Radšej bez komentára.

Prečítal som si informáciu Energ. agentúry Trenčín a všimol som si len niektoré čísla. Vlastnú kotolňu máme od februára 2006 a reagoval by som len na už v praxi overené údaje. Údaje ktoré uvádzam, to nie sú výpočty, ale reálne čísla. Kotolňa pre 32 bytov ( 2822 m2), celk. výk. plocha 3094 m2,
Predtým fakturovaná spotreba od dodávateľa 1 300 - 1 400 GJ/ rok- centr. výkurovanie
TÚV: okolo 2000 m3/rok, teplo na prípravu TÚV 0,34 GJ/m3.(Okolo 700 GJ/rok)
Vlastná kotolňa:
- kotolňa (260 kW) nás stála 1,33 mil Sk
- ročná spotreba el. energie bola 5 036 kWh x 6,7 Sk/kWh=34 000 Sk a nie 68 000Sk.
- výroba TÚV: 7,5 m3 plynu na výrobu 1 m3 vody, ak si to prerátate na GJ tak je to okolo 0,255 GJ/m3 vody, čo predstavuje úsporu okolo 33 %. Nech si každý dosadí cenu GJ svojho dodávateľa a zistí koľko by ušetril. V našom konkrétnom prípade to predstavuje úsporu okolo 100 Sk/m3 na celkovej cene teplej vody.(Pri 2000 m3 je to 200 000 Sk/rok). Okrem toho naš vodomer narátal ročnú spotrebu TÚV 1 795 m3.
- celková ročná spotreba plynu 42 750 m3 (ÚK+ TÚV)- k tomu sa nebudem vyjadrovať, lebo zima bola pomerne teplá, hoci minuloročná jar bola naopak studená (kurilo sa ešte aj v júni). Celkovému dodanému teplu pri centr. výkúrovaní (ÚK+TÚV) 2000 GJ odpovedá okolo 58 000 m3 plynu.
- Spotreba vody- doplnenie do systému- 3,5 m3 (straty pri prepojení na vlastnú kotolňu+ vypustenie 4 stúpačiek pri výmene radiátorov.
To sú čísla za jeden rok (február 06- febr. 07). Je to síce iba jedna sezóna a nedajú sa ešte robiť relevantné závery, ale myslím si, že už to niečo napovedá.
Veľkovýrobcovia kalkulujú asi s tým, že ako odberatelia budú donekonečná zvýhodňovaní nižšími cenami oproti maloodberateľom a dúfajú,že to bude do takej miery, že budú aspoň ako tak konkurencieschopní. Lenže raz verím zvíťazi zdravý rozum a bude zvýhodnený ten, kto dokáže zabezpečiť vykurovanie s menším množstvom plynu. Trendy v EU sú jasné, takže sa domnievam že to v žiadnom prípade nebude tak, ako si to predstavujú Veľkí.
Na trhu stojí v súčasností väčšina slalbších hráčov voči menšine silných.
A ja verím, že vyhrá zdravý rozum.

Ja sem dám tiež aj naše údaje, ale až to spracujem.

Rozdiely oproti výpočtom SIEA naše údaje sú červené

bytový dom má 40 bytov byt má 70 m2 vykurovanej plochy
Celkom bytov 48 a celková plocha bytov je 3464,48. nebytové priestory ktoré sa vykurujú nepočítam.
3464,48 m2 / 48 = 72,1766 m2 to je priemer na byt, veľkosti bytov sú rôzne.

dom je nezateplený s priemernými tepelnoizolačnými vlastnosťami dom má pôvodné okenné a dverové výplne
Potreba tepelného výkonu pre celý bytový dom: 6,5 kW x 40 bytov = 260 kW
Nám to vyrátali na 164kW – pri výstavbe kotolne
merná potreba na vykurovanie je 0,45 GJ/m
Celková potreba tepla pre celý bytový dom: 45 GJ x 40 bytov = 1 800 GJ
V tej dobe sme mali spotreby tepla a vody v priemere nasledovné:
1200 GJ UK, + 820 GJ TUV = SPOLU 1320 GJ SEKOL SOM SA VO VÝPOČTE = 2020

Potom celkové investičné náklady na kotolňu sú: 6 000 Sk/kW x 260 kW = 1 560 000,- Sk.
Naša kotolňa bola naprojektovaná v cene 1 560 0000.- Sk.
Pre zjednodušenie zaokrúhlime úver s úrokom na 2 000 000,- Sk s tým úverom je to zhruba to isté. Banky poskytujú úver za podmienky 8 ročného splatenia. Nám na 11,3 roka môžeme zaplatiť aj skôr.
Ak odhadneme, že kotly takýchto výkonov majú životnosť okolo 12 rokov, Nám firma tvrdila, že 15 rokov tak potom je potrebné opäť do štyroch rokov rozmýšľať nad ďalším úverom na nové kotly.
Nie je treba brať úver. Za 4 kotle (Nefit HR 43) 71 800 x 4 = 287 200 x 19% = 341 768.- Sk + práca to je zhruba okolo 1 roka splácanie (mesačne splácame necelých 32 000.- Sk)
Výpočet množstva spáleného zemného plynu (ZP) 57 192 m3 – je uvedený v priloženom dokumente.
Plánovaná spotreba 57 600 m3 Podľa plánovaného výkonu. Aj vlani bola nižšia ako plánovaná.
U nás skutočná potreba za tento rok (2006) – 36 379 m3 plynu z toho:
Na UK – 20 916,684 – 713,88 GJ podľa meračov
Na TUV – 15 462,316 – 527,72409 GJ teoretcká – nemáme na to merák
Tu chcem podotknúť, že Váš dodávateľ Vám zaúčtuje FIXNÉ NÁKLADY (UK) Za tie GJ čo sú nespotrebované (zaplatíte plánované množstvo GJ – fixné náklady) a snaží sa Vám naplánovať čo najvyššie množstvo tepla.

Ročná spotreba EE sa môže pohybovať okolo 12 500 kWh pri cene 4,6 Sk/kWh bez DPH a 5,47 Sk/kWh s DPH je to ročný náklad: 12 500 kWh x 5,47 Sk/kWh = 68 375,- Sk/rok. U nás za elektriku 21 637,56.- Sk za rok skutočná spotreba všetky čerpadlá šli okrem leta kde nešlo čerpadlo UK.
Množstvo vody odhadneme na cca 15 m3 za rok. Je to voda, ktorá sa používa na doplnenie do vykurovacieho systému.
Nedoplňovali sme spotreba vody asi 2,5 m3 vody vrátane naplnenia.
Položka technologické hmoty vo výške cca 450 Sk/rok (technologické hmoty slúžia na úpravu vody, ktoré odstraňujú tvrdosť vody).
Úprava vody EZV 50 D na ÚK + TÚV zahrnuté v cene kotolne – len elektrika zahrnuté v elektrike.
Podľa vyhlášky č.505 sa pohybuje náklad za odpojenie na jeden byt od 6 000,- Sk do 10 000,- Sk. Pri tomto výpočte použijeme priemernú hodnotu 8 000,- Sk/byt. Pre celý obytný dom je to: 8 000 Sk/byt x 40 bytov = 320 000,- Sk. Tento náklad je potrebný uhradiť ihneď po odpojení od centrálneho vykurovania. Keď odhadneme životnosť kotolne na 12 rokov, tak náklad na jeden rok je: 320 000 Sk : 12 rokov = 26 667,- Sk.
Naša cena za bola okolo 276 000.- to bolo v roku 2005.
Treba sa do papierov podívať čo vám tam dáva, snahy sú čo najviac to navýšiť, radu vecí ste mu možná splácali už v priebehu minulých rokoch vo fixných nákladoch. Váš dodávateľ urobil niekde inováciu ale vás sa to netýka, je to na druhej strane mesta, ale vo fixných nákladoch to platíte.
Cena tepla pre domovú kotolňu je potom súčet VZ, FZ a položky za odpojenie: 480,62 + 178,34 + 14,81 = 673,77 Sk/GJ s DPH
My to počítame trochu inakšie. My všetko prepočítavame na cenu 1 m3 zemného plynu. Spočítame našu cenu a cenu za ktorú by sme zaplatili dodávateľovi tepla. Urobíme rozdiel a z tohto rozdielu splácame dlh.
Upravená cena plynu s DPH – 16,8643871 – Sk/m3 je tam započítané všetko, elektrika, plat kuriča, revízia kotlov, znečistenie ovzdušia atď.
Naša cena za Gj je okolo 500.- Sk cena nášho bývalého dodávateľa je okolo 685.- to je len odhad. Kolegovia mi to tu ešte asi upresnia.

Som veľmi rada, že sa tu objavili príklady z praxe, pretože neznalí problematiky by oznámeniu SIEA uverili. Mnohí vieme, čo týmto je sledované a ja dúfam, že už na budúci rok budem môcť aj ja poskytnúť presné čísla, ktoré dokážu to, čo aj u ostatných, že vlastná kotolňa sa oplatí. Julian, so všetkými ostatnými vyjadreniami súhlasím a tiež dúfam, že sa konečne niekto zamyslí nad tým, že ten, kto šetrí by sa mal podporovať a nie naopak.

Keby som sa mal rozhodnúť znova aj za tú cenu 320 000.- by som do toho šiel. Akurát by som zvolil trochu iný postup pri vybavovaní všetkých náležitostí a výstavbe.

Prečítal som si to, ale chce to aj študovať.
Podobne aj my vzťahujeme všetky prepočty na m3 plynu. Je to asi najjednoduchšie.
Čo sa týka TÚV sú podľa mňa dva sôsoby vyčíslenia nákladov. Prvý je ten, že sa namontuje merač tepla na ohrev vody (to nám navrhoval projektant). Odmietli sme to lebo: merač niečo stojí, treba ho v praxi overovať- to sú tiež peniaze navyše a okrem toho vám bude poskytovať údaje v GJ, alebo kWh. My naproti tomu máme m3 plynu z merača SPP. V takom prípade je potrebné robiť prepočty navyše.
Druhý spôsob je ten, že máte vodomer pred vstupom do bojléra. V čase keď sa nekúri (v lete) si odsledujete spotrebu plynu na 1 m3 vody. Ak všetky náklady vzťahujete na m3 plynu tak si podľa mňa dostatočne presne stanovíte cenu 1 m3 vody. Akurát je nepatrný rozdiel v čase keď sa aj kúri, lebo elektro energia vtedy sa čiastočne prekrýva. Dalo by sa aj to odstrániť, ale rozdiel je tak nepatrný, že to nestojí za námahu.
Ešte by som pridal jeden názor na meranie TÚV od dodávateľa. Ak nemáte výmenníkovú stanicu, tak v koeficientoch vám dodávateľ zaúčtuje aj svoje straty.

Však my sme to tiež tak počítali. Máme merač spotreby vody pred bojlermi a merač spotreby plynu. Ja som nemal problém vyrátať spotrebu vody, len ma zaujímalo ako sa to robí inde. Teraz podľa podobného princípu počítam aj to čo ohrejú kolektory. Tiež sme počítali spotrebu 7,5m3 plynu na ohriatie 1m3 vody, len ako základný prepočet, orientačný.

Nakoľko ideme realizovať výstavbu vlastnej kotolne, rada by som sa spýtala tých, čo už vlastné kotolne majú na ich skúsenosti. Konkrétne sa mi jedná o to, že v niektorých bytových domoch, kde prešli na vlastné kúrenie sa vlastníci bytov sťažujú na to, že majú stále v bytoch chladno. Ja osobne si myslím, že to záleží od celkového systému a hlavne regulácie, ďalej chovania sa vlastníkov, ktorí priškrtia termostaty na minimum a nechajú sa vykurovať susednými bytmi. Rada budem poznať Váš názor na danú vec, pretože by som sa chcela vyhnúť nespokojnosti ľudí v prípade, že naozaj bude vykurovanie slabé. Nie som až taký dobrý technik, možno ma týmto upozorníte na niektoré veci, ktoré si mám pri dodávke prác usledovať. Ďakujem vopred

Ak máš nejakých známych čo majú kotolňu, tak na túto tému môžeme pokecať spolu.

Vlastná kotolňa by nemala byť príčinou toho, že je chladno v bytoch.
Podľa mňa kúria nedostatočne ak je vo všetkých bytoch chladno a vždy (stačí pootočiť kolieskom v kotolni). Ak je chladno iba pri niektorých vonkajších (napr. od -10 stupňov a menej) teplotách dá sa to odstrániť úpravou výkurovacej krivky. Nie je však vylúčené, že obsluha svojvoľne šetrí (aby si dokázali ako sú úspešní, hoci je to zbytočné). V takom prípade by si mali stanoviť, aké parametre budú nastavené a občas si to odkontrolovať, lebo "s národou hoc sme rôznych...."
Predpokladám že sústava je vyregulovaná hoci sú aj čerpadlá, ktoré sa s tým vraj dokážu vyrovnať.
Ani ma nenapadlo, žeby projektant mohol poddimenzovať kotolňu. Veď podklady mal 100% z predchádzajúcej spotreby aspoň 5 rokov dozadu.

Snažila som sa bližšie informovať o tom, či dokáže kotolňa zabezpečiť to, čo od nej očakávame. Potvrdzuje to tvoje slová o tom, že nastavením správnych hodnôt a pomocou čerpadla by nemal byť problém. S doterajším vykurovaním (čo sa týka dostatku tepla), sme síce nemali problém, práve naopak zbytočne sa prekurovalo ale "koliečka" nám nefungujú, takže nemôžeme si sami v byte doľaďovať kúrenie ako by sme chceli. Preto sme uvažovali nad termostatmi + potom merače. Takže ak vychádzam z toho, že hoci sme teraz reguláciu nerobili, ale kúrenie bolo v poriadku, dokážu správne nastavené hodnoty + čerpadlá zabrániť tomu, že nebude problém v niektorých bytoch, že je tam zima. V týchto technických veciach som ešte neni úplne doma, preto sa radšej pýtam, aby som vedela, čo nás ešte čaká.

No ja sa vôbec nečudujem, že niektorí po vybudovaní vlastnej kotolne majú v bytoch zimu, ak majú kotolňu tak nehorázne poddimenzovanú ako Orim. Veď nie je možné, aby v objekte so 48 bytmi s priemernou plochou 72 m2 vybudovali kotolňu o výkone len 164 kW a to s ňou pripravovať ešte aj TÚV. Alebo sa Orim sekol, tak ako pri spočítavaní spotreby tepla: 1200 + 800 = spolu 1320 GJ ??:? asi 2020 GJ, alebo niečo podstatné neuviedol (niekde sa tam zmieňuje napr. aj o slnečných ?? kolektoroch). Potom aj tie výpočty sú pofidérne. Nie že by som bol proti budovaniu vlastných kotolní, práve naopak, len by to chcelo trocha hodnovernejšie údaje. Inak tie prepočtom SIEA by som až tak bezhlavo nezatracoval. Sú totiž celkom slušne urobené až na nasledovné:
- životnosť je podseknutá a pri riadnej starostlivosti o kotly môžu tieto slúžiť v pohode 20 aj viac rokov,
- s účinnosťou tiež rátajú s nižšou, ako by sa na dnešné časi patrilo, pretože ak dnes niekto buduje kotolňu, bol by hlupák, ak by nepoužil kotle s čo možno najvyššou účinnosťou (napr. kondenzačné), ktoré môžu pri vhodnom zapojení a používaní dosiahnuť účinnosť okolo 97 %. Vyššiu len pri nízkoteplotnom vykurovaní s teplotným spádom 30/40 oC, čo pri starších bytových domoch neprichádza do úvahy. Preto sa trocha čudujem tým číslam od Orima, pretože uvádza spotrebu plynu na GJ ktorá reprezentuje účinnosť kotolne (nie kotlov) 99,77 %, ktorú ak nemajú podlahové vykurovanie asi nemôžu reálne dosiahnuť (fyzika nepustí),
- počítajú z prehnanou spotrebou elektriny na vyrobený GJ. U nových moderných dobre navrhnutých kotolní s nízkopríkonovými čerpadlami (ale aj bez nich) je to podstatne menej, teda 3 až 4 kW/GJ,čo potvrdzujú aj údaje od Orima a Juliana.
- Povinnosť vykonávať meranie emisií je stanovená len pre kotol (nie kotolňu) s inštalovaným príkonom (nie výkonom) výšším ako 300 kW a to 1 x za 3 roky. V kotolniach aj s výkonom 600 kW táto povinnosť nie je, ak jednotlivé kotly nemajú vyššie stanovená príkon. Z toho potom vyplýva aj stratégia, koľko a akých veľkých kotlov inštalovať, aby som sa vyhol tejto povinnosti. Treba to však finančne porovnať zase s nákladmi na pravideľný servis kotlov (čím ich je viac, tým drahší je pravideľný servis).
Takže tá variabilná zložka ceny je potom niekde na úrovni 442 Sk za GJ.
Ostatné údaje sú pomerne seriózne vypočítane a aj odporúčania odpájajúcim sú seriózne.
Neseriózny je však fakt, že za odpojenie treba dodávateľovi tepla na základe zákona č. 505/2006 Z.z. platiť tzv. ekonomicky oprávnené náklady. To považujem dokonca za protiústavné a štátny monopolizmus, aj keď sa s tým vezú aj neštátny dodávatelia tepla.
Inak podľa mojich prepočtov je vybudovanie vlastnej kotolne návratné do 6 až 8 rokov, podľa toho, akú cenu tepla má schválenú konkrétny dodávateľ tepla, aké finančné prostriedky boli na investíciu použité (vlastné, úver), aká je ich výška a samozrejme aj aké náklady sú s výrobou tepla v novej kotolni spojené (to je predovšetkým o tej účinnosti, merných spotrebách el. energie, ale aj spôsobe riadenia vykurovacieho procesu, atď.). Chce to teda projekt, najlepšie od projektanta nezávislého od dodávateľa, alebo si PD nechať seriózne posúdiť nezávislým odborníkom práve z vyššie uvedených aspektov.

Ospravedlňujem sa SEKOL SOM SA V SPOČÍTANÍ (blbo som opísal číslo) je to tak ako to napísal Adam xx malo tam byť 2020. Všetkým sa ospravedlňujem. Nebudem to musieť prepočítať pretože tých 2020 je priemer z doby keď sme nemali kotolňu ani reguláciu.
Máš pravdu tie údaje nie sú na 100% presné sú trochu tvrdšie. V tej elektrike je započítané ešte svetlo spotrebované v 3 pivniciach. Vlastná kotolňa by bola nižšia spotreba. K tomu plynu ťažko sa mi to počíta, pretože máme fakt slnečné kolektory na ohrev teplej vody, takže vodu počítam tak odhadom podľa zostatku spotreby plynu keď odpočítam GJ za ÚK. Aj keď máme kondenzačné kotle a tam píšu o účinnosti hodne vysokej nezdá sa mi to. Mám tu ešte započítanú položku okolo 57000 za nejaké dodatočné práce na kotolni. Takže tých skoro 500.-Sk za GJ je dosť tvrdá hranica. Ale čo to je oproti nášmu bývalému dodávateľovi 697,50.-Sk / GJ rozdiel zhruba 200.- Sk/GJ


Ostatné čísla vrátane 164kW kotolne sú OK. 4x HR43 Nefit. Nastavené výrobcom sú na max. výkon 41 kW každý. Ale dalo by sa z toho vytlačiť aj tých 43 vraj?

Ja to beriem, veď je to fakt, len tie čísla sú príliš super. Z maximálneho výkonu 164 kW totiž ziskate za rok na krytie tepelných strát maximálne 1200 až 1300 GJ čo predstavuje mernú spotrebu 0,346 až 0,375 GJ x M-2 x rok-1. Toto je však pre zabezpečenie tepelnej pohody pre naše bežné objekty príliš málo. Takúto mernú spotrebu je možné dosiahnuť len v zateplených objektov, hydraulicky vyregulovaných a s regulačnými ventilmi s termoregulačnou hlavicou, alebo sú tepelné straty kryté ešte nejakým iným zdrojom tepla?? Kolektory to však byť nemôžu, pretože v najchladnejších mesiacoch (december, január, február) nepracujú. Alebo budete za normálnej zimy (táto bola nenormálna) mrznúť. Ak máte tie úsporné opatrenia realizované, tak gratulujem ... a navrhujem podeliť sa s ostatnými o tom, ako ste dokázali toho "nášho slovenského vlastníka v eufórii" presvedčiť aby do takých "neperspektívnych" investícií vrážal svoje peniaze!!!

Chcela by som sa tiež zapojiť sa do tejto témy. Je obdobie vyúčtovaní a u nás je tiež niekoľko ľudí nespokojných z vyúčtovaním tepla. Neviem aké ľudia mali nedoplatky /veď veľa závisí predsa aj od záloh/, ale celkovo vzaté, náklady na teplo sa u nás pohybujú na rok od 10-15 tis. na byt, čo je podľa môjho názoru nie veľa. Napriek tomu začínajú ľudia uvažovať nad odpojením sa od spoločnej kotolne. Jedni to už aj majú schválené. Stačí na takéto schválenie nadpolovičná príp. 2/3 väčšina zo zúčastnených na schôdzi?Chcela by som vedieť viac o technických podmienkach takéhoto odpojenia. Vraj nemusia mať komín, stačí ak je vetracia šachta, kadiaľ chcú viesť odvod tepla /som laik, tak neviem, či som sa vyjadrila správne/. Nevie mi niekto poradiť, odporučiť nejakú stránku, príp. kontakt, kde by som sa o tomto mohla dozvedieť viac. Ďakujem.

Myslím, že to musia byť 2/3 všetkých vlastníkov a nie 2/3 prítomných na schôdzi.
Ten komín asi cez tu vetrciu šachtu nebude môcť byť, ale to určite nie je problém. Toto projektanti vedia vyriešiť. Môže ísť napríklad v kúte spoločného schodišťa, ak by mesto (stavebný úrad) namietalo, že bude vonku kaziť vzhľad domu.

Ďakujem za odozvu. A nemali by sa k tomuto vyjadriť aj ostatní vlastníci bytov? Bytový dom tvorí 6 vchodov, v každom 11 bytov. Neviem, ale keďže nejde len o zásah len v konkrétnom byte, myslím si, že by sme sa mali k tomu vyjadriť aj my ostatní, ide predsa o spoločné priestory. Nemali by nám predložiť konkrétny návrh, ktorí by mal byť schválený?
Na schôdzi sa zúčastnilo niečo okolo 20 vlastníkov zo 67. Súhlasilo sa s osamostatnením, ale nie s konkrétnym riešením osamostatnenia.
Ak by to riešili cez vetraciu šachtu / čo podľa mojich informácií nie je možné/, tak by museli zasahovať do strechy. A v tom spoločnom schodišti, k tomu by sa podľa môjho názoru mali vyjadriť minimálne vlastníci konkrétneho domu.
V každom prípade ďakujem za záujem, že moje príspevky nezapadnú prachom.

Byť predsedom alebo správcom v tomto prípade nemôže začať ani so samotným podniknutím prvotných krokov. Treba zopakovať zhromaždenie. Musí byť 2/3 väčšina vlastníkov za tento krok.

Zdravím všetkých poraďákov.
Som domovym dovernikom (predsedom vlastníkov bytov,myslim,ze uz nie dlho) v jednom 65-bytovom panelaku na severe Slovenska 14 rokov.Tohto roku sme sa rozhodli zateplit nas bytovy dom(schvalil sa 2/3 vacsinou vlastnikov aj dodavatel prac),padol vsak aj navrh na vystavbu vlastnej kotolne a odpojenia sa od CVT,ktory je od nas vzdialeny "fyzicky" zhruba 30m.Problem je vsak,ze dany navrh padol bez toho,zeby dotycny navrhovatel vedel o fakte,ze v bytovom dome uz rok funguje vymennicka tepla s automatizovanou prevadzkou na zaklade merania vonkajsej teploty termocidlom.A teraz je namieste otazka,ci do tohto "projektu" vystavby vlastnej kotolne ist ,alebo neist.Uvediem niekolko faktov,ktore som vycital z vyuctovania za minuly rok 2006:
merna spotreba tepla v dome : 0,4137 GJ/m2 UK;0,3821 GJ/m3 TUV
Merna spotreba na vykurenie 1 m2 hovori jasne o dvoch faktoch - plytvanie teplom (poniektori maju termostaticke ventily asi len na paradu) a velky prestup tepla cez obvodove panely.
Dalsie fakty-kazdy radiator je vybaveny termostatickym ventilom a digitalnym pomerovym meracom spotrebovaneho tepla.
Co mi mozete poradit v tomto nasom konkretnom pripade?
Tesim sa na Vase reakcie,pokial tato tema "nezomrela". :-)
Dakujem