A uz si niekedy naznacila (opatrne), ze ten postu, ktorý aplikujete, nie je úplne podla "kostolného" (teda zákonného) poriadku? Jedine to je v tvojich silách spravit - upzornit vedúci, ze podla zákona by mal byt postup trochu iný.

Pokusim sa, ale nie je to lahke. Akonahle vyvinies vacsiu iniciativu a chces pomoct nejakej veci, tak veduca to berie ako ohrozenie jej pozicie a zrazu si ten najhorsi.
Par ludi uz na to doplatilo a prednedavnom skoro aj ja.

Dobrý den.
Už dlhšiu dobu sa snažím urobyť CP - zahraničie a stále sa mi nedarí,preto
prosím o radu Vás.
Zamestnanec bol na pracovnej ceste v zahraničí v Rumunsku a ja neviem ako mu mám vypočítať diety!
Neviete mi poradiť?
Pekný den Silvia

Stravné Rumunsko 39 eur / 1 deň.

Na uvedené v zákone môžu byť dva názory. Ja by som sa v tomto prípade skôr stotožnila s názorom predchádzajúceho príspevku. Vysvetlím môj pohľad a pre úplnosť citujem aj ods., ktorých sa to týka.
V spoločných ustanoveniach § 36 hovorí:
(1) Ak zamestnanec požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa tohto zákona, je zamestnávateľ povinný mu tento preddavok do sumy predpokladaných náhrad poskytnúť. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím
a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa predpokladaného času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Preddavok v cudzej mene alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj formou cestovného šeku, zapožičaním medzinárodnej bankovej platobnej karty zamestnávateľa alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky cudzej mene. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej cudzej mene, ako je mena stanovená opatrením ministerstva financií pre príslušnú krajinu. Výška preddavku na stravné sa určí prepočtom hodnoty stravného v slovenskej mene na dohodnutú cudziu menu podľa kurzu vyhláseného NBS platného v deň určenia sumy preddavku.

Ods. 1 všeobecne hovorí, že ak zamestnanec trvá na preddavkoch, zamestnávateľ je povinný mu ho poskytnúť. Nehovorí o tom pri akej pracovnej ceste (tuzemskej alebo zahraničnej).
Ods. 2 hovorí, že pri zahraničnej ceste mu tento preddavok musí poskytnúť v cudzej mene.
Chápem to tak, že ak zamestnanec na tom netrvá, môže použiť aj svoje peniaze a potom to zamestnávateľovi vyúčtuje.
(Tučne sú vyznačené doplnky alebo zmeny platné od 1.4.5005).

SZČO má zmluvu o dielo so slovenskou firmou . Predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa - teda SZČO vykonať nasledujúce dielo na akcii firmy v Českej republike. Faktúru vystavuje na práce vykonané v ČR. SZČO si chce dať tieto pracovné cesty v zmysle zákona o cestovných náhradách do výdavkov. Môže?

Podľa môjho názoru môžu isť cestovné náhrady do odpočitateľných výdavkov. Treba ošetriť v uvedenej zmluve o dielo, kde sa služba bude vykonávať. Aj vo faktúre treba uviesť ovolávku na danú zmluvu.

No práve preto ma to zarazilo, že keď v zmluve o dielo má akciu v Českej republike, on si to chce uplatniť vo výdavkoch a ja som sa stretla s názorom, že nie je nárok, kvôli tomu , že v zmluve je uvedená tá Česká republika.

Keď je aj v zmluve uvedená Česká replublika, tak je to dôkaz, že služba bola vykonaná v inom mieste ako má SZČO v živnostenskom liste miesto podnikania, t. j. má nárok na cestovné náhrady.
Vykonáva službu ako SZČO, tak by mal vystaviť faktúru. A na dosiahnutie tohoto svojho zdaniteľného prijmu mu vznikli odpočitateľné náklady , -t.j. aj cestoné náhrady.

Definícia daňových výdavkov daňovníka s príjmami podľa § 6, vynaložených v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, je podrobne uvedená v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Okrem iného je tam aj veta: "...a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné...".
Platný zákon o dani z príjmov nedefinuje, čo sa považuje za miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva. V zovšeobecnenej informácii k tejto problematike, prístupnej na internetovom portáli DRSR
http://www.drsr.sk/drsr/slovak/posky...ata/par019.doc
sa okrem iného uvádza: " U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na vykonávanie takejto činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka. Ak má daňovník v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke, ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu daňovníka, miestom pravidelného vykonávania činnosti je potom miesto, v ktorom je zriadená prevádzka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak daňovník nemá na výkon činnosti zriadenú prevádzku, ktorej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu, potom bude pri určení pravidelného miesta výkonu vychádzať z údajov v živnostenskom liste, jeho miestom podnikania bude bydlisko v mieste trvalého pobytu. V prípade, že takýto daňovník bude vykonávať činnosť v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, uplatní výdavky podľa súčasne platného znenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. "

Zmluvne dojednaná práca daňovníka v zahraničí, pokiaľ ňou dosahuje príjmy podľa § 6, je v zmysle uvedeného bezpochyby činnosťou vykonávanou mimo miesta pravidelného výkonu práce, uvedeného v ŽL resp. miesta trvalého bydliska. Všetky výdavky súvisiace s touto činnosťou dokladované v zmysle a do výšky ustanovení § 19 ods.2 písm. e) ZDP sú daňovými výdavkami. Podľa mňa je preto názor, s ktorým sa stretla DanielaSĽ, v zmysle súčasného znenia a výkladu príslušných ustanovení ZDP neopodstatnený.

Dobrý den!
Chcem Vás veľmi pekne poprosiť o radu!
Náš zamestnanec bol na Služobnej zahraničnej ceste v RUMUNSKU a ja stále rozmýšlam ako budem počítať stravné v zahraničí nakoľko som to ešte nikdy nerobyla.

6.11.2005 22.20 Košice - odchod
7.30 Bratislava

7.11.2005 9.00 Bratislava
24.00 Galati - Rumúnsko

8.11.2005 01.00 Galati - Rumunsko
24.00 Galati - Rumunsko

9.11.2005 01.00 Galati - Rumunsko
24.00 Bukurešť - Rumunsko

10.11.2005 01.00 Bukurešť - Rumunsko
24.00 Bratislava

11.11.2005 01.00 - Bratislava
05.50 Košice - príchod

Dúfam,že mi pomôžete.
Vopred ďakujem
Silvia

Uveď ešte, aké percento zo stravného máte vreckové. (malo by to byť niečo medzi 5%-40%).

Ahoj takže 40%
Silvia

Nikto neporadi?Hmmmmmmm

Chvíľu mi to trvalo, mali sme poradu.

Takže pustime sa do toho:

6.11.2005 22.20 Košice - odchod
7.30 Bratislava
tuzemská cesta 6-12 hodín = 80 SK

7.11.2005 9.00 Bratislava
24.00 Galati - Rumúnsko
zahraničná cesta (buď išli autom alebo letecky, ale v konečnom dôsledku to bude rovnaké) nad 12 hodín - stravné 39 EUR, vreckové 15,6 EUR

8.11.2005 01.00 Galati - Rumunsko
24.00 Galati - Rumunsko
zahraničná cesta nad 12 hodín - stravné 39 EUR, vreckové 15,6 EUR

9.11.2005 01.00 Galati - Rumunsko
24.00 Bukurešť - Rumunsko
zahraničná cesta nad 12 hodín - stravné 39 EUR, vreckové 15,6 EUR

10.11.2005 01.00 Bukurešť - Rumunsko
24.00 Bratislava
zahraničná cesta nad 12 hodín - stravné 39 EUR, vreckové 15,6 EUR

11.11.2005 01.00 - Bratislava (tu by trebalo opraviť odchod z BA na 00:00, lebo 1 hodina potom zostábva visieť a zamestnanci predsa boli aj tú hodinu na pracovnej ceste. Rovnako je to aj 6.11. v deň odchodu, ale tam to na stravné nebude mať vplyv, lebo je to stále rovnaké časové pásmo).
05.50 Košice - príchod
tuzemská cesta - 5-12 hodín - stravné 80 SK.

Spolu všetky náhrady:
160 SKK
218,40 EUR

Takto to vyšlo mne , ak nemali žiadne vedľajšie výdaje ani cestovné náhrady.

Ďakujem veľmi pekne a prajem príjemný den
Silvia
Chcem sa ešte opýtať treba mať na to neaké tlačivo,myslím na zahraničnú pracovnú cestu,niečo ako cestovný príkaz na zahraničie?

V sekcii Talčivá & Dokumenty nájdeš niekoľko vzorov tlačív vyúčtovania služobnej cesty, pozri tam a vyber si, ktorý Ti bude vyhovovať:
http://www.porada.sk/downloads.php?do=cat&id=7

Prosím pekne niekoho o radu.(Už som sa pýtala v téme paušalna daň, ale nikto mi neodpovedal,alebo nevedel?)
Som SZČO a pracujem v Nemecku ako umelec na zmluvu,pobyt nepresiahne 183 dní v roku,čiže zdaňujem v SR, honorár mám v Nemecku nezdanený a vyplácaný na ruku. Moja otázka je, či si môžem aj ja (keďže nie som zamestnanec ani podnikateľ ani konateľ) uplatniť diety a vreckové (povedzme 40%) na deň a toto odrátať z honoráru a to čo mi ostane zdaním? Alebo nie a môžem si uplatniť len 25% paušálne výdavky z toho prijmu? Kebyže si môžem uplatniť diety a vreckové, musím si viesť JU alebo v DP napíšem do kolonky prijmy honorár a do kolonky výdavky diety plus vreckové?
Ďakujem pekne za trpezlivosť a odpoveď.

Podľa môjho názoru si SZČO podnikajúci podľa iných predpisov - teda si podnikateľ.
Preto si môžeš uúplatniť stravné za predpokladu, že pobyt v Nemecku je zahraničná služobná cesta.
Ak neuplatníš paušál... dávam do pozornosti ods. 11) §6 zákona o dani z príjmov. Viesť JU v celom rozsahu nie je podmienka, ale musí byť naplnené uvedené znenie. Forma môže byť aj excelovská tabuľka, treba zvážiť.

§ 6
Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu
(1) Príjmami z podnikania sú
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 24)

b) príjmy zo živnosti, 25)

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b),

d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy
a) z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, 27) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

b) z činností, 28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu. 29)

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností.

(4) Príjmami podľa odseku 3 sú aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj
a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17 ods. 11) na základe zmluvy o predaji podniku, 30)

d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

(6) Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(7) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. 31) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. 32) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

(9) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné a príspevky nie sú nákladom verejnej obchodnej spoločnosti ani komanditnej spoločnosti. Takéto poistné a príspevky platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov sú u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.

(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 25% z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 okrem daňovníka, ktorý má príjmy len z vykonávania remeselných živností podľa osobitného predpisu, 33) ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60%. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 3 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 25% z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,

c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Ďakujem Lidka za odpoveď, to som netušila že umelci sú braní ako podnikatelia,dosť ma to prekvapilo, dúfam že mi nevyplývajú z toho nejaké povinnosti voči úradom alebo tak nejako. Zatiaľ mám len pridelené IČO o ktoré som požiadala na základe doporučenia tu na Porade.
Prajem pekný večer.