Blok voľných májových dní končí.
Pre mňa bol na zážitky najbohatším dňom 9.máj. Ráno vojenská prehliadka v Moskve vzbudzujúca rešpekt, ale asi aj ruskú národnú hrdosť. Veľkolepá show mala švih a skvelý rytmus, dobrú réžiu. Tak som si ju rada pozrela. Červenému námestiu, tej veľkomestskej perníkovej chalúpke, nepochybne veľmi svedčali pestrofarebné šíky krásnych mladých chlapcov, ktorí kráčali ako jeden muž. Bol to predovšetkým ich deň.
Popoludňajší výsledok hokeja s Fínmi ma sklamal. Keď útočníci nevedia dať gól, tak máme problém s každým súperom. Hlavne kvôli trénerovi Vujtkovi by som si priala, aby platilo – koniec dobrý, všetko dobré.
Ani večer mi náladu nevylepšil. Z nového divadla v Plzni dávali Česi priamy prenos predstavenia Smetanovej opery Libuša. Ešte pred piatimi rokmi ČT vysielala na 9.mája televízny záznam Libuše, vytvorený v hlbokej totalite. Pri proroctve Libuše v podaní skvelej Gabriely Beňačkovej ma mrazilo, aj keď sa jednalo o české dejiny. Včerajšia premiéra z Plzne ma neoslnila. Minimalistická scéna, minimalistické kostýmy, ženy oblečené zväčša v čiernom, otrasné parochne u mužov sa bili s étosom opery. Z opernej hviezdy Evy Urbanovej sa podarilo vytvoriť najškaredšiu Libušu, akú som kedy mala možnosť vidieť, a tak som sa ani nečudovala, že na tej holej scéne v čiernych šatách jej záverečné proroctvo vyznelo skôr ako čarovanie ježibaby z Dvořákovej Rusalky.
Včerajší deň prevažne nič moc, ten dnešný vyzerá nádejnejšie. Ozaj, významnejším dátumom je 8. alebo 9. máj? S tým majú problém historici, ja nie.