willmuš, za rozkazovacou vetou sa píše výkričník. Takto ľa:!!!!!!!!!!!!!

Žeby to bol ten istý?! Počkaj, nie. Tí moji boli po 50-tke.

Tak potom som v lepších rokoch

Elenka veď ma poznáš a vieš, že mnohokrát ma prsty svrbia riadne

a to nebola rozkazovacia ale doporučovacia veta tak

... Elenka, pekné slová, pomáhajú ... dobre padne zdôveriť sa, nemali by sme všetko dusiť v sebe ... ale niekedy sú to veľmi citlivé záležitosti, ktoré správne chápe len ten, ktorý niečo podobné prežil ... pre ostatných sú to len slová...

A dnes ma aj potešilo, že cez ss sa mi prihlásila dobrá dušička z Porady, že pôjde našu kaskadérku kuknuť, nachádza sa o nejaké poschodie vyššie, alebo nižšie. Nechcem písať nick, pretože neviem, či môžem. Oli "Olice" musela som, prepáč.
Ďaaaakujem

Presne tak a vtedy vie správne aj reagovať práve ten čo niečo také prežil, prežíva... preto mi prišlo na pobavenie vyjadrenie willmy... (Tvoja Betty )
Ďakujem Katka... potešila si ma. Viem si vážiť keď sa niekto zdôverí a tak aj pristupujem k zdôverenému.

No teraz vám nerozumiem. Myslím, že sa tak často nezdôverujem, ale už nebudem vôbec, sľubujem.

Stalo sa mi to pred týždňom a doteraz som váhala či to sem napísať, lebo neviem či sa mám hanbiť za seba ale za toho druhého. Zákazníčka mi oznámila že si našla novú účtovníčku, nič by na tom nebolo zlé, ale argument ktorý mi povedala ma dorazil. "Vieš ja si zakladám sro a potrebujem aby mi to poriadne niekto robil". Vôbec nebudem za ňou ľutovať, ale tá veta ma mrzí.

No počkaj mojenko, ja som sa vyňadrila v zmysle, že sa nemienim vyňadrovať k rečiam od veci , samozrejme, že keď je k čomu a debata sa nezvrháva, vždy mám čo povedať.äaj keď by som občas čušať mala) A ALDA, čo sa týka babuľky, ver, že aj mne je to ľúto, veď sama mám doma šidielko z vreca von a pri niektorých jej kúskoch mám čo trobiť aby som nevyletela z kože od strachu, čo všetko sa jej môže stať. A také zdôverovanie je samozrejmé, netreba sa báť negatívnych reakcií a keď aj nejaké sa priplichtia tak najlepšia obrana je naozaj mlčanie, veď ono to tú druhú stranu prestane skôr, neskôr baviť.

Ja sa nepotrebujem brániť, ale s tým mlčaním súhlasím, iba škoda, že už na Porade mlčí nejako veľa dobrých prispievateľov. Ešte že existujú osobné stretnutia.

Dneska u nás v dedine hlásili, že istý pán vykupuje hrozno, za biele dá 7,- sk a za čierne hrozno 9,- sk. Najprv som myslela že zle počujem. ale keď už opakovala, už som uvedomila že dobre som počula. To je absurdné, že pred 10 rokmi vykupovali hrozno za 13-16 sk a teraz len za 9,- sk. a sme v únie?
áno sme, ale veľmi -veľmi hlboko v .... .

Willmoška.

Čo ťa svrbí , skús poškrabkať - zvykne to pomôcť.

Danilka.

Výkričníkmi sa neškrabká. Tými sa škriabe.

Ahoj

Ka Mil

Dnes som mala tiež nejaký smoliarsky deň. Zavrela som za sebou dvere na obývačke - teda vyšla som z nej a čuduj sa, viac sa nedali otvoriť. Už sa to raz stalo mojej dcére na kuchyni, ostala tam chúďa uväznená. Tak som čakala na suseda dve hodiny pokiaľ príde z práce. Aj pred tým mi otvoril dvere on. Odnieslo si to sklo, lebo sa nedalo odrámovať - rámovanie bolo z tej druhej strany a z tejto strany sa nedala ani kľučka vybrať. Tak sme sklo museli rozbiť. Po hodine trápenia sa mu ich podarilo otvoriť. Keďže už nechcem mať strach z toho, že sa raz niekde zavriem a nebudem môcť vyjsť, vybrala som všetky staré zámky a idem ich vymeniť. Vyjde ma to dosť - sklo a 6 ks zámkov. To ešte nestačilo, radiátor sa mi nedal odvzdušniť a to ani šrobovákom. Problém bol v tom, že na jar sme vypúšťali systém, lebo tiekli ventily na kúrení ( v rámci záruky) a po napustení ostal zavzdušnený tento radiátor. Tak som si ho musela vymeniť sama ( nemal mi ho kto ) Ale zvládla som to . Ale vtedy mi do smiechu nebolo. Ale hlavná vec že sme zdraví - alebo to staré známe "čo Ťa nezabije, to Ťa posilní"

No tak toto sa už i mne stalo.Prišla som z obchodu a vošla som do spálne, že sa prezlečiem.Prievan mi pribuchol dvere a nedali sa otvoriť. Ja z jednej strany dverí, dcéra z druhej a žiadny chlap doma.Nehovoriac o tom, že som ešte aj potrebovala ísť na WC. Bývame na 1. poschodí, spustila som z okna niť (v spálni mám šijací stroj), dcéra priviazala šrubovák a ja som tie dvere nejako vypáčila.Ani do dnes neviem ako sa mi to podarilo, ale asi už nervy a zúfalstvo zapracovali.Ale trvalo to dobre 2 hodiny.Neviem si predstaviť, že by sa mi to stalo keď som sama doma. A odvtedy neznášam zatvorené dvere, najmä ak som sama doma.

Ja tiež odvtedy, ako sa to stalo dcére, nikdy nemám na spálni ani na WC zatvorené dvere. ( byvam sama a nemal by mi kto pomôcť) Tu bol problém v tom, že som mala vypnuté kúrenie a nemohla som ho zapnúť, lebo sa zapína v obývačke. Z druhej strany sa tam nedalo dostať, lebo druhé dvere boli zvnútra zamknuté. Ešte teraz mám z toho zlý pocit, že keby sa mi to stalo vo WC tak môžem kričať do smrti, nikto by ma tam nepočul. Okno je 20m od cesty, 50 m od suseda, ktorý mi ani na meno nepríde a keby ma aj počul volať, tak mu je to ukradnuté Nejaká je vlčia doba - človek človeku vlkom

Kočky.

Aj vy (tri) , čo ste také empatické , skúste mi vašou ženskou logikou vysvetliť , prečo ste mi dali červené lampičky.

Ka Mil

... pred desiatimi rokmi pestovatelia hrozna nedostávali dotáciu z EU - asi preto ten rozdiel .

Väčšinou netreba meniť celý zámok, ale len ten zliatinový jazýček - ten sa zvykne "unavit" - zlomí sa potvora a nejdu dvere otvoriť. Ale dnes ten jazýček stojí viac, ako pôvodne celý zámok.
Inak už sa nám to stalo asi 4 krát. Najhorúcejšie chvíle boli vtedy, keď manželka bola doma sama s troma malými deťmi a zavrelo ju to do izby. Ona zdesená, deti revali, našťastie dvere mali tiež 2/3 sklenenú výplň - takže sa vynašla a "vypochodovala" cez vyrazený otvor...

Čo povedať na absurditu?... keď nadriadený obhajuje svojho podriadeného asi takto... Nemôžme vedieť či ste schopný platiť za tovar, nevieme s kým máme do činenia.... Nejaký kvázi manažér sa neunúva a nemá záujem o rozhovor na tému podmienok obchodu a kvality výrobkov za účelom ich predaja. A mne v skutočnosti išlo o to, aby som získala informácie, ktoré firma nemala uvedené na internete, nebolo ich možné získať ani telefonicky, nakoľko dva dni sa nedalo dovolať na obchodné oddelenie. Takže bola nutná návšteva. Návšteva v nevhodný čas dopoludnia cca o 10,00 hod. - keď sa vo firme chatuje a veci podobné, keď sa otáčajú monitory do steny, aby zákazník nevidel, že na obrazovke práve prebieha nejaký príbeh nemenovanej hry...alebo sa zbiehajú chuťové bunky práve k obedu. Rozhovor je strohý, trvá max. 2 minúty s tým, že ste nezaujímavým klientom o ktorom zamestnanec nevie vôbec nič, pretože sa ani nepýta. Zákazník v a.s. v nemenovanej firme, neznamená nič. Čo bude treba ešte urobiť na Slovensku aby sa dostala zákazníkovi aspoň štipka úcty, dôvery? Prešla som kus sveta, ale s týmto som sa nikde nestretla. Všade vo svete zákazníka vítajú, ba naopak, ak sa o niekom dozvedia, že chce predávať ich výrobky, prezentovať výrobky, zdarma im robiť reklamu, tak mu nadbiehajú a híčkajú si ho. Na Slovensku sa to podľa mojich prognóz chystá v 24 storočí.