Som nevedel , že existuje táto stránka , wery fasa

Juraj

V podstate mas v mnohych veciach pravdu, no mna by naozaj celkom uprimne zaujimalo, aky konkretny "pristav" v mori nabozenstiev a cirkvi si objavil, na krory by neplatilo to, co si napisal.

Ja odpoviem za seba :

Ak sa dostaneš do situácie , keď si úplne na DNE , tak sa utiekaš k všeličomu možnému ........ale dá sa , len na to potrebuješ zázemie a nielen duchovné .
Špecifikovať nebudem , bolo by to na knižku !


Juraj

Len ty sa nebojíš krízy, ty sa bojíš aby niekto nedajbože náhodou neschudobnel, čo je tiež rozdiel.

Všetko je to akýsi bludný kruh. Urobíme niečo zmysluplné a rozumné a s pokorou prestaneme kupovať zbytočnosti, ktoré ani nepotrebudeme, budeme gazdovať s rozumom a zlikvidujeme nadspotrebu.(Je to pravdaže utopický scenár,zmeniť myslenie ľudí je syzifovská práca, ak nie nemožná). Klasická ekonomická rovnica vraví, zníži sa dopyt, zníži sa výroba. A prepustia sa ľudia, ktorí vyrábajú tú nadspotrebu.Tým sa zvýši miera nezamestnanosti, klesne kúpyschopnosť obyvateľstva, ľudia začnú nakupovať len nevyhnutné tovary a služby, tým sa zase obmedzí výroba v niektorých odvetviach, zase sa prepustí pár nadbytočných zamestnancov, zase klesne kúpyschopnosť obyvateľstva, etc.,etc. ... Otázka je : Čo s tým? Ako z toho kola von? Ja osobne nemám problém akceptovať potrebu pokory, ale koho sa to najviac týka? Tých, ktorí denno-denne poctivo stoja pri páse, pri predajnom pulte, behajú s metlou a vedrom, sedia x hodín denne za volantom, alebo sa oháňajú s lopatou a zo svojich príjmov sú si krvopotne schopní našetriť na niečo, čo síce nevyhnutne nepotrebujú, ale napríklad po tom už veľmi dlho túžia? Pre niektoré ženy je to napríklad len nový kostým či kabelka, pre mužov trebárs nová sada náradia. A teraz v rámci prepotrebnej pokory si ani tú najemnšiu radosť nedoprajú? Potom ich môže aj roztrhnúť od jedu, ak manažér ich polokrachujúcej firmy ide dvakrát do roka k moru a každý rok si vymení "služobnosúkromné" auto za novší a drahší model. V správach sleduje plesajúcu "smotánku",ktorá s "pokorou" prezentuje svoje desaťtisícové róby a obleky. A on má byť pokorný, žiť na chlebe a vode, aby ekonomike pomohol? Toľko k pokore. Ak máme byť pokorní a aspoň slušne prežiť túto ťažkú dobu, treba začať zhora. Ryba vždy smrdí od hlavy.

no dobre, ale poznám aj opačné prípade - manažer - majiteľ ide horkoťažko raz do roka na dovolenku k moru - do chorvátska. Jednak ma starosti s firmou a tiež simyslí, že sa môže prikrývať iba takou perinou, akú má.

A jeho zamestnanec si zoberie požičku cca 100t a ide aj s priateľkou na fantasticku all inclusive dovolenku na nejaké "úžasné" ostrovy.

Toto je tá nadspotreba podla mna - to že nespotrebúvame iba toľko, koľko máme, ale požičiavame si peniaze aj na veci, bezktorých sa vyžiť dá.

No to si celkom, ale celkom vedla, ja sa mozem bat coho chcem, to je uplne irelevantne v tejto teme, ale obzri sa dookola, aky je pohyb v celej spolocnosti, co sa pocita, co je uspech, po com vsetci tuzia, co ty zijes v nejakej uzavretej kobke, alebo co? ja robim s ludmi denne z celej republiky a to by si cudoval, co vsetko sa dozviem.
Lenze, asi to ani nema zmysel tu uz rozoberat, pretoze to, naco som tuto temu zalozila sa minulo uplne ucinkom. Myslela som, ze ked sme vsetci nespokojni, co vacsinou sme, tak budeme vediet povedat, kedy by sme boli spokojni, ale aspon trochu by sa nam lahsie robilo, keby nam vlada, parlament, alebo niekto iny kompetentny to alebo to urobil inak, keby sa podmienky pre podnikanie zmenili v niecom konkretnom, no ale az na par vynimiek, nic take sme tu nevyprodukovali.

Milá Dáška, cením si toho, že poznáš aj takúto výnimku v našom kvázipodnikateľskom prostredí. Otázne je, koľko je takýchto poctivých podnikateľov v percentuálnom vyjadrení? Aj ja poznám takúto výnimku. Jednu. Majiteľku a v jednej osobe aj pracovníčku v kaderníctve. Bohužiaľ, aj ju postihuje kríza a už sa mi sťažovala, že ak to pôjde takto ďalej, tak bude nútená zavrieť. Bohužiaľ. A problém s pôžičkou? Podľa mňa je zase absurdné, aby si väčšina ľudí aj tie najnutnejšie veci do domácnosti kupovala na pôžičky a na splátky. Aby si bežný človek zo svojho príjmu nebol schopný kúpiť kvalitnú práčku, šporák či chladničku. Toto je podľa mňa na zamyslenie. Nepoznám situáciu toho zamestnanca a neviem, prečo si práve na takúto dovolenku bral úver, ale možno to bola jeho jediná poriadna dovolenka a tak si povedal, nech to stojí za to. Posplácať si ju bude musieť predsa on. A nezarobil si na ňu okrádaním blížneho svojho,čo sa o mnohých povedať nedá.

Súhlasím s janomila - má pravdu, že ryba smrdí od hlavy. Podľa mňa tí, čo sú hore, nevedia čo je to pokora. Lebo inak by nemali po dve-tri služobné autá, vysoké platy ( nezávidím im ich, len uvažujem, či majú päť žalúdkov), a ešte musia poniektorí aj tipovať, aby si mohli postaviť miliardovú vilu a pod. Mali by ísť príkladom - dáme si plat ako má dôchodca dôchodok - však veľa vecí majú zadarmo. A nech skúsia vyskakovať z takého príjmu. Tu platí, že sýty hladnému neverí. Tak ako kedysi jedna poslankyňa žila zo 4 tisíc jeden mesiac. Povedala že jeden mesiac sa to dá, ale stále z toho žiť nie. A sme tam, kde by mali byť všetci tí hore. Uvedomiť si, že národ potrebuje tiež žiť a mali by tie štátne nadbytočné statky zrušiť. Najprv musia oni začať šetriť. Podľa mňa, keby na túto stránku chodili aj členovia vlády, tak by sa im aspoň lepšie otvorili oči.

Pred chvíľou bola u mňa susedka na káve, prišla sa posťažovať. Jej manžel, ktorý si na živobytie zarába stavebnými úpravami bytov a domov nemá prácu. Ľudia sa boja prerábať, zatepľovať, pretože nevedia, čo bude. A tak to vyzerá, že jeho minifirmička, v ktorej zamestnáva päť ľudí pôjde ku dnu. Všade počúvam, že ľudia prestávajú nakupovať toľko, koľko predtým, pretože sa boja budúcnosti. Ono to však v ekonomike funguje inak. Práve teraz by mali ľudia nakupovať, prerábať a budovať, pretože tým vytvárajú dopyt a tým pádom aj pracovné miesta. A podotýkam, mali by nakupovať výrobky našich výrobcov, využívať služby našich poskytovateľov služieb. A nakupovať na Slovensku. Ak totiž Slováci chodia svojimi nákupami podporovať ekonomiku do Čiech, Maďarska, Poľska či Ukrajiny, naši obchodníci krachujú. Možno ušetria pár stovák, ale ak by nakúpili tu a oželeli tých pár stovák (sorry, ale stále uvažujem v korunách), možno by zachránili jedno pracovné miesto. A ešte mi nedá nespomenúť množstvo ľudí, ktorí prišli o prácu v zahraničí a vracajú sa domov.Mnohí z nich roky pracovali v zahraničí, tvorili hodnoty pre cudzí štát, platili tam odvody a dane a teraz prídu pýtať podporu u nás. Tú podporu, na ktorú sme sa svojimi odvodmi skladali my, ktorí sme zostali žiť a pracovať tu, za naše biedne mzdy. Prečo teraz nepýtajú peniaze tam, kde vytvárali produkciu a platili štátu.Pre mňa je to absurdné.

No je to tak ako vravíš, ale podmienky su nastavene inak. Členstvo v EU znamena slobodu tovaru, kapitalu a prace. Tadialto cesta asi nevedie a spoznal to aj francuzsky prezident, ktory chcel myslienku narodnej ekonomiky znovu oživiť (navrat francuzskych automobiliek do francuzska).
Zasa, ano da sa povedat, že by u nas mali ceny ist dolu. No slovensko nikdy nebolo o lacnejsich potravinach, či o lacnom textile. Co ak už zajtra nepride zakaznik? Tak nasinec necha ceny vyssie o 30%-100% než v okolitych štatoch. Viete co robia v Poprade počas pravoslavnych vianoc? Sportove predajne zdvihaju ceny na dvojnasobok, aby sa nabalili na ruskych turistov (kupuju tam komplet lyžiarsku vystroj). Myslim, že v tomto smere máme čo dobiehať. Turizmus a hotelierstvo sa robi inak. A robi sa tak, aby ruski, nemecki, či madarski turisti prisli o rok, o dva, aj o 3, aj s dalsimi rodinami.

Ja si tiež myslím, že musí existovať sloboda pohybu, či už tovarov, práce alebo kapitálu. to čo navrhujem, to je reakcia na dobu, v ktorej momentálne žijeme. Nech si o tom myslí každý svoje, môj názor je ten, že trocha patriotizmu nám nezaškodí ani v ekonomike. Ak sa dá, kúpme si radšej Škodu alebo Citroen, slovenské mlieko, nie české či maďarské, proste podporme našich výrobcov a skúsme zachovať naše pracovné miesta. Nikto iný to za nás neurobí.Ani všemocná EÚ, ktorá má tých problémov akurát dosť.A ešte k cenám. Máš veru pravdu, naše kvázipodnikateľské prostredie ešte stále stavia ekonomický úspech na svojej nenažranosti. Úspech vidí v tom, že si po pár mesiacoch kúpi mercedes.(Teraz sa chcem ospravedlniť tým poctivcom, ktorých som sa dotkla a ktorí sú u nás, bohužiaľ, v menšine)Ale aj to sa dá vyriešiť konkurenciou a trhom. Si nenažraný, nuž tak pôjdem inde.Veď to nie je jediný obchod na svete.Ono sloboda pohybu je pekná vec, ale keď nebude práce a nebude čo jesť, takisto potom môžeš slobodne na ulici zomrieť od hladu. Aj keď sa to možno zdá trochu nereálne, aby sme nakoniec neboli nepríjemne prekvapení.

Ja suhlasim za kombinaciu uzatvorenej ekomiky s otvorenou. Dufam, že ma nik neodsudi, či nepomenuje za blázna. Myslim si, že vo vzťahu k životnemu prostrediu treba vyrabat potraviny vo vlastnej krajine, čo by aj boli naklady o 100% vyššie. A tovary, ktore sa u nas nevyrabaju, je samosebou potrebne importovať.
Bývam v Rači, vo vinohradníckej časti BA, takmer poar stovak metrov od viníc. Vždy ma zabolí pri srdci, ak vidím, že dalsie a dalsie výmery viníc padaju za obeť novej výstavby ( http://picasaweb.google.com/duves1/R...50607401738946 alebo aj http://picasaweb.google.com/duves1/R...50701891019570 ). Kedysi sa na kopaniciach bývalo skromne, okrem el.energie tam nebolo nič, pitná voda sa ťahala zo studní.
EU stanovila, že v roku prijatia SR do EU sa plocha vinic už nesmie navyšovať. Kurnik, čo to su za nariadenia? To čo stovky rokov robilo Raču Račou, eurokomisári zruinujú? Ved to je naša klutúra a dedičstvo a naše deti, či vnuci budú o tom čítať už iba z kníh, že sa tu kedysi pestovalo hrozno a vyrábalo z toho kvalitné víno. Nie ako tie patoky podovážané skadesi, aj ked maju náklady na liter možno tretinové. Ved to je hriech voči planéte, ved to treba doviezť, spáliť naftu na prepravu, to v Bruseli nevidia?
No a konfrontacia k zahraniciu. rad pozeram na spectrume (TV kanal) rozne dokumenty. Viete ako pestuju vinič vo francuzsku? Na takych svahoch, kde ani traktor nevyjde, na starych hlavičkach (stara metoda pestovania viniča), žiadne drôtove moderne sposoby čo boli vybudovane v 60-tych rokoch v Rači a stary system pestovania bol poslany do zabudnutia. Brusel vie čo robí, oni nepotrebuju aby sme boli sebestační, oni maju predsa záujem, aby sme boli závislí od nich.

Presne tak. Ešte si dovolím pripomenúť mlieko vylievané do odpadu,kapustu zaorávanú do zeme,pšenicu, t.j. chlieb, dar Boží, spaľovať v spaľovniach a meniť na teplú vodu. Len preto, že nemôžeme mať len svoje mlieko, len svoju kapustu a len svoje obilie, musíme kúpiť aj to francuzske, nemecké, a ja neviem ešte aké, len aby sme nedajbože nenahnevali všemocný Brusel. Potom naše poľnohospodárstvo vyzerá tak ako vyzerá. Repka sa pestuje ako biopalivo, pretože ako potravinovú surovinu ju producent nepredá, pretože ho preválcuje konkurencia z Číny,živočíšna výroba krachuje, pretože Slovák si radšej kúpi lacnejšie mäso dovezené z inej krajiny, ktorá dotáciami v oveľa väčšej miere podporuje poľnohospodárstvo a potravinárstvo a tým umožňuje znižovať ceny. Deti sa nám ihrajú s hračkami z Číny, ktoré sú síce až neuveriteľne lacné, ale súčasne až neuveriteľne nadupané karcinogénnymi látkami.Ešteže sme sa neulakomili na melamínové čínske mliečko. To by bol vrchol. Ja osobne už začínam uvažovať trochu inak. Kúpim si slovenské mlieko, aj keď viem, že je drahšie, ale deťom chutí lepšie. Kupujem vajíčka vyprodukované slovenskými sliepkami chovanými na klasickej podstieľke a ktoré sa dostanú aj von. Sú síce drahé, ale všetcia sme skonštatovali, že na chuti je rozhodne poznať od akých sliepok sú.A ak si nie som istá výrobcom, čiarový kód, ktorý začína číslicami 858 je tam vždy.
Myslím, že by sme sa my, Slováci, mali konečne naučiť, že nie vždy je lepšie to, čo k nám príde odinakiaľ. Väčšinou je to najcennejšie u nás doma. V pracovitosti, solídnosti, poctivosti, schopnosti učiť sa, ktoré majú naši ľudia nadelené plným priehrštím.V schopnosti prežiť aj najťažšie udery, ktorých nám, ako národu história nadelila naozaj štedro. Len nám chýba tá schopnosť poučiť sa z toho. Ale myslím si, že aj to pomaličky prichádza. A v neposlednom rade naša nádherná príroda,ktorú pomaly už ani nepoznáme, lebo naši turistickí podnikatelia si nás v cenách mýlia s Nemcami či bohatými Rusmi.

Tak tento článok o finančných švindloch ma fakt "dostal", výstižne opísaný vznik 2.svetovej vojny a aj atentát na JFK http://dolezite.sk/Financna_kriza_z_...riesenia_.html

Dnes, 01:23 PM #226
janomila
Senior Member


Členom od: 04-03-08
Príspevky: 213
Súhlasil: 137x
Získal 318 súhlasov
v 124 príspevkoch
PoradaBody: 19

Re: Hospodarska kriza a co s nou
Všetko je to akýsi bludný kruh. Urobíme niečo zmysluplné a rozumné a s pokorou prestaneme kupovať zbytočnosti, ktoré ani nepotrebudeme, budeme gazdovať s rozumom a zlikvidujeme nadspotrebu.(Je to pravdaže utopický scenár,zmeniť myslenie ľudí je syzifovská práca, ak nie nemožná). Klasická ekonomická rovnica vraví, zníži sa dopyt, zníži sa výroba. A prepustia sa ľudia, ktorí vyrábajú tú nadspotrebu.Tým sa zvýši miera nezamestnanosti, klesne kúpyschopnosť obyvateľstva, ľudia začnú nakupovať len nevyhnutné tovary a služby, tým sa zase obmedzí výroba v niektorých odvetviach, zase sa prepustí pár nadbytočných zamestnancov, zase klesne kúpyschopnosť obyvateľstva, etc.,etc. ... Otázka je : Čo s tým? Ako z toho kola von? Ja osobne nemám problém akceptovať potrebu pokory, ale koho sa to najviac týka? Tých, ktorí denno-denne poctivo stoja pri páse, pri predajnom pulte, behajú s metlou a vedrom, sedia x hodín denne za volantom, alebo sa oháňajú s lopatou a zo svojich príjmov sú si krvopotne schopní našetriť na niečo, čo síce nevyhnutne nepotrebujú, ale napríklad po tom už veľmi dlho túžia? Pre niektoré ženy je to napríklad len nový kostým či kabelka, pre mužov trebárs nová sada náradia. A teraz v rámci prepotrebnej pokory si ani tú najemnšiu radosť nedoprajú? Potom ich môže aj roztrhnúť od jedu, ak manažér ich polokrachujúcej firmy ide dvakrát do roka k moru a každý rok si vymení "služobnosúkromné" auto za novší a drahší model. V správach sleduje plesajúcu "smotánku",ktorá s "pokorou" prezentuje svoje desaťtisícové róby a obleky. A on má byť pokorný, žiť na chlebe a vode, aby ekonomike pomohol? Toľko k pokore. Ak máme byť pokorní a aspoň slušne prežiť túto ťažkú dobu, treba začať zhora. Ryba vždy smrdí od hlavy.




Aj s Vašim názorom musím súhlasiť, napriek tomu, že zdanlivo protirečí tomu môjmu o pokore.

Ryba smrdí od hlavy, ale hlava by v žiadnom prípade nemohla stáť na svojom mieste, ak by tu nebola nejaká ďalšia kostra - chrbát, v tomto prípade chrbát v podobe našich mozoľov, daní ..., ale aj nesprávnych rozhodnutí, nesprávnej voľby.
To, že všetci tí ktorých ste aj nespomenuli od politikov cez manažérov až po šéfov majú v rukách takú moc akú majú je v konečnom dôsledku naša vôľa, alebo náš nezáujem či nepochopenie. Máte pravdu väčšinou sa necháme oklamať vtedy keď niekomu niečo závidíme a to sa tu na Slovensku udialo na politickej scéne mnohokrát.
Prečo sa napríklad Madonna aj napriek toľkým škandálom udržuje na výslní? No preto, že ju stále počúvame, aj napriek tomu, že je to pobehlica, aj napriek tomu jej predávame aj keď len prostredníctvom nášho obdivu a úcty voči nej časť svojej energie.

A ešte toto: S pokorou, ale aj s akoukoľvek inou cnosťou je to vlastne takto. Ak o nej budeme príliž dlho rozprávať, ak sa o ňu začneme bezhlavo usilovať, len aby sme sa čo najrýchlejšie zbavili svojej viny, tak sa z nás stanú postupne zbabelci.
Ak ju začneme potom z týchto príčin ignorovať, tak sa z nás stanú znova domýšľavci a bezohľadníci.
O tieto veci sa tiež treba neprestajne starať a udržovať ich na optime, kontrolovať, tak ako sa staráme napríklad o naše auto, alebo náš domov.

"Zlatá stredná cesta."

Prepáčte, ale ak by som uveril všetkému čo ste o pokore a ľuďoch napísali, tak by som pokladal tento neustály životný zápas za prehratý.

No nie je úžasná napríklad veta, citát od Juraja.
Pokúsim sa ju parafrázovať.

"Ak sme už úplne na dne (Slováci) a napriek tomu to nevzdávame , ďalej už môžme ísť iba hore.(!) (Vďaka Vám Juraj za túto myšlienku, je v nej nezlomná sila)

Doporučujem aj tento prečítať:
http://dolezite.sk/Novodobi_upiry.html

Ja o pokore príliš nerozmýšľam. Človek ju buď má v sebe alebo po nejakej duševnej alebo telesnej traume ju v sebe objaví. Rozmýšľať o nej netreba.
Ja sa s pokorou skláňam pred silou matky prírody, pred jej obrovským potenciálom, krásou, schopnosťou preziť aj naše zaobchádzanie, schopnosťou prispôsobiť sa a nájsť si svoju cestičku.
S pokorou a úctou sa skláňam pred mojou mamou, ktorá mi bola vždy vzorom,ktorá mi dala neuveriteľne veľa lásky, ukázala mi bohatstvo ľudskej duše a rozumu, naučila ma vážiť si dobrých a pracovitých ľudí a dala mi dar v podobe lásky ku knihám, v ktorých si človek nájde všetko, čo chce, čo ho zaujíma alebo baví, či trápi.
S pokorou a úctou sa skláňam pred každým človekom, ktorý prácou svojich rúk alebo rozumu dokáže vytvárať neuveriteľné veci, ktorý dokáže zo svojich detí vychovať dobrých a pracovitých ľudí, ktorý pomoc blížnemu svojmu a lásku k nemu považuje za každodennú súčasť svojho života.
To sú veci, o ktorých nemusím rozmýšľať, tie mám v sebe hlboko zakódované. To je pre mňa pokora. Možno vy máte inú predstavu, možno vám tam chýba pokora pred niečím alebo niekým iným, ale to je vec môjho vnútra a môjho svedomia a s tým sa musím vysporiadať sama.

Všetka česť pred takýmto dnes už dosť zriedkavým pohľadom na život v súvislostiach s osobnou pokorou.
Prepáčte, ale neberte však moju úvahu príliš osobne.
Snažil som sa iba upozorniť na to, že aj napriek svojej schopnosti realizovať pokoru, by sme mali hľadať príčiny akéhokoľvek útlaku, alebo krivdy aj vo svojom nezvládnutom správaní, vo svojich unáhlených rozhodnutiach.
Nezáleží pritom na tom či ide o naše minulé rozhodnutie politické - (voľby prezidenta), alebo sociálne - voľba partnera.
Pokúšal som sa nepriamo upozorňovať na to, že máme v rukách slobodnú vôľu, máme jej oveľa viac ako v mnohých iných krajinách. Len sa jej nesmieme vzdávať pri každom neúspechu. Naopak práve analýzou všetkých našich osobných, alebo aj spoločných neúspechov sa ju môžme naučiť používať.
A som presvedčený, že práve prostredníctvom nej, napriek množiacemu sa chaosu si dokážeme do budúcna zabezpečiť lepší život.

Čím je človek uvedomelejší, tým väčšia zodpovednosť spočíva na jeho pleciach za jeho vlastné rozhodnutia, pretože na Zemi nie sme všetci na rovnakej úrovni a tí silnejší - šikovnejší majú ísť tým slabším príkladom.

Mám pocit, že čím viac budem o tom písať, tým väčšie nedorozumenie bude vznikať.

Na záver chcem preto iba dodať, že všetky moje úvahy o riešeniach tejto krízy sú založené na základoch v prvom rade osobnej sebareflexie, ktorá je zároveň aj základom pokory.
Riešením je podľa mňa hľadať chyby vlastné, ani nie politické, ani nie manažérske či primátorské, ale v prvom rade vlastné a tie či chceme, alebo nechceme sa dotýkajú všetkych našich rozhodnutí vrátane politických. Samozrejme, že ak som manažérom tak budú tie moje vlastné chyby manažérske. Ak som politik, či právnik...

"Kto si neprizná chybu robí ďalšiu."

Hovorí sa, že história sa opakuje.Takisto aj etapy ekonomického cyklu.po našom víťaznom novembri sme odrazu všetko, čo bolo pred ním začali považovať za zlé, ľudia, ktorí roky vyučovali či preferovali obrovské výhody plánovitého,centrálne riadeného hospodárstva, sa cez noc stali expertami na trhový mechanizmus a na jeho obrovské výhody. Z extrému do extrému. A potom príde hospodárska kríza, a pozrimeže, odrazu sa všade píše o tom, že dnešná globalizovaná svetová ekonomika a vzťahy v nej sú tak zložité, že už ich ten všemocný trh a jeho "neviditeľná ruka" nezvládne ukočírovať. Odrazu sa dozvedáme, znova po 20 rokoch, že veď ten pán Marx to predsa predvídal už pred nejakými 150 rokmi a nebol vôbec taký hlúpy, ako sme tých 20 rokov počúvali.To, čo on napísal, sa určite mnohým pánom kapitalistom nepácilo, ale nech je ako chce, v mnohých veciach mal pravdu.Nebudem tu rozpisovať diela ekonómov, každý, kto sa chce dozvedieť viac si informácie nájde. Z Marxa skôr nejaké zhrnutie, pretože jeho Kapitál má okolo 2500 strán Takisto kniha J.M.Keynesa je veľmi poučné čítanie. Proste nič svetoborné alebo nové sme neobjavili, základné zákonitosti trhu,kapitalizmu sa stálle opakujú, len ich rozsah sa zväčšuje.Jednoznačne si myslím, že štáty by mali pouvažovať o možnosti rozsiahlejších zásahov do ekonomiky, aby sa nám znova nestalo, že pár nenažraných finančných inštitúcií spustí takúto reťazovú reakciu, akej sme svedkami dnes.A americkej rodinnej filozofii "každej rodine obrovský dom a každému jej členovi obrovské auto" by už mohlo odzvoniť.