JankaII .
.. niekedy ťažko sa bojuje
a ťažko spieva o kráse,
keď síl Ti ubúda
a cítiš sa nešťastne
struny lásky nerozzvučíš,
pokiaľ bolesť Tvoje telo súži,
keď ťarcha chrbát viac a viac ohýňa
a v diali sa stráca budúcnosti vidina
šťastný smiech priateľov inak vnímaš
ak cez slzy sa na svet dívaš,
nik z ních neprešiel Tvoju púť,
nemusel na tých istých miestách zakopnúť...
..
...to už je údel človeka-
cesta tŕnistá,krátka aj ďaleká,
to dobré ako voda sa preleje,
len spomienku zanechá
čo v bolesti vyberieš
a povieš si-že ešte také prežiť chceš,
že predsa nebolí až tak silno
aby slnko ráno veselšie nesvietilo,
že deň je krásny
i keď slzy tečú od rána,
že ešte stále si milovaná...
...nedovoľ bolesti, aby ťa ohla,
kľačím tu a prosím ťa
neplač a sem na nás pohlaď
je nás tu banda čo na teba myslí,
i takí, čo tvojou cestou terajšou
dávnejšie išli,
tak ži a nestrácaj vieru,
ži!...
...pre každú krásnu chvíľu...
(mojík, tvoja básnička je plná citu a bolesti, krásna, i keď bolavá,tak namiesto suhlasu či užitočného bodíka dala som ti veršík...možno trochu poteší ťa...