Pri pozornejšom sledovaní aj verejných rečových prejavov si môžeme všimnúť takéto slovné spojenia: pes kuľhá, začal kuľhať, argumenty kuľhajú, dodávky kuľhajú, dôkazy pokuľhávajú, kvalita služieb pokuľháva. Slovesá kuľhať a pokuľhávať nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, ide iba o čiastočne hláskovo upravené české slovesá kulhat a pokulhávat. Namiesto nich máme v spisovnej slovenčine slovesá krívať a pokrivkávať, teda pes kríva, začal krívať, argumenty krívajú alebo pokrivkávajú, dôkazy pokrivkávajú, kvalita služieb pokrivkáva. Niekedy môžeme siahnuť aj za iným slovesom, napr. dodávky meškajú, kvalita služieb nevyhovuje.

Prídavné meno utvorené od názvu mesta Bánovce nad Bebravou má podobu bánovský, napr. Bánovský okres, Bánovský hrad, Bánovská televízia, Bánovské noviny. Túto podobu zaznačujú aj Pravidlá slovenského pravopisu a Slovník súčasného slovenského jazyka. V rozpore s pravidelným tvorením prídavného mena od názvov obcí zakončených na -ovce, teda Bánovce – bánovský, je podoba prídavného mena bánovecký, s ktorou sa stretáme v názvoch niektorých výrobkov, ako sú bánovecký oštiepok, bánovecká nátierka. Aj v názvoch výrobkov by sa mala používať správna spisovná podoba bánovský, teda bánovský oštiepok, bánovská nátierka.

Niektorí autori úradných listov či dokumentov si nezriedka kladú otázku, s akým začiatočným písmenom sa majú písať slová mesto a obec v slovných spojeniach s konkrétnym názvom mesta či obce, teda či sa má v slovách mesto, resp. obec napríklad v spojeniach mesto Košice, obec Báhoň písať malé začiatočné písmeno alebo veľké začiatočné písmeno. Odpoveď na túto otázku je jednoznačná. Slová mesto a obec ani v spojeniach s názvom mesta či obce nie sú vlastnými menami, preto sa majú písať s malým začiatočným písmenom.

Dostali sme otázku, či možno niekoho zvoliť za predsedu nejakej organizácie či strany jednomyseľne alebo jednohlasne. Príslovky jednomyseľne a jednohlasne sú utvorené od prídavných mien jednomyseľný, resp. jednohlasný. Príslovka jednomyseľne má význam „vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor“. Príslovka jednohlasne má dva významy. Je to jednak význam „znejúc jedným hlasom, rovnakým hlasom“, napr. skladbu zaspievali jednohlasne. Okrem toho má príslovka jednohlasne rovnaký význam ako príslovka jednomyseľne, je s ňou teda synonymná. Z toho vyplýva, že napríklad predsedu možno zvoliť jednomyseľne aj jednohlasne, že rezolúciu možno prijať jednomyseľne aj jednohlasne.

Prečo sa týmto neriadi náš obchodný zákonník?
Je v ňom zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, zmluva o predaji podniku, zmluva o úvere, zmluva o sprostredkovaní... a nie zmluva o predaj podniku, zmluva o sprostredkovanie...

Na súčasných futbalových majstrovstvách sveta štartujú aj mužstvá Argentíny, Paraguaja a Portugalska. Niektorí športoví komentátori nazývajú hráčov týchto mužstiev Argentínčania, Paraguajčania, Portugalčania, iní ich nazývajú Argentínci, Paraguajci, Portugalci. Treba povedať, že ani jedni z nich sa nedopúšťajú chyby, lebo od názvov štátov Argentína, Paraguaj a Portugalsko obyvateľské mená môžeme utvoriť buď príponou -čan, alebo príponou -ec, teda obidve podoby obyvateľských mien od uvedených názvov štátov sú správne. Môžeme sa o tom presvedčiť aj v platných Pravidlách slovenského pravopisu.

Podstatné meno fanúšik, ktoré má pôvod v anglickom slove fan s významom „nadšenec“ a ktoré sa cez nemčinu, kde má takisto podobu Fan, a češtinu, kde má podobu fanoušek, dostalo aj do slovenčiny. Slovo fanúšik ako životné podstatné meno mužského rodu zakončené na spoluhlásku skloňuje sa podľa vzoru chlap, ale v nominatíve množného čísla nemá príponu -i, ako je to v slove chlap, ale príponu -ovia, ako je to aj v iných slovách zakončených na -ik, ako sú človiečik – človiečikovia, chudáčik – chudáčikovia, miláčik – miláčikovia a rovnako aj fanúšik – fanúšikovia, napr. fanúšikovia boli spokojní s výsledkom, fanúšikovia vytrvalo povzbudzovali, fanúšikovia zdemolovali štadión.

Na označenie ženy, ktorá vykonáva najvyššiu funkciu v nejakej organizácii, inštitúcii alebo v nejakej strane, teda ktorá vykonáva predsednícku funkciu, máme v slovenčine pomenovanie predsedníčka. Niekedy môžeme počuť alebo čítať na označenie takejto ženy aj slovo predsedkyňa. Podoba predsedkyňa však nepatrí medzi spisovné slová, preto by sa nemala používať vo verejných prejavoch. V nich je vhodné používať iba podobu predsedníčka, teda predsedníčka vlády, predsedníčka súdu, predsedníčka komisie, predsedníčka výboru, predsedníčka strany, predsedníčka odborovej organizácie.

Každoročne koncom júna narastá počet otázok týkajúcich sa pomenovania absolventiek magisterského štúdia na vysokých školách či univerzitách, teda či sa absolventka má volať magistra alebo magisterka. Slovo magistra je staršie a v súčasnosti sa používa na označenie pracovníčky lekárne spravidla s vysokoškolským vzdelaním. Z hľadiska tvorenia slov v slovenčine treba povedať, že od podstatných mien mužského rodu zakončených na -er pomenovania ženského rodu sa tvoria príponou -ka, napr. majster – majsterka, minister – ministerka, presbyter – presbyterka, súper – súperka, a teda aj magister – magisterka. Preto je odôvodnené na označenie absolventky magisterského štúdia používať slovo magisterka.

Niektorým používateľom slovenčiny robí problémy správne napísanie prídavného mena v korešpondencii, ak adresátovi listu vykajú, preto je vhodné zopakovať si zásady vykania. Pri vykaní je sloveso vždy v tvare množného čísla, napr. Pani Nováková, boli ste už na dovolenke? Pán Novák, oboznámili ste sa s našou ponukou? Ak pri vykaní jednej osobe je v prísudku prídavné meno, napríklad prídavné meno spokojný, toto prídavné meno je v tvare jednotného čísla, teda Pani Nováková, boli ste spokojná s ubytovaním? Pán Novák, boli ste spokojný s našou ponukou? Prídavné meno spokojný v citovanej vete napíšeme s ypsilonom, lebo je tu tvar jednotného čísla. Ak sa listom obraciame na skupinu ľudí, na kolektív, je prirodzene, že prídavné meno musí byť v tvare množného čísla.

Dokonavé slovesá vyjadrujú zavŕšený, ohraničený dej, preto môžu vyjadrovať dej vykonaný v minulom čase alebo dej, ktorý sa vykoná v budúcom čase, nemôžu vyjadrovať dej prebiehajúci v prítomnosti. Niektorí používatelia slovenčiny majú s tým problémy a potom počujeme aj vyjadrenia typu hráči sa budú sústrediť na ďalší zápas, oblečenie sa nebude zmestiť do kufra. Keďže slovesá sústrediť sa, zmestiť sa sú dokonavé, budúci čas sa pri nich nevyjadruje pomocou tvarov pomocného slovesa byť, resp. nebyť, a neurčitku plnovýznamového slovesa, ako je to pri nedokonavých slovesách, napr. budú písať, nebude rozprávať, ale iba tvarmi sústredia sa, nezmestí sa. Správne teda povieme hráči sa sústredia na ďalší zápas, oblečenie sa nezmestí do kufra.

Slovo portál má pôvod v latinčine a okrem iného má význam „architektonicky upravený vchod do budovy“ a novšie ako počítačový termín má význam „vstupný prvok počítača usmerňujúci postup na správnu adresu“. Ako neživotné podstatné meno mužského rodu zakončené na tvrdú spoluhlásku l skloňuje sa podľa vzoru dub a v nominatíve množného čísla má pádovú príponu tvrdé -y, napr. dva portály. V lokáli jednotného čísla má však pádovú príponu mäkké -i ako iné prevzaté slová zakončené na -ál, napr. areál – v areáli, materiál – v materiáli, muzikál – v muzikáli, kvartál – v kvartáli a rovnako aj portál – na portáli.

V rečových prejavoch môžeme zachytiť aj takéto vyjadrenia: zdieľať informácie, zmeny môžete zdieľať s inými používateľmi, môžete zdieľať rovnakú tlačiareň. V nich sa vyskytuje sloveso zdieľať, ktoré je však nepotrebnou výpožičkou z češtiny, čiastočne upravené české sloveso sdílet. Namiesto nespisovného slovesa zdieľať, ktoré zahmlieva presnú významovú náplň, môžeme siahnuť za významovo jednoznačnými spisovnými slovesami oznamovať, dávať na vedomie, šíriť, deliť sa, znášať, zastávať, mať, poskytovať, sprístupňovať, používať, využívať. V príkladoch citovaných na začiatku sú vhodné napríklad slovesá šíriť, sprístupňovať, poskytovať, používať, využívať, teda šíriť alebo sprístupňovať informácie, zmeny môžete využívať s inými používateľmi, môžete používať alebo využívať rovnakú tlačiareň.

Nedávno sme sa dozvedeli, že komárov ničia už aj na Záhorí. V tejto výpovedi nás vyrušilo spojenie ničia komárov, preto si zopakujme, ako sa skloňuje slovo komár. V jednotnom čísle sa skloňuje podľa životného vzoru chlap, teda má tvary komára, komárovi, s komárom. V množnom čísle sa skloňuje podľa neživotného vzoru stroj ako mnohé iné mená živočíchov a má tieto tvary: v nominatíve komáre, v genitíve komárov, v datíve komárom, v akuzatíve komáre, v lokáli o komároch, v inštrumentáli s komármi. Keďže sloveso chytiť si vyžaduje väzbu s akuzatívom, v citovanej výpovedi sa mal použiť tvar komáre, teda výpoveď mala znieť: Komáre ničia už aj na Záhorí.

V jazykovej praxi sa stretáme aj s takýmito výpoveďami: Musia ho prehlásiť za mŕtveho. Rozhodcovia ho prehlásili za víťaza. V týchto výpovediach sa však sloveso prehlásiť nepoužilo náležite, lebo sloveso prehlásiť má všeobecný význam „odhlásiť z jedného miesta a prihlásiť inde“ a v citovaných výpovediach o to nejde. Sloveso prehlásiť sa náležite používa napríklad v týchto výpovediach: Prehlásiť sa na inú školu je možné kedykoľvek. Chcem si prehlásiť trvalý pobyt. Vo výpovediach uvedených na začiatku ide o význam „verejne oznámiť“ a na vyjadrenie tohto významu slúži sloveso vyhlásiť, preto uvedené výpovede mali mať takúto podobu: Musia ho vyhlásiť za mŕtveho. Rozhodcovia ho vyhlásili za víťaza.

V rečovej praxi môžeme počuť aj vyjadrenia ako priateľstvo sa častokrát končí láskou, žiarlivosť je častokrát dôvodom k nevere, pravda je častokrát krutá, v ktorých sa vyskytuje zložené slovo skladajúce sa z príslovky často a zo slova krát, ktorým sa vyjadruje násobnosť, opakovanosť. Ibaže už sama príslovka často v sebe obsahuje význam násobnosti, opakovanosti, preto nie je dôvod násobnosť, opakovanosť zdôrazňovať ešte aj slovom krát. Vyjadrenia citované na začiatku majú takúto vhodnú podobu: priateľstvo sa často končí láskou, žiarlivosť je často dôvodom k nevere, pravda je často krutá.

Dostali sme otázku, aká je náležitá podoba základnej číslovky dva v tvare inštrumentálu, lebo v jazykovej praxi sa používa tvar s príponou -ma, teda s dvoma, ale aj tvar s príponou -mi, teda s dvomi. Tvar s dvoma je pozostatkom takzvaného duálu, t. j. dvojného čísla, tvar s dvomi sa svojím zakončením zhoduje s tvarmi inštrumentálu pri ostatných základných číslovkách, napr. s tromi, so štyrmi, s piatimi. Podľa platnej kodifikácie zachytenej v Pravidlách slovenského pravopisu aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka sú správne obidve podoby, s dvoma aj s dvomi. Závisí od autora výpovede, ktorú z nich si vyberie a bude používať v konkrétnom texte. V jednom texte by mal však používať iba jednu z nich.

...dobre vedieť, lebo ja akosi stále s týmto problémik mám .)....

Pri pozornejšom sledovaní jazykovej praxe si môžeme všimnúť, že na pomenovanie výmeny názorov na istú vec nepoužívajú všetci používatelia spisovnej slovenčiny príslušné slovo v tej istej výslovnostnej podobe. Jedni používajú podobu diskusia s krátkym u a so spoluhláskou s v poslednej slabike, iní používajú podobu diskuzia s krátkym u a so spoluhláskou z a ďalší podobu diskúzia s dlhým ú a so spoluhláskou z. V spisovnej slovenčine je správna iba podoba diskusia s krátkym u a so spoluhláskou s v poslednej slabike, čo si možno overiť aj v platných Pravidlách slovenského pravopisu, kde je naznačená aj výslovnosť tohto slova.

Nielen v hovorených prejavoch, ale aj v písaných textoch sa niekedy stretáme so slovom zavazadlo, v množnom čísle s tvarom zavazadlá. Slovo zavazadlo nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, do prejavov niektorých používateľov slovenčiny sa dostalo z češtiny. Na pomenovanie kufrov, balíkov, batohov a pod. s potrebami na cestu máme v slovenčine podstatné meno batožina. Slovo batožina sa ako odborný termín používa aj v dopravnej terminológii. Správne teda vravíme osobná batožina, podať batožinu, vybrať batožinu, odniesť batožinu. Od slova batožina je utvorené prídavné meno batožinový, ktoré poznáme zo spojení batožinový lístok, batožinový vozeň.