nemala byť príliš radikálnou a vykopanie marhule mi príde ako radikálna cesta. Ak už raz rastie hoci s ťažkosťami možno by sa dala vyliečiť (nevidel som ju, tak sa len dohadujem)
Iste v mnohom súhlasím. Ovocné stromčeky produkované v státisícoch sú komercia rovkako ako hamburgery z nemenovanej sieti rýchleho "občerstvenia" a rovnako ako tieto nie sú tým najchutnejším jedlom aké sa dá zjesť, nie sú už vôbec ani tým najvhodnejším pokrmom pre naše telo. Tak v rovnakej miere nie je vhodné strkať si túto komerciu do záhradky a očakávať úspech. Veď kto už by sa snažil napodobiť doma výrobu hamburgerov, keď si môže pripraviť pokrm podľa svojej vlastnej chuti a nemusí sa prispôsobovať štandardnej hamburgerovosti.
Pokúsim sa to povedať zrozumiteľnejšie a najmä viac konkrétnejšie k téme:
Každý skúsený ovocinár vie, že najlepšie je vysadiť podpník na miesto kde chceme aby strom rástol a potom ho zaštepiť a už nikdy ho nepresádzať. Tak to robili naši pradedovia, ktorý nepoznali záhradné centrá kde sa dajú zakúpiť tie oku lahodiace vyhúknuté metly s biednymi koreňmi.
Ale je oveľa jednoduchšie niečo kúpiť bez rozmýšľania ako si najprv niečo naštudovať, potom uvažovať, potom sa poradiť a napokon niečo urobiť.
Sám preto propagujem zlatú strednú cestu. Keďže väčšina ľudí nechce štepiť a nemá ani suseda ktorý to vie, nemôže to robiť tak ako naši predkovia. (Ťažko budete žene ktorá vživote nevarila a vyrastala na reštauračnej strave vysvetlovať, aby si uvarila či upiekla domácu večeru doma a neobjednávala stále tú Pizzu donáškovou službou.) Môžete jej ale navrhnúť aby skúsila ľahšiu večeru - ovocie - zelenina jednoduchý šalátik a podobne - nie je to náročné, je to zdravé a ešte aj ušetrí.
Pripravujem preto podpníky ktoré sú vhodné hlavne do záhrad tak aby mali hlavne kvalitné korene a nie iba rýchlo vybehnutý veľký kmeň a po presadení sa dva roky trápili ak to vôbec prežijú, zároveň odrody ktoré zvládnu aj život bez chémie a s dobrými výsledkami.
Nie je to však jednoduché, pretože hamburger je stále viac populárny napriek tomu že nie je ani najchutnejší ani najsdravší a dokonca ani najlacnejší má ale dobrý obal a reklamu...

Eko a Bio záhrady,teda to čo je na internete som prešla a prešla som aj stránky,kde doporučuju striekať ráno,naobed a večer.A vydala som sa presne strednou cestou,všetko si prečítam a potom sa rozhodnem.Marhule su vybraté dobre a Marhuľka rastie pekne,aspon zatiaľ,na jednom malom mieste sa spravil glejotok a rozhodne kvoli tomu nebudem Marhuľu vykopávať,je zasadená nech rastie a ak nebude plodiť tak nebude,záhrada je dosť veľká,aby tam mohol byť aj zbytočný strom.Nedá mi ale trochu nepichnuť-prečítala som si ekozáhrady a prírodný les a ako je skvelé zasadiť prírodné rastliny ako Myrobalán a tak...ale čo hľadá proím Vás na zozname kiwi?
Strihanie-názor-kôstkoviny ked sa nalievaju puky,potom Shittov letný rez,potom po urode...su stránky kde je vyslovene napísané že marhule sa nesmu strihať vo vegetačnom kľude,další názor že ano,další názor strihať kedykoľvek.Ja to strihať nebudem,v živote som to nerobila a niekoho si na to zavolám,ale ten prvý čo do mojej záhrady prišiel a tvrdil,že je odborník mi chcel tie stromy zostrihať teraz.Preto to čítam a študujem,aby som takýchto ,,odborníkov"vedela poslať kade ľahšie.

S tou marhuľou vám držím palce a nenechajte sa zviklať žiadnym žiadnym extrémnym názorom.
Na jar sa dá rezať keď už nie je predpoklad mrazov a netreba sa ponáhľať. Rezal som už neraz aj stromy v kvete a ani to nie je problém. Potom je najdôležitejší rez počas vegetácie ako prvý najčastejšie v júni. V zásade sa dá strihať naozaj kedykoľvek. Jediným problémom by mohlo byť to, že rany sa nestihnú dobre zaceliť do príchodu mrazov a to spôsobí namrznutie a glejotok a oslabenie stromkov - toto je problém najmä pri kvostkovinách. Jediným dôvodom prečo rezať stromky v tomto čase by mohlo byť, že sa snažíme pestovať ich vo vyšších polohách a očakávame väčšie mrazy, kedy by zle vyzreté drevo určite namrzlo, vtedy má význam rezať, ale iba výhradne konáryky, ktoré sa snažia ešte hnať nové letorasty hoci je už koniec septemba, tieto je treba radšej skrátiť, pretože takto lepšie vyzrejú a vydržia silnejšie mrazy.
Ak ale máte záhradu v teplejšej časti slovenska, tak sa nad týmto čo som práve napísal vôbec netrápte a pekne si počkajte s rezom do jara a na jar sa vôbec netreba ponáhľať...
S tou Kiwi som nepochopil tú reakciu... Actinidíu Chinenzis čiže Kiwi na Slovensku pestuje stáve viac záhradkárov. Ja síce niesom zástancom pestovania Kiwi pretože je príliš chúlostivé. Pestujem a propagujem však Actinídiu Argutu a Actinídiu Kolomiktu, ktoré sú úplne mrazuodolné, nenáročné a najmä majú síce menšie ale lisé veľmi chutné plody. Jedia sa aj zo šupkou a chuťovo sú lepšie ako tie známe kiwi dokonca majú viac vitamínov.

Bola to odpoved na nick hužva,ktorý sa mi snažil ponuknuť ekologiu.Ekozáhrada fajn,niečo veľmi blízke tomu by mala byť moja záhrada,ale ked čítam stránku ekozáhrady a propagáciu jedlého lesa,bez striekania a čítam o prirodzenom prostredí pre rastliny a potom si prečítam,že je u nás prirodzené prostredie pre kiwi?No tak to pardon,ak je prirodzené prostredie pre kiwi tak prečo teda nerastie kade chodím?Tým nechcem povedať,že sa pestovať nemá a nedá.

Nuž zrejme to nie podstatné ale to s tou Kiwi bolo asi na inej stránke, nenašiel som tú zmienku preto nemôžem súdiť...
Len sa môžem domnievať v akom kontexte mohlo byť použíté spojenie prirodzené prostredie pre kiwi. Actinidía má tiež svoje prirodzené prostredie a tou je vlhký les mierneho pásma, kde sa šplhá ako liana po stromoch. Niektoré naše lesy sa na lesy jej pôvodného výskytu veľmi podobajú svojou mikrolímou aj zložením druhov, pretože ona pochádza tiež z Euroázie pretože Európa nie je od Azie oddelená tak jasnou a ťažko prekročiteľnou geografickou hranicou ako sú oddelené navzájom iné kontinenty - morom, tak si vlastne viem dosť dobre predstaviť, že by sa tu niektorý s asi 200 druhov Actinidíí mohol objaviť aj spontáne, keďže chtí aj zvieratám a vtákom. Kiwi totiž nepochádza z Nového Zélandu ako sa mnoho ľudí domnieva, tam bol práve iba donesený a úspešne sa tam aklimatizoval.
Kiwi ale naozaj nevidíme na každom rohu a spontánne sa v našich lesoch zatiaľ nevyskytuje. Čo však nieje môže byť...
Treba však povedať aj ďalšie a to je, že naše lesy nie sú pralesy. Veľká väčšina spoločenstiev nie je úplne pôvodná ale lesy sú vysádzané umelo a to druhmy ktoré sú zaradené ako hospodársky významné...
Termín záhrada ako les sa mi nepozdáva, možno ako park...
Som ale presvedčený, že záhrada môže byť taká ako sa komu páči a hľadisko potešenia zo zelene a z úrody bez chémie sa dá krásne skĺbiť. Nebojme sa však rastlín ktoré u nás nie sú pôvodné! Veď kto by už odmietal napríklad zemiaky - veď je to príloha oveľa zdravšia ako obilniny, či ryža, cestoviny, chlieb, kaša a placky. Teraz mám na mysli najmä to, že väčšina populácie zápasí s nadváhou a nezdravou výživou a energrtická hodnota zemiakov je niekoľkonásobne nižšia než u menovaných prílohových potravín, samozrejme že hranolky teraz neberiem do úvahy.

Nezabudnite však na strednú cestu, lebo existuje aj opačný "kladný" - ekologický extrém. A ten je rovnako nebezpečný ako konzum!

Pokúšal som sa Vám to vysvetliť už v predchádzajúcom príspevku, že prostý ľudia na dedinách, ktorý nestratili kontakt s pôdou a s prírodou vedia toho mnohokrát viacej ako tí diplomovaný. Taká je súčasná realita nie iba v ovocinárstve. Avšak česť "diplomovým" výnimkám!

Názory na ovocinárstvo sa rôznia, prečítal som veľa kníh prešiel veľa antikvariátov ... , ale Vy si bez vlastných, respektíve zdedených skúseností len ťažko dokážete vybrať z toľkého množstva odbornej a protirečivej literatúry ten správny.

Ja som Vám v iinternetovom okamihu ponúkol vlastné mnohoročné praktické, ale aj duchovné ovocinárske skúsenosti, ale zdajú sa Vám extrémne, ktovie možno máte pravdu, ale moje skutočne bohaté záhradkárske zážitky ma naučili všímať si v záhrade najmä to čomu sa u nás darí, inak sa vyčerpávame a nezostáva nám čas na to podstatné.
Ako keď svoje dieťa nútime aby sa išlo učiť na školu, ktorá je mu celkom cudzia...

Možno Vám záhrada teraz pomáha, možno je to recesia, možno akýsi únik, ale ja Vám zo srdca prajem, aby ste v tom Vašom sade precítili túto silne pravdivú myšlienkovú sentenciu.

"Ľudia nechorľavejú preto, že sú choré stromy---,
ale stromy sú choré preto, že je chorý človek!
Chorý vnútorne vo svojej mentalite, vo svojom zvrátenom egoistickom chcení."

Ak sa dokážete vcítiť do tejto myšlienky, tak Vám začne byť celkom zrozumiteľný môj zdanlivý extrém v pohľade na Vašu marhuľku.

Jednoducho najskôr by sme sa mali pokúsiť "liečiť" ľudí. (pomáhať ľuďom) Nájsť si pre nich čas a venovať im ho, venovať im svoju pozornosť, všímať si na nich hlavne to dobré. Všímať si najmä tých čo sú chorí, tých čo sú slabomyseľný, tých čo sú nám na blízku, tých čo to najviac práve teraz potrebujú, čo potrebujú našu prítomnosť často oveľa naliehavejšie ako tie naše obľúbené stromy, ktoré sú predsa len také poddajné a tvárne a ešte vernejšie než pes.

Lenže pri toľkej starostlivosti o naše záhrady a záľuby nám na tých strápených a psichycky či fizicky ubolených najbližších akosi nezostáva čas.

Iba preto som Vám poradil to radikálne riešenie, chcel som Vám ušetriť Váš drahocenný čas. Totiž po rokoch možno zistíte, že všetka Vaša snaha, Všetok Váš čas venovaný chorým stromom a ...

V zásade podľa mňa pri ovocných stromoch platí, že liečiť starý chorý strom je možné a celkom efektívne, ale liečiť mladý chorý strom ktorý ešte ani nezarodil je prakticky tiež po určitú hranicu možné, ale v skutočnosti tak nákladné na čas i prostriedky, ale aj na našu duševnú silu, že je to vlastne na zamyslenie.

Ale prepáčte nechcem Vám brať Váš názor a poteší ma ešte Vaša reakcia.

Vy ste kňaz? Ak nie tak ste asi mal byť!
Vo všeobecnosti s vami súhlasím. Vy však vidíte svoj obraz chorej marhule.
BXLmiami sa obáva o svoj stromček, pretože marhuľa patrí naozaj medzi tie chúlostivejšie. Podľa jej opisu však možno ten strom ani nie je chorý. Celé by sa to vysvetlilo, keby sem dala jeho fotografiu a vedeli by sme viac.
Svet nie je čiernobiely. Každý strom má svoje problémy zdravotné ako aj s cudzopasníkmi. Podobne ako aj ľudia. Keď však má niekto 40 horúčku je to možno vážne ale asi by nebolo správne ho zato "utratiť" veď to je liečiteľné a kto nebol nikdy chorý? Sú ľudia ktorý odmietajú lieky, tak ako odmietajú postreky. Pokiaľ to nie je vážne príroda to uzdraví aj bez šamana a placeba ak je to však vážne, tak nepomáhajú ani homeostatiká ani modlitby.
Znova však musím zdôrazniť, že pri stromoch podobne ako pri ľuďoch je dôležitá kondícia. Strom ktorý nebol nikdy presádzaný vydrží oveľa viac a svoju silu čerpá z kvalitných koreňov, podobne ako zdravý mladý človek, ktorý má "zdravé korene" musí niečo vydržať aj bez chémie.

Pre Wabi-stranka www.ekozahrady.com.sekcia rostliny.
Pre hužva-zlatá stredná cesta je najlepšia a všetky Vaše skúsenosti s ovocinárstvom su vrele prijaté a očakávané a budem za ne vdačná.S Marhuľou sa potrápim,uvidíme.

Sme tiež záhradkári začiatočníci, minulú jeseň sme zasadili 5 ovocných stromčekov( 2 jablone,marhuľu, hrušku a dulu). Na jar zakvitli, ale len na jednej jabloni máme 1 jablko. Teraz nám jabloň bez jablka zakvitla zase. Je teplá jeseň, tak mi bolo povedané....Neoslabí to ten stromček teraz pred zimou ? Má to vôbec vplyv na budúcoročnú úrodu ?
Ďakujem Maja

Vo fruktope v Ostraticiach robia stromky všetky na slaborastúcich podpníkoch a iba odrody vhodné do veľkovýroby - produkujú státisíce stromkov na vývoz - takže ak chce niekto intenzívnu veľkovýrobu v malom je tam správne, ale ak si chce kúpiť pár stromkov do záhradky, pričom nechcete robiť štíhle vreteno a špalier, tak to čo tam ponúkajú nemusí byť to najvhodnejšie pre záhradku. Sú príliš komerčne ladený, čo nemusí vyhovovať každému, hoci inak proti nim nič nemám to čomu sa venujú robia dobre nie je to však určené pre náš trh ale hlavne do zahraničia pod kvapkovú závlahu, výdatné hnojenie a 20 postrekov za sezónu, čo väčšina záhradkárov nerobí a ani nechce robiť. Navyše na záhradkách je pekné práve to, že sú individuálne dielo a nie všade chcú mať všetko rovnaké ako v jednom veľkom ononimnom sade.