Miko57, je pomerne ťažké definovať, čo je myslené pod pojmami "neúmerne šetriť", a "kradnúť" teplo. "Normálna" teplota v miestnostiach určených na bývanie je definovaná v prílohe č. 1 k vyhláške č. 625/2006 Z. z. od 15 °C (chodby, predsiene) do 24 °C (kúpeľne). V tomto rozpätí by malo byť možné si teplotu v bytoch regulovať podľa aktuálnej potreby obyvateľov. Nemalo by byť za normálnych okolností možné, že je v byte chladnejšie ako 15 °C a teplejšie ako 24 °C.
Teplo má (pre nás) veľmi nepríjemnú vlastnosť, že prechádza cez všetky obvodové konštrukcie (či rýchlo alebo pomaly, to závisí od rozdielu teplôt a fyzikálnych vlastností konštrukcií).
Takže aj v rámci týchto povolených tolerancií dochádza k pomerne veľkým prestupom tepla medzi miestnosťami v rámci bytu, alebo medzi bytmi. Stačí, aby v mojom byte bola komora alebo predsieň s napr. 15 °C, a mala spoločnú priečku so susedovou kúpeľňou, v ktorej je tých spomínaných 24 °C. Teplotný rozdiel 9 °C je pomerne veľký, od suseda prijímam veľa tepla, a napriek tomu sa nedá hovoriť o kradnutí tepla, lebo to nerobím s týmto úmyslom. Tento prestup tepla je celkom legitímny, je podmienený rozdielom teplôt v závislosti od rozdielneho účelu využitia týchto miestností, a fyzikálnych vlastností stien.
Alebo iný príklad - povedzme že napr. ja som zvyknutý na nižšiu teplotu, stačí mi v byte priemerne 19 °C. Sused je starý a chorý, alebo druhí susedia majú malé bábo, a potrebujú a chcú mať teplejšie, napr. 21 °C.
Malo by byť nejako možné tento - celkom prirodzený a zákonitý - prestup tepla z ich bytov do môjho odmerať, a nechať ho vlastníkom príslušných bytov zaplatiť. Tomuto prestupu tepla sa totiž dá iba veľmi ťažko zabrániť. Museli by sa izolovať všetky priečky medzi bytmi, čo je drahé a nerieši to problém tepelných mostov.
Takže ideálne by bolo merať teplo dodané z vykurovacieho systému (nie z iných zdrojov, napr. el. spotrebičov) a zároveň skutočne spotrebované v tom-ktorom byte bez ohľadu na to, z ktorého bytu pri(po)chádza.
Je to jednoducho povedané, ale nerealizovateľné. Takéto meranie tepla je veľmi komplikovaný problém, ktorý zatiaľ nikto optimálne nevyriešil. Pozrite si napr. prácu o "Úspornom hospodárení s teplom v dome..., ktorú som priložil v niektorom z predošlých príspevkov.
Určenie optimálneho pomeru základnej a spotrebnej zložky sa používa za účelom zohľadnenia fixných nákladov na kúrenie (aj keď tieto by sa dali vyčísliť aj samostatne), zmiernenia rozdielov medzi bytmi, prispieva k solidarite v dome, atď.
Ale zvyšovanie základnej zložky nad rozumnú mieru nenapomáha k presnejšiemu a spravodlivejšiemu meraniu. Som presvedčený o tom, že nie je správne veľmi zvyšovať základnú zložku, lebo nerieši základný problém - t.j. platiť by som mal len a výlučne za to, čo skutočne spotrebujem, a keď chcem či potrebujem mať v byte vyššiu teplotu, mám na ňu právo, a - samozrejme - zaplatím si za ňu. A navyše, priveľká základná zložka demotivuje ľudí šetriť, a tých, čo plytvajú, nepostihuje dostatočne za ich plytvanie.
Naposledy upravil PeterNR : 26.01.07 at 06:11 Dôvod: Doplnenie.