Nuž to som ale vážne zvedavý... potrvá to asi tak 2 roky to porovnávanie. To by musel mať niekto Aprimiru už staršiu aby sa dalo porovnávať. Ten taliansky kríženec som chutnal a nechcem ho... moc si od toho nesľubujte...

Vie mi niekto povedať, akú veľkosť dosiahne strom marhuľe odroda maďarská na podpníku wangenheimová? Viem že tento slivkový podpník je slabšie rastúci ale to je asi všetko.

Nuž na takto definovanú otázku môže zodpovedne odpovedať len veštica Teodora!
Tá by iste povedala : 4m 23 cm a 7mm...
A možno aj nič, keď to neprežije...
Je tam tak veľa nedodaných podkladov - stanovište, výživa, podložie, závlaha, starostlivosť... vek stromu - myslíš po 3 rokoch, 10 rokoch alebo 100 rokoch???

presne tak, stromy su zive bytosti a neda sa presne povedat ako vyrastu..keby sme zasadili vedla seba 2 rovnake stromy, pocase by kazdy rastol a vyvijal sa ulpne inak

No čo by som na toto povedal, vlastne napísal. Akože keď vedľa seba nasadím jablone (odrody neriešim) na rovnakých podpníkoch na príklad M9 mi chcete povedať že jeden bude mať v dospelosti 10 m, druhý 2,5 m a tretí 6 m? Hlavne od teba Wabi som čakal odbornejšiu odpoveď. samozrejme strom nenasadím v saharskej púšti, na Gerlachovskom štíte a ani na Bratislavskom asfalte. Už som tu viackrát uvádzal,že mám záhradu na juhu Slovenska a úspešne tam pestujem aj Hurmikaki. Ešte si tam wabi vo svojej odpovedi zabudol napísať, že mi strom nenarastie ani mm ak si ho nekúpim. Výšku stromu som myslel v dospelosti inak povedané konečná výška (100 ročná marhuľa ?????????) . Tak ako sa dá stanoviť aspoň približná výška stromov (rezom v pohode udržateľná) na rôznych iných podpíkoch (mandľa, jablone M, dula MC, MA, atď) mala by sa dať stanoviť aj cca. výška marhule na slívkovom podpníku wangenheimová, problém je v tom, že túto zostavu pestuje asi pomenej ľudí a preto je tých poznatkov pomenej resp. nepodarilo sa mi nič zistiť. Akurát som chcel odhad či do 2,5 m alebo 2,5-4 m, v tvare piramidálnej koruny (žiadne milimetre vo veku 100 rokov a ešte k tomu na štrbskom plese).
P.S. som sa pobavil na tom príspevku od luskacluskac + ja nesadím vedľa seba dub a borovicu ale marhuľu (konkrétnu odrodu) na konkrétnom podpníku.

dobry den
kde sa na Slovensku da zohnat Modra marhula-Melitopolskij?

Marhuľoslivku Melitopolsky okrem Wabiho neponúka na Slovensku asi nikto. Uprednostni však takú, aby nemala podpník trnku, lebo ti bude rásť veľmi slabo, zato však trnka bude odnožovať jedna radosť.

Nuž torchu som to v rámci odlahčenia dal do extrémnych polôh.
Samozrejme že sa to asi dá určiť odmeraním marhule na podobných podpníkoch veľkého stromu v podobnej polohe.
Nezáleží to však len od polohy a podpníka ale najmä od majiteľa - ovocinára, či bude robiť zásahy na strome, či nie...
Všetky naozaj staré stromy marhule sú veľké stromy ktoré nie je možné bez rebríka obrať. Či majú 4, 5 alebo dokonca 6,7 metrov je naozaj veľmi individuálne... Najpravdepodobnejšie medzi 4-5 ak vôbec.
Ak vám dá niekto konkrétnu odpoveď na takto postavenú otázku tak sa hrá trochu na tú spomínanú vešticu a neverím že vôbec niekto má skúsenosti s meraním čo len približných výšok takýchto marhúľ na spomínaných podpníkoch.
Takéto plánovanie je pekné ale tiež zbytočné, pretože skutočne nevieme ako sa tomu vašemu konkrétnemu stromu bude dariť. Treba to vyskúšať
Ak to však nevieš niekde najsť, je to možno preto, že to nikto príliš nesledoval. Skutočne len máloktorá marhula sa dožíva 100 rokov, zato oveľa viac vysichá po 1-5 rokoch od výsadby.
Preto môj názor ktorý som už písal veľa krát je ten nepresádzať a štepiť na mieste, alebo kúpiť a vysadiť čo najmenšie stromčeky a potom sú o to vitálnejšie a dlhovekejšie. tieto potom aj narastú samozrejme väčšie.
Pokiaľ netreba dávať pozor na lietadlá z blízkeho letiska tak väčšine ľudí je vcelku jedno aká vysoká marhula je. Pretože hore je miesta dosť...
Pokiaľ ti ide o to či budeš vedieť oberať bez rebríka, tak po mnohých rokoch ak stromček a majiteľ spoločnými silami dožijú... aj tak ten rebrík treba bude.
Rezom najmä po obraní úrody si síce viem predstaviť, že aj bez rebríka, najmä ak oberač má dlhé nohy a ruky, ale je to zas trochu pritiahnuté za vlasy a nie prirodzené pre takýto stromček...

Wabi, veď ovocné sady sa zámerne vysádzajú na určitých podpníkoch na veľkých plochách a to preto, lebo dopredu vedia odhadnúť výšku stromov v produktívnom veku. Vedia na základe tohto výberu zvoliť vhodné spony atď. Veď marhuľa na marhuľovom semenáči bude veľký strom - silnorastúci podník a na inom bude strom s polovičnou výškou a menšou korunou (možno na slivkovom). A práve toto som chcel vedieť, či je wangenheimová pod marhuľou veľmi slaborastúca, slaborastúca alebo silnerastúca, nie nejaké milimetre + neviem čo máš s tou 100 ročnou marhuľou. Pri letisku síce nebývam, ale sused dokáže byť nepríjemnejší a keby mu zasahovla do jeho záhrady, mal by vlastne pravdu. Proste nemám na záhrade zbytočne veľa miesta, len blízko plota.

Vážne ma rozčuľujú višne.Zasadené 2009 odišli vlani,ale mala som v záhrade stojacu vodu,tak som to vzala že čo už.Nasadila som v jeseni znovu,na iné miesto,teraz prídem a všetko v poriadku,len 3 višne zase vyzerajú na odpis.Strvtá ešte bojuje,ale tiež nevyzerá veľmi spokojná.Poradite ako na višne?Aké miesto im mám vybrať?

Ak nechceš mať nejakú extra sortu, vykop si od niekoho samorast.
Kvalita dostatočná/cena nulová/rastie to ako burina (v černozemi).
A presadil som aj na jar (do blata), keď už boli výhonky asi 3 cm (jasne, že som množstvo zredukoval).

Zdravim a dávam otázku na hnojenie,stránky som preštudovala,susedov vypočula,ale rada by som počula čím Vy konkretne a ako často hnojite-
-ovocné stromy
-kríky ovocné,ako ríbezle,egreše,muchovníky,zimolezy,hrozno
-budleju
-hortenziu
-pivoniu
-azalku
Hlavne poprosím osvedčené rady z praxe.

Záleží od pôdy !!!!!!!!!!!!!
Raz za pár rokov dodaj stopové prvky.
Skontroluj pH (vápno).
Na bežné pestovanie : nič = voda + slnko

Predošlú jeseň
Na zeleninovité (nie na uskladňovanie) : čerstvý hnoj
Na začiatku intenzívneho rastu
Na listovité / na konzum : trošku viac dusíkaté (N P K )
Na začiatku kvitnutia
Na plodovité (a vyzretie dreva) : trošku viac draslíkaté

posúvam...

Kam ???

dopredu.Si veľmi milý,že si mi poradil a ja ti dakujem,ale potrebujem čo najviac praktickych rád od záhradkárov.Som zvyknutá vypočuť si kopu názorov a z nich si spraviť vlastný

A také poznáš ?
Dvaja kuchári spolu - a guláš je dodžubaný.

veeeeeeeeeeeeeeeeeeeľmi podozrivé vyjadrenie

(ešte, že to nečíta "5" = PN )

Rozmýšľala som kde otázku zaradiť a rozhodla som sa pre pokračovanie svojej témy.Chystám sa fyzicky,psychicky a hlavne vedomostne na broskyne a tak zbieram múdra z praxe.Sadenie,strihanie,hnojenie,výber polohy,jama.Aké finty máte pri sadení broskýň?Vie niekto aké má broskyna korene,skôr do hlbky,alebo skôr pod povrchom?A vôbec všetko.Dik.

Pokúsim sa zhrnúť svoje skúsenosti. Možno sa to niekomu páčiť nebude. Pretože to čo píšem nie sú prekopírované texty, "študovaných odborníkov", ktorí o stromoch veľa čítajú ale menej pestujú a prakticky pozorujú. Ako vždy píšem len originálne myšlienky vychádzajúce s dlhoročných pozorovaní a experimentovaní.
Máš 2 možnosti. Buď si stromček kúpiť v obchode alebo dopestovať sama. U všetkých ostatných druhov sú obe verzie prijateľné každá má svoje výhody či nevýhody.<br>U broskyne uznávam len tú druhú - dopestovať si ju.
Iste je tu možnosť aj prvej možnosti - stromček zakúpiť, či lepšie povedané presadiť, pretože teraz neriešim cenu - či ju získaš odplatne či bezodplatne.
Ide len o to, že tento stromček bude presadzovaný. Vo všeobecnosti sú kôstkoviny chúlostivejšie na presádzanie než jadroviny. Zo všetkých bežne sa vyskytujúcich kvôstkovín sú najchúlostivejšie práve broskyne. Ľudia kupujú veľký bujne vyrastený stromček na 95% vyoraný ešte na jeseň a nejako prezimovaný. V obchodoch je zachádzané s broskyňami rovnako ako s inými druhmi teda nie prehnene citlivo. Broskyne však často nezvládnu to čo iné druhy. Po vyoraní majú mizerný koreň, ktorý má málo tenučkých vlásočnicových koreňov. Práve tieto strom vyživujú.
Preto ak ich strom má málo nedokáže normálne bujne rásť a je oveľa chúlostivejší na podmienky. Veľké % kupovaných stromov - broskýň jednoducho neprežije. Nemusí to byť zlou starostlivosťou. Veď ja sám som si kupoval ešte pred pár rokmi vzácnejšie odrody broskýň ako zberatel odrôd a zistil som že to nestojí za to. Iné druhy nemám problém kúpiť hoci vždy je to riziko... U broskýň je však aspoň pre mňa riziko neunosné.
Preto tieto stromy dopestovávam na presadenie iba v menšom rozsahu, cenné odrody, ktoré chcem zachovať. Presádzam ich iba tak, že ich priamo pred záujemcom vykopem na jar aj s koreňovým balom a dôrazne upozorňujem, že by mal byť ešte v ten deň vysadený na miesto kde bude rásť a nikdy viac už nepresádzať.
Broskyne sú najnáročnejšie nielen na presádzanie ale aj na pestovanie.
Najzhubnejším javom je hubové ochorenie - kučeravosť. Huba sa šíri na jar keď púčiky začínajú rašiť. AK je v tomto období vlhko, tak sa huba rozšíri veľmi a potom sa môže stať, že takto výrazne postihnutá broskyňa, musí zhodiť všetky hubou napadnuté znetvorené listy. Strom si síce vyženie potom nové lístie, ktoré už kučeravosť nemajú, ale veľmi sa tým vysilí. Často potom trpí glejotokom a namŕzaním konárov a púčikov. Ak sa to spojí ešte s neodborným, ži žiadnym rezom, životnosť takýchto stromov je krátka a úrodnosť nízka. Okrem toho nie všetky pôdy sú najvhodnejšie na pestovanie broskýň. Vápenitá a piesočnatá pôda spôsobuje často na broskyniach chlorózu listov - bledé listy. Tiež veľké mrazy a výkyvy počasia v zimnom a predjarnom období poškodzujú púčiky a konáriky, ktoré potom trpia glejotokom a znižuje sa tým vitalita stromu.
Správne ostrihať broskyňu je umenie. Musí sa pritom prihliadať najmä na aktuálny stav stromu. Ako bol poškodený po zime, či trpal kučeravosťou moníliou, múčnatkou, voškami a aký je stav konárov. Nebáť sa zmladiť, keď treba. Zhruba 2/3 aj viac konárov, by mali ísť preč. Tým som samozrejme nemyslel že z každého konára odstrihneme 2/3.
Okrem suchých, namrznutých a napadnutých konárov, odstraňujeme celé aj zahusťujúce konáre. Dlhšie vodorovnejšie rodivé letorasty skrátime minimálne o polovicu. Treba zabrániť vyholovaniu koruny - prílišné presunutie rastu a rodivosti do obvodu koruny, kedy celý stred sú len holé dlhé konáre...
Je toho veľa čo som videl a zažil za 25 rokov pestovania broskýň... nie je možné na všetko si hneď spomenúť, navyše sa jedná často o jednoduché praktické činnosti, ktoré streba zažiť, ale ťažko sa popisujú. <br><br>Tie najlepšie a najkrajšie stromy je možné najjednoduchšie dosiahnuť vysadením z kvôstky.<br>Prečo práve z kvôstky?
Pretože sa vyhneme akémukoľvek presadzovaniu. Tým poškodeniu koreňov, traumatizovaniu mladého stromu.
Pretože nepresádzané stromy sú oveľa vitálnejšie a lepšie odolávajú všetkým nepriaznivým vplyvom sú preto aj dlhovekejšie. V zárade mám približne 100 ročnú rodiacu broskyňu.
Ak je strom vyrastený na mieste od začiatku. Zvykne si lepšie na konkrétnu lokalitu a prispôsobí sa pôde a podmienklam.
Ak vysadíte kvôstku a súčasne kúpite veľký strom, ten z kvôstky rýchlo dohoní ten kupovaný. Kupovaný ak prežije, jeden až 2 roky sa spamätáva a vlastne sa z toho nikdy úplne nespamätá.
Vysaď si na mieste kde chceš mať broskyňu niekoľko kvôstok rôznych broskýň, či nektarín alebo mandlí (ale nie kupovaných mandlí!
Broskyne sa dajú pestovať ako podpníkové, ktoré treba štepiť či radšej očkovať, alebo ako semenáče, ktoré pri broskyniach mávajú často dobré plody aj bez štepenia...
Ak máš ty alebo niekto problém že nemáte vhodné kvôstky, rád vám bezplatne poskytnem kvalitné hybridné kvôstky kde je veľmi veľký predpoklad krásnych a dobrých plodov aj bez štepenia alebo aj kvôstky odolných vinohradníckych broskýň zo 100 ročnej pramatky všetkých vinohradníckych broskýň v okolí...