Chobot
Súhlasím s Evankou. Doba, ktorú strávil na prac. ceste mimo svojho prac času, je osobné voľno a nepatrí mu mzda. Na druhej strane čas, ktorý na prac. ceste spadá do prac. času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa považuje za výkon práce.
Iné by to bolo, keby ste ho vyslali do mesta vzdialeného 2 hodiny, bol by tam o 8:00 a vykladal by tovar do 20:00 a potom by sa vrátil, to by sa dalo posudzovať ako odpracovaných 12 hodín. Ale čas strávený cestovaním nie je čas práce.
Ak by vyrazil o 6:00, došiel by tam o 12:00, vykonával by prácu do 16:00 a potom by cestoval domov do 22:00, tak by jeho odpracovaný čas bol toľko hodín, koľko by normálne pracoval vo firme (pri pevnej dobe 8:00-16:00 by to bolo 8 hodín.)
A čo tento paragraf? § 85 ods. 1 Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Podľa mňa: Čo sa týka pracovných ciest a času stráveného cestovaním je zákonník diskriminujúci zamestnancov. Keď sú zamestnanci vyslaní na služobnú cestu a trávia cestovaním 10 hodín - dostanú iba smiešne diéty.

Po druhé: v dnešnej modernej dobe, kedy už len cestujeme a sme vysielaní na služobné cesty každý týždeň v mesiaci a domov sa vraciame len na víkend je zákonník silne diskriminujúci zamestnancov ohľadom ich súkromného času a rodiny.
Zákonník práce by mal lepšie popisovať pojem "pracovná cesta" a definovať aj nejaké časové obmedzenie v hod. strávených na pracovnej ceste mesačne. Lebo v tomto znení môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca aj každý týždeň v mesiaci s návratom domov len na víkendy.

V tomto momente si treba položiť otázky:
- koľko súkromného času pre seba zamestnanec mal? Veď podľa paragrafu § 85 ods. 1 bol k dispozícii zamestnávateľovi, teda bol to pracovný čas.
- nečudujme sa potom, že na Slovensku zaniká pojem rodina












- ako zákonník práce chráni zamestnanca v tomto smere????????????