...dnes posielam až desiatovú kávu a čajík..boli síce nachystané už o šiestej,ale , no, zaspala som..po neviemkoľkej neprespatej noci som vyvenčila šarkana a šup do búdky, no a pospala som dlhšie..tak hádam sa nič nedeje, je pondelok, to prežijeme, do konca týždňa sa to hádam napraví..no a pri rožkoch som stretla pani, ktorú poznám už 38 rokov, čiperná dôchodkyňa, nuž a tá mi hovorí, "vieš, moja, taká som nešťastná sama zo seba, záhrada stojí a ja nevládzem obrať ani to, čo sa mi urodilo!"...som skoro spadla do vozíka, hovorím jej, moja zlatá, nyje, žeby ste boli vďačná, že si ráno vládzete pre mliečko a chlebík prejsť sama, ešte budete špekulovať, čo s roľou! achjaj,chcela by som sa dožiť vášho veku a čipernosti mať tolko, čo vy!....babenka sa zasmiala-a pohladila ma po líci ,tak, mamkovsky...dobre mi to pohladenie padlo...objala som ju a poďakovala...no a potom sme sa rozišli, každá po svojom, ale babka s úsmevom...
..
..takže čajík a kafa odoslané, silný stískanec tiež pribalený,podľa gépées do všade, fajn deň vám a ..a tak...