Nie som si istý či by to prosperovalo. Pri bratislave podobných firiem je dosť robia to najmä pre bohatých ľudí v BA a Rakúsku. Celoslovenský rádius by asi bežný ľudia nezaplatili. Verď len náklady spojené s cestovaním nie len pohonné hmoty ale aj čas pri tom cestovaní strávený... Je to potom čistá komercia a nie je vlastne záruka či to neurobí rovnako dobre a lacnejšie nejaký miestny dôchodca. Optimálne je ak si to človek urobí sám. Naučí sa to a snaží sa to urobiť dobre ako pre seba. Trvá mu to síce dlhšie možno to nie je najlepšie ale má s toho potom o to väčšiu radosť a sebe ani nevynadá pred zrkadlom!
Ja sám ak to nie je ďaleko od Nitry... pomôžem, najmä ak je to spojené s výsadbou ale asi by ma to neuživilo.

Máš pravdu,neuživilo.Dakujem za rady.

Poprosím o radu,kedy hnojiť v ovocnom sade pod starými stromami.Na jar,alebo teraz na jesen?A kedy sa presádzaju trnky a divé broskyne?Dakujem.

Tod wabi- prosím môžete mi poradiť odrodu slivky , máme v úmysle posadiť asi 10 stromkov a z toho väčšiu časť slivku a nenašla som tému-slivka, dala som to sem
pardon našla som , ale už to nechám aj tu ,

S tým presádzaním by som to už nechal na vašom mieste na jar a hlavne s čo najväčším koreňovým balom. Dobre sa to robí keď je pôda ešte zamrznutá trochu a zem lepšie drží pokope. Po vykopaní hneď zakopať na mové miesto bez otálania a poliať.
Hnojiť staré stromy môžete viacerými spôsobmi a záleží aké hnojivo použijete. Vo všeobecnosti postačí na jar, ale ak pohnojíte aj na jeseň s maštalným hnojom aspoň sa v zime uleží

To záleží s akým úmyslom chceš sadiť, či každú odrodu inú aby postupne dozrievali a mali ste ich na jedenie, alebo na predaj plodov, alebo na pálenie, či na iné spracovanie, keď mi prezradíš tieto veci môžeme vymyslieť nejakú rozumnú radu...

Som od Prievidze a slivky chceme na jedenie , niečo zavariť a na klasický lekvár!!!! vďaka

Nuž takto teda. Patrím ku genetácii vyrastenej na "Bystrických" slivkách, ktoré nám však šárka definitívne vzala a už nikdy nebude ako bolo a zmieriť sa s tým treba.
Ak mám hovoriť za saba, uprednostňujem odrody, ktoré som videl rodiť ale žiaľ neviem im názvy, alebo sa len v niektorých prípadoch domievam že som ich identifikoval. Je to preto, že viem čo si sadím, keďže si ich naočkujem sám a viem ako vypadal strom, z ktorého som vrúble bral. Pri kupovaných, najmä lacných stromoch človek môže ľahko zistiť po pár rokoch že vlastne sa tešil na niečo ceľkom iné než mu rastie v záhrade a potom už len či to vyrúbať, preštepiť, či ponechať, v každom prípade pár rokov strtatených.
Ale to tvrdia aj tí "šťastne rozvedení" a aj tak sa zbláznia znova!
Ďalšou vecou čo je dôležité, preč s nostalgiou za starými odrodami sliviek, ktoré nie sú odolné voči šárke tiež nepravé sliky - slivy, mirabelky, mirobalány nepočítam. Ringloty, z ktorých mám najradšej sladkú klasiku ako Alhanova a Zelená ringlota nebudem ďalej rozpisovať.
Prešiel som si tiež Azijskými a Americkými blumami a slivami a hoci pekné plody, niekedy sa dajú aj kúpiť v markrtoch dovezené sú pomerne bez chuti a tak som napríklad Kometu, Naidonu, Vanier a pod. popreštepoval na niečo klasickejšie a hlavne chuťovo lepšie.
Čačanská lepotica a najboleja okrem toho že sú tolerantné a pomerne veľké plody inú výhodu nemajú. Pred 20 rokmi boli iste ako z núdze cnosť. Z neznalosti niečoho lepšieho sú stále vysádzané, ja by som si ich ale už na zahradu nedával... Stanley o niečo neskoršia po lepoticiach tiež nie je mojou srdcovkou.
Zostávajú nám už len odrody "pravých" sliviek, spoločné znaky po predchádzajúcom pretriedení sú: Modrá farba až na Tipalu, ktorá je žltá ale inak "slivkovitá". Sú odolné voči šárke, plody sú väčšie chuťovo vyhovujúce v niektorých prípadoch (najmä toptaste, tophit, jojo a pod. aj dobré)
Valjevka na začiatku septembra a na konci mesiaca Prezident s tých starších a v zahraničí pestovaných - je možné ich aj ochutnať z pultov obchodných reťazcov sú celkom vyhovujúce.
Herman skoršia už v júli a dobrá. Po tom dozrieva Katinka ktorá napriek nie dobrej reklame je chuťovo v pohode. Na konci júla Tegera, skôr fádnejšia.
Jojo je v pohode a dobré len to meno spôsobilo, že je známejšie než ostatné a pritom zas až o toľko ich neprevyšuje koniec augusta je dobrá.
Najlepšia je Toptaste samozrejme.
Neskoré: Presenta neoslnila koncom septmbra po Presidente, ktorý má väčšie a plody ktoré stoja za to. V tomto období dozrievajúci Tophit je lepší po všetkých stránkach od oboch predchádzajúcich odrôd.
Začal som nejak zoširoka. Ale mal by som to zostručniť.
Takže 10 stromov rôznych odrôd kvôli opeleniu a následnej úrode je to tak naozaj najlepšie. Navyše, keď chcete aby zreli postupne...
Najskoršie už v juli: Topfirst a Herman. Potom dozrieva Tipala, ďalej Zelená ringlota. V dozrievaní medzi Tipalou a zelenou ringlotou je určitá medzera kde by sa patrilo niečo spomenúť, tak potom asi predsa len aj Čačanská lepotica, aj ako opeľovač nie je zlá napokon. Ďalšie o čosi neskôr dozrievajúce Toptaste, Topgigant, Althanova ringlota. Trocha neskôr Jojo, potom Valjevka. Ďalšia dvojica je Haganta a Toper, to Sme sa dostali už na začiatok septembra. Ďalej Tophit alebo Top.
Nazáver nezabudnite na Topend, prípadne aspoň Presenta, či Elena.
Je to individuálne možno niekto iný by preferoval radšej iné odrody. Vychádzal som z toho, že máte dobré podmienky na pestovanie a tak by som uprednostnil práve tieto. Tak som to spočítal a vymenoval som ich 17, ale niektoré možno nezoženiete. Určite by som však nevynechal tie čo som podčiarkol, keby sa dalo Toptaste podčiarknem 2x.

tod Wabi- niečo sme už našli , ale checm sa P O Ď A K O V A Ť je to naozaj obsiahli príspevok a hlahne hodnotný milka

Chcel by som ešte doplniť k sortimentu slivkovín kríženca slivky a marhule, na ktorého som akosi pozabudol. Videl som zatiaľ 4 krížencov - rôzne odrody a najlepšie sa ukazuje Melitopolskij – modrá marhula. Skutočne strom pripomína viacej slivku s tenšími konármi, ale v chuti plodov je možné marhule rozpoznať. Vzľadom k nenáročnosti pestovania dobrému rastu a všetranému upotrebeniu plodov možno odporučiť aj do oblastí kde je problém normálne marhule dopestovať. Dozrieva v prvej dekáde augusta najčastejšie.
Ďalej odskúšavam Mirabelku s červenými listami "Holiday". Ktosi ju v Čechách spropagoval dosť, že je chuťovo dobrá, plody neopadávajú a vydržia 2 mesiace na strome a sú ozdobné podobne ako červené listy. Má mať údajne slabší rast a kompaktné mierne previské korunky. Toto je však vlastnosť ktorá podľa mňa viac závisí od podpníka. Neviem hodnotiť, pretože stromček mám ešte mladý, ale ak nejaká mirabelka, tak nech má aspoň červené listy a keby len čiastočne zmienené vlastnosti ako ju ospevujú tak prečo nie...
Preistotu som ju ale naočkoval do trnky, ktorá by mala rast ešte viac spomaliť. Tak uvidíme... Trnka síce vo všeobecnosti zmenšuje plody, ale mirabelka i tak veľké polody nemá, tak by ich zrejme zmenšiť moc už nemala. Ukáže pokus. Preistotu na porovnanie som ale do trniek zaočkoval ako pokus aj ringloty, Top-taste a Tureckú marhulu tak uvidíme čo to urobí...

Je to len čistá teória, ale zatiaľ som sa stretol s tým, že keď niekedy podpník ovplyvní veľkosť plodov - teda zmenší ich mali tieto plody výraznejšiu chuť, akoby rovnaké množstvo chuťových látok v menšom plode. Treba to však overiť, mám to okrem vlastného pozorovania potvrdené ešte jedným záhradkárom, chce to viacej pokusov...
Možno by to bola cesta najmä pre veľkoplodé odrody, prípadne na sušenie, kde veľkosť plodu nie je vôbec výhodou, čo je typické pre tureckú marhuľu.

Tebou spomínaná Melitopolskij – modrá marhula ma veľmi zaujala, môžeš o nej napísať viac ? Nič som o nej na internete nenašiel. Máš ju ?

Melitopolskij – modrá marhula. Skutočne strom pripomína viacej slivku možno mirabelku s tenšími konármi, ale v chuti plodov je možné marhule rozpoznať. Netrpí žiadnymi chorobami ani škodcami za normálnych okolností. Nie je potrebné ju striekať. Rastie bujne. Vzľadom k nenáročnosti pestovania dobrému rastu a všetranému upotrebeniu plodov možno odporučiť aj do oblastí kde je problém normálne marhule dopestovať. Dozrieva v prvej dekáde augusta najčastejšie. Možno sa ešte najde ale štepená na trnke...
Čo viac by si ešte potreboval. Mimochodom záhradu máš v Bratislave?

Dík, podla toho čo píšeš ideálny strom pre mňa. A aká je odolnosť voči šárke vieš ? Nie záhradu mám tam kde bývam, teda tu pri NZ.

Nuž tak tam by mali rásť naplano gaštany hádam. Priznám sa na šárku som ju netestoval a pretože je to taký slušne povedané neoficiálny strom tak som sa to nikde nedočítal. Na mojom strome žiadne príznaky šárky nie sú...

Vie mi niekto poradiť,aké stanovište mám vybrať pre Aprimiru?Má s nou niekto skúsenosti?

Ake ma sance marhuloslivka v podmienkach slovenskeho drsneho severu?

Nuž s Aprimirou také skúsenosti asi veľa ľudí skúsenosti mať nebude, zato, s iným hrížencom "čiernou marhuľou" - Melitopolskij mám skúsenosti že rastie všade bez problémov a bohato rodí chutné plody.
Nemá problém ani zo škodcami ani s chorobami ani s vysokou nadmorskou výškou ani s mrazom... Ak by bola Aprimira aspoň s polovice vydarená ako Melitopolskij tak sa nieto čoho obávať. Hodnotiť mi ho je predčasné, nemám ho odskúčaného a však čiernu marhulu - staršieho kríženca s možno horšou reklamou môžem len odporučiť!

Dobre, a ake su skusenosti s kvalitou alkoholu? Kvas sa nekazi? :-)

Wabi-od Vás mám Melitopoľskú, v Plantexe som kúpil Aprimiru, dostal som vrúble Angeleno (raz sa o nom píše ako o japonnskej slivke, inokedy ako marhuľoslivke) - porovnám :-))))