Úprimne obdivujem...ja by som po takej prvej návšteve už nebola nikde ani raz Načisto by ma nebolo

Asi si budem musieť zohnať sieťku na balkónové dvere.

Neviem,čím to je že nelietajú každý deň

Pomaly ale isto začínam žiť v jednej kompletnej sieťke....netopiere boli zatiaľ iba po okolitých susedoch, zato mňa k infarktu doháňali 10 cm kobyly (to už si názov kobylka nezaslúži). Zvieratká síce ľúbim, ale kobylu v noci vo vlasoch nemusím ......bŕŕŕŕŕŕŕŕŕ, bojím, bojím, bojím a ešte krát bojím .... taká moja kobylofóbia

Moja dcéra sa bojí tiež všetkého hmyzu čo lieta a lezie. Ak by bola niekde v noci a všetci okolo nej by spali nahí a ona zabalená od hlavy po päty a priletel by tam 1 komár určite by mala najviac štípancov.
Ak jej vletí niečo do izby tak to musím vyhnať.

Ver, že (nielen) preto si jej milovaným rodičom ...mala som veru veľa, veľa rokov, keď ma moja mamina zachraňovala pred pavúkom visiacim nad mojou posteľou

Len to nerobiť príliš do vysokého veku dcéry, ....
aby Vám z nej stará dievka neostala.

To je za bodík

cez pred par tyzdnami sme si urobili vystup na Rysy, fantasticky svietilo slnko a ja som bola nadsena, mam som poriadne topanky a samozrejme vystroj ako sa patri. po hodine ma sklamali topanky, citila som, ze sa mi odieraju paty, a nie malo. po 2,5 hodinach zacala burka, prietrz mracien a krupobitie, bolo to strasne, bolo som mokra ako ked ma obleju od hlavy, po paty a v topankach na 2 palce vody. nie som ziadna fajnovka, ale moje nohy sa v tej vode tak odreli, ze som skoro pocula vrzganie koze o topanku. sli sme dalej . pol hodku pod chatou to bolo na nevydrzanie, mala som pocit, ze tam idem zbytocne, ved co budem v chate robit, vsetko mokre, mozem sa tam len otocit a ist spat. tak som oznamila nasej skupinke, ze idem spat. samozrejme, ze manzel ma nenechal ist samu a tak sme sa dali na niekolkohodinovu cestu naspat. otocila som sa a pozerala na tie stity, dazd a uvedomila som si, ze z chodnikov po ktorych sme isli su potoky, ktorymi tecie "kopec" vody. nepovedala som ani slovo, ale pri pomysleni, ze to musim absolvovat som bola zufala, tieklo zo mna ako mokremo pradla, bolo mi treba na zachod a kazde dostupenie , rovnalo sa strasnej bolesti. po 2 hodinach cesty spat som mala taku krizu, ze som stala a normalne som sa sekla, ze dalej nejdem, pozerala som a bolo mi do revu a stredavo do smiechu, pozeram na muza a hovorim, ze pockam na taxi, pozrel sa na mna a myslel, ze bluznim. po kazdej hodine ma povzbudovala a hovoril, ze .. este 20 minut, takto presli3 hodiny, cestou spat som si uvedomila, co to je zabludit v horach, bludit niekolko dni. a to sme chodili len jeden den, vzhladom na to, ze podmienky a pocasie boli fakt zle.hoci som nedosiahla co som chcela, tesim sa na buduci rok, ked si to zopakujem.mozno som nebola az na vrchole, ale uvedomila som si ako sa stazujeme dennodenne na malickosti a robime vedu z toho co netreba. myslim, ze su ludia, ktori prave v tomto momente mozno stratili strechu nad hlavou, alebo mozno zomieraju a pod., ja sa od tohto zazitku pozeram na veci inac. nerozculujem sa ked vidim 25 ludi v rade na poste alebo sledujem v banke, ako to tam vsetko "funguje". proste je vela veci, ktore cloveka rozculia, ked vas niekto vytoci, treba to brat z rezervou. treba sa pozerat na to, ze si mozme vazit to, ze sa este mozme rozculit. treba sa usmiat a v klude to predychat, ved ked sa rozculite, tak dotycnemu je to uplne jedno. skodime len sebe.

Mňa dnes veľmi potešilo, že dcéra vyhrala konkruz a nastúpi do prvého zamestnania. Tááááááááko sme sa tešili

Dcére s celého srdca blahoželám. Viem si predstaviť tú radosť.

Mňa dnes potešil príspevok od Melnick č. 13 v téme Pat - Mat

A nepotešila ma správa od dcéry, že auto musí zostať v servise, pokiaľ poisťovna nepreplatí škodu, ktorú nám spôsobila istá pani čo sa učila jazdiť. A tak zase som šla ako ťažný kôň s plnými taškami z tržnice. No čo, veď som nato zvyknutá.

Niektoré ženy sa vedia narodiť.. zapríčinia druhému škodu na aute...spanikária zavolajú mužovi a ten pošle mafiánov s vyholenými hlavami a povedia však to nič nie je a odídu. A tak nič neostáva obyčajnému človeku - pomôž si ako vieš a vybav si kde chceš, keď chceš jazdiť. Ešteže existujú aj dobrí ľudia, nielen tí zlí.

Po prečítaní príspevku od "korduľa" musím súhlasiť. My sme sa včera vrátili z dovolenky z Bulharska celí a zdraví. Dnes nevesta zistila, že sme nechali v lietadle fotoaparát. Našťastie sme mali aj druhý a aj kameru, takže pamiatku budeme mať. Začali sme po ňom pátrať. Nevestu to veľmi mrzí, pretože to bol foťák najmladšieho syna. Jasné, je to nepríjemné, ale som povedala, že ak nejde o život, nejde o nič a možno sa ešte nájde. Hlavná vec, že sú malí a aj starší a aj my najstarší zdraví a nemáme žiadne zdravotné problémy ako dozvuky z dovolenky.

Mňa tento týždeň (tuším štvrtok) konečne potešil list zo základnej školy, že nám syna prijímajú do triedy pre mimoriadne nadané deti. Zložil dvojo skúšok (psychologické testy + vedomostné testy) a od júna sme boli ako na špagátiku, nevedeli sme, či nastúpi do prvej "obyčajnej" alebo "nadanej". Ale chvala bohu už došiel dopis s oznámením o prijatí. Malý to zobral štýlom - veď ja som to aj tak vedel

Presne viem, o čom rozprávaš . Pred pár rokmi som si kúpila svoje prvé vibramy. Chcela som kúpiť pohorky, ale ich nemali, tak som zakúpila vibramy. Boli to najdrahšie topánky, aké som kedy mala - stáli 2,5 tisíca a zarábala som vtedy 5 a pol... Vybavená novými topánkami, voňavým, mäkučkým spacákom a batohom som sa vybrala s novou partiou na hory. V piatok sme dorazili na nejakú chatu, v sobotu ráno sa vybrali na výstup na akýsi kopec, na vrchole ktorého bola krásna zrúcanina. Hore to bolo v pohode, tempo som držala, lebo na rozdiel od dnešnej smutnej reality som mala skvelú kondičku. Ale tá cesta späť... Keďže to bola moja prvá túra v nových vibramách, nevedela som, že vložky, ktoré sú tam, sú len handrové a treba si do nich dokúpiť normálne, kvalitné, zdravotné. Taak tie handrové mi lofítali v topánkach už cestou hore, ale uchvátená prírodou som to nevnímala. Až po oddychu v zrúcanine, keď si nohy odvykli od trenia, som si uvedomila, čo to mám na nohách... Cesta späť bola podobným utrpením, ako zažila korduľa, až na ten lejak. Mne pre zmenu pieklo na temeno slnko, nevedela som, či sa viac potím od námahy, tepla alebo bolesti... Striedavo ma oblieval pot a triasla zimnica. Hrdinsky som sa ale nikomu nepriznala, so zaťatými zubami dorazila naspäť na chatu. Prvá vec, ktorú som urobila, bolo, že som vibramy oblúkom šmarila do najbližšieho kúta. Večer som vychádzala po schodoch do izby, keď sa zospodu ozval bolestivý vzdych - zistila som, že kamaráti hľadia odspodu na moje krvavé nohy - už pohľad na tie dorafané otlaky vyvolával pocit bolesti. Liečila som si nohy asi 3 týždne. Po návrate som si kúpila do vibrám spomínané vložky - a do dnešného dňa mi slúžia. A to majú dobrých 12 rokov... najlepšia investícia do topánok, akú som kedy urobila

A aká bude oslava? Gratulujem Tebe aj synátorovi a držím palce, aby raz s takou samozrejmosťou prijímal napr. Nobelovu cenu

A mňa dnes potešilo, že DPH je konečne hotová a už len čaká na odoslanie

ÓOOO, ďakujem aj toto ma dnes potešilo . Oslavou bola hlavne úľava, a keďže dátum spadal do narodeninovej oslavy druhého syna, tak to bolo akosi spolu s tým. Ale aj starší dostal nejaké darčeky - medzi iným aj scrable, čo úplne zírám, že zvláda skladať slovíčka a aj dodržiava pravidlá hry. Samozrejme, len tie ľahšie, ale hral to s 11 ročným synovcom, ktorý hral znateľne horšie... Prepáčte, že sa tak chválim, ale momentálne majte prosím, pre mňa pochopenie - som totiž strááášne hrdá mama a mám obrovskú potrebu sa s tým podeliť.

Marianka,strašne Ti to želám a ver ,že sa to číta oveľa ,oveľa lepšie ,ako "nechcená mama" / názov inej témy./

................ ďakujem

Pre takú hrdosť má každá mama pochopenie

Bodaj by aj nemala, veď v úspechoch detí je aj poriadny kusisko roboty rodičov Preto som gratulovala nielen synátorovi, ale aj mamičke