nie - najprv prišli ešelky

Pamätáte si Okresné komunálne podniky? Pod jednou strechou bolo všetko:
- čistiareň: to sa na jar a na jeseň nosili celej rodine vyčistiť kabáty, nohavice, sukne. Na rukáv našili takú stužku s číslom ktoré sedelo s číslom na lístku a bola buď "rýchločistiareň" do troch dní za príplatok alebo "normálne" cca 1-2 týždne,
- oprava obuvi: tiež na jar a na jeseň sa nosili do opravy topány celej rodine. Bol tam zvláštny puch topánok a lepidla. Opravovalo sa všetko: opätky, rozpárané päty, lepili sa podrážky.
- oprava pančúch: opravárky mali také silné svetlo, špeciálne háčiky a chytali očká na pančuchách: znie to neuveriteľne, ale naozaj ich tak opravili že to nebolo ani vidieť. Veď nové pančuchy stáli aj 30 Kčs. Tiež sa štopkali ponožky chlapom: urobila sa taká hustá mriežka
- maliari izieb čo maľovali valčekom a vyzeralo to ako keby boli tapety. Jeden čas bola móda v detských izbách mať detské vzory ktoré sa maľovali cez takú šablónu,
- kominári pravidelne každý deň čistili a opravovali po domoch komíny takou zatočenou štetkou, chodili v čiernych montérkach s bielou čapicou. Tvár mali špinavú od sadzí, dokonca bolo na to aj 3-ročné učilište treba absolvovať a získať výučný list,
- po bytoch sa opravovali vodovody, WC, televízory, šporáky, rádiá, gramafóny, mixéry a boli to lukratívne miesta, lebo vtedy každý dával tringelt ktorý bol okrem platu - na ruku.

Najlepšie sa mali čašníci (dostávali sprepitné) mäsiari (robili a predávali na čierno klobásky, údené), murári (všetci sme stavali chaty, opravovali staré chalupy, v záhradkárskych osadách sa stavali malé záhradné chatky, takže murári si cez týždeň niečo našporili na družstevných bytovkách a potom z toho popredali materiál ostatným - murári a ostatní remeselníci boli pomaly najbohatší ľudia).

Ajk& a dnes sú to živnostníci a niekedy sa plazia skoro po dne (finančnom).

pamätate sa,bolo také ročné obdobie,ked niekolko týždnov v kuse bolo pekne teplo bez záplav a búrok,tuším leto sa to volalo.

Aj v škole sme sa učili, že máme 4 ročné obdobia... a teraz? Obávam sa, že deti našich detí už budú sneh poznať len z fotografií a o krásnom lete len z počúvania starých rodičov.

Na všetko sa dá spomenúť s kúskom nostalgie, ale častejšie si parafrázujem jednen úryvok z piesne: "čo bolo bolo, teraz skúsme nájsť to odstatné to čo je v nás"
pretože ja si spomínam, že voľakedy mali ľudia k sebe bližšie, v lete sme vybehli von, nechali rozškľabené dvere celý deň a nič sa nestratilo, dlhšie nebolo vidno susedku naši sa išli pozrieť či je v poriadku, stretávali sme sa celá banda z ulice, stretávali sa naši rodičia, my sa s našimi susedmi tiež navštevujeme, vymenili sme si kaľúče od bytu Keby náhodou a sme tŕňom v oku že to sa už dnes nenosí

Nepamätam. Lebo si pamätam, že prišla burka a z račianskych kopcov voda stiahla všetko bordel čo tam ludia nadovažali - hrnce a pod.

...duves, ale tak sa v skutočnosti žilo a bol to dobrý život, pamätám si to aj ja...žeby pod račianskymi kopcami kedysi ľudia nemali k sebe bližšie?..

Veru že mali ľudia k sebe bližšie: takmer pred každým domom bola lavička tam si vysedávali najmä dôchodcovia a pritom kontrolovali aj detiská aby nevyvádzali a aj kto cudzí sa motá po dedine. Aj cudzie deti sa mohli napomínať a aj sa chodilo domov rodičom žalovať. Starí ľudia požívali úctu, žili do svojej smrti v rodine, bola to hanba ak niekto dal mamu alebo otca do starobinca. Z rodiny išli naozaj až vtedy keď sa o nich nikto nemohol starať. Obyčajne ženy zostávali so starkými doma a trpezlivo sa starali o nich, dostávali príspevky, lekár chodil ich domov ošetrovať, sestričky tiež chodili domov napr. pichať injekcie, merať tlak. Doba starostlivosti sa počítala ako keby žena robila a bolo to aj niekoľko rokov.

Ja si dokonca pamätám že keď sme sa nasťahovali do činžiaku tak sme mali domovníčku a u nej sme si nechávali kľúče. Aj upratovala ale aj dozerala na poriadok, nesmeli sme behať po schodišti, dupotať alebo kričať. Hneď otvárala dvere a už sme aj fujazdili.

Tiež sme sa stretávali so susedmi, ženy v hlúčkoch alebo cez okná klebetili a muži zasa ubzikávali do krčiem. Tie boli strašne plné, stálo sa na pivo v rade, posedelo sa v záhradných reštauráciách, čašníci nestíhali, vypomáhali študáci v lete - zberali prázdne poháre a dobre si zarobili. Veľa sa hrali karty: kanasta, mariáš. Každý bol už o tej 16.00 hod. doma, najedol sa a už sme sa podvečer postretali, vypiskovalo sa pod oknami, vyvolávali sa mená. Bicyklovali sme sa, hrali vybíjanú, škôlku, futbal, veľa sa chodilo do kina aj v týždni, na všelijaké koncerty alebo len tak sa poprechádzať na korzo. Naši čumeli niekedy aj so susedmi do telky na seriály: Traja chlapi v chalupe, Sága rodu Forsythovcov, no a úplne národný sviatok bol keď bol hokej, futbal alebo krasokorčuľovanie: ešte aj ja si pamätám ako baba zvučné mená futbalistov trnavských "bílych andelú", alebo reprezentačný team hokejistov. No a mňa teda očarili súrodenci Romanovci, Hanka Mašková a Ondrej Nepela.
Veľa sa chodilo na zájazdy autobusmi zadarmo aj celé rodiny: do divadiel až do Prahy (národné, Rokoko, Semafor) a tak isto aj do Bratislavy, na výstavy do Brna, na Flóru Olomouc, do Ostravy tuším sa to volalo Země živitelka, do Nitry na nábytok a Agrokomplex. Tiež na nákupy do MĽR, Poľska, NDR - a to sme pašovali čo sa len dalo: detské topánočky, dupačky, krémy, prášky.... stále sme voľačo kupovali, ja neviem kde sme na to brali peniaze ?

Ešte si zabudla, dobrí boli aj Belousovová - Protopopov a dvojica Kiliusová - Bäumler


.

duves nie som citlivka, ale téma znie ľudia, pamätáte sa? Môžem si spomínať aj na hmotné veci - okrem tých nehmotných ako je priateľstvo a spolupatričnosť. Takže stavebnica merkur, ktorú mali všetci chalani, mali sme aj Lego, bábiky s platňami, drevenné kocky, LPčka čo ta príjemne praskali, na mikuláša pomaranč a mandarinky, ktoré na rozdiel od tých dnešných rozvoňali celý byt a chutili neskutočne zvláštne, varenie slivkového lekváru, na ktorom sa zúčastňovala celá rodina lebo sa varil celý deň aj noc vo veľkom kotly, pretekárske "autíčka" ak sa to tak dá nazvať, ktoré sa zhotovovali z latiek a ložísk, sánkovačky keď v záprahu boo aj 10 saní (vtedy nebolo pred každým domom toľko áut), neskutočne úžasný VITACIT (mňamka), plnotučné mlieko ktoré chutilo ako smotana, a nesmiem zabudnúť na tašky diplomatky na ktoré sa vo VDI čakalo aj celý deň - dôvod zdúchnuť zo školy a ako nitrančanka nostalgicky sopmínam na AX a tie úžasné zelené stánky - stany, kde sa zišla celá republika, bol pravý burčiak, pivo, pečená klbása, hrala cigánska muzika a zas som na začiatku bavilo sa

Ospravedlnujem sa za moju reakciu, mala patriť sem
http://www.porada.sk/1801559-post1285.html
Tak ešte raz:

Nepamätam. Lebo si pamätam, že prišla burka a z račianskych kopcov voda stiahla všetko bordel čo tam ludia nadovažali - hrnce a pod.

Duves, ale tom_i reagovala asi na bod mimotémy, ktorý si jej dal v príspevku, zrejme omylom. http://www.porada.sk/1801639-post1287.html
Prečo je mimotémy?

Neviem, bol som v tom, že som reagoval na príspevok #1285

to sa stava

Skús ešte raz kliknúť mimotémy v príspevku tom_i, dá sa to zrušiť opätovným klikom.

to funguje len tusim do par hodin v ten den

Jasne Tomi, suhlasím. Fakt som to tam dal omylom, nešlo o provokaciu. Neviem čo sa stalo, ale už to pozorujem nejaku dobu, že ak chcem poznamkovať posledny prispevok a medzitym niekto napíše medzitym dalsi príspevok, tak to hodí nie pod ten, ktory som chcel poznamkovať. Nasledne som si už nepozrel vysledok mojej činnosti.

Vyrastali ste na začiatku 90 rokov? vzrástla vo vás s pribúdajúcim vekom nostalgia? Znovuobjavte čaro tohto obdobia!!!

- zbierali sme pogy

- tancovali sme na "Wanabee" od Spice girls

- plakali sme v kine, keď zomrel Mufasa z Levieho kráľa

- pozerali sme Doktorku Quinovú a Domček v prérií v premiére

- Teri Hatcher vždy bola a bude Lois Lanovou

- chodili sme do školy s deťmi, ktoré sa volali Katka, Janka, Majka, Zuzka, Veronika, Ivanka, Danka, alebo Peťo, Tomáš, Lukáš, Maťo, Rišo, Mišo, Dano, David

- čítali sme Ohník, Slniečko, Zorničku, alebo Fifíka

- do obchodu sme si chodili kupovať Calipo, ruskú zmrzlinu alebo Orion čokolády (ktorých hviezdy sme si potom lepili po oknách) a platili sme korunami...

- boli sme v škole, keď sa zrútili dvojičky World Trade Center

- hrali sme v škole telefón

- zdravé jogurty boli označené BIO, nie Activia

- narodili sme sa ešte kým existoval socializmus

- na fotkách z našich prvých vianoc má náš oco pletený sveter s geometrickými tvarmi a mama vestu fluorescentnej farby s veľkými nafúknutými časťami na pleciach

- prvý zamilovaný film, ktorý sme videli v kine bol Titanic

- v MHD sme platili 2-6korunovými lístkami, čipové karty neexistovali

- pozerali sme Iku-Tiku-Gymnastiku, Bol raz jeden život, Pa a Pi, Gumkáčov, Poďte s nami a neskôr Od Kuka do Kuka

- po večeroch sme pozerali s našimi Pohotovosť

- váš starší bratranec/ujo počúval Micheala Jacksona a bol ešte čierny a mal svoj nos

- trávili sme hodiny hraním tetrisu, šťastnejší Gameboya

- každy kto nemal domáce zviera, mal Tamagoči

- jedným z najväčších prekvapení bolo vždy vybrať hračku z "Kinderka"

- korčule mávali dva rady a rôzne bočné kolieska

- nahrávali sme si videom veci na VHSky

- všetko, čo bolo z Ameriky, bolo úžasné

- počas voľných hodín sme v škole vonku skákali gumu, hrali futbal, "chytky" (na hanky), skrývačku alebo sa liezlo na tie farebné studené železné konštrukcie

- robili sme si bunkery zo stoličiek a prikrývok

- české deti nám nemali problém rozumieť a naopak

- cez leto sme pili vodu so sirupom a jedli chlieb s maslom

- aj keď nás mnohí často varovali, nikdy sme si nevypichli oko

- stavali sme drevené, krabicové káry, aby sme sa na nich pustili dolu kopcom a na konci zistili, že sme zabudli namontovať brzdy...

- reťazovka a autíčka boli úplne najlepšie kolotoče na svete (od 10 rokov)

- aspoň raz ste boli na dovolenke v chorvátsku

- telefónne čísla sme mali napísané v Zrkadielku

- prvý mobil, ktorý sa na trhu objavil, stál 100 tisíc

- Norton Comander a neskôr Windows 95! neexistovalo nič lepsie!

- vieme, čo je walkman

- všetci sme tancovali Macarenu

- neexistoval internet a vrcholom zábavy na počítači bolo hrať karty, míny či neskôr Doom, alebo Golden Axe

- mať 20 znamenalo byť starý

- na fotkách sme sa vždy snažili zatváriť čo najhviezdnejšie- neboli erase funkcie digitálneho foťáka

- počúvali sme celý čas rádio, aby sme vystihli svoju obľúbenú pesničku a potom si ju mohli nahrať na kazetu

- na školských taškách sme nemali Spidermana, ale psa, nejaké pravítko alebo ceruzky s očami

- vieme, kto je Willy a Mitch Buchenan

- všetci sme nosili tie hrubé hnedé vrúbkované punčochy, ktoré sa aj tak vysunuli tak, že ste mali kilometrovú nohu

- Volali-Nevolali či Crn-Crn boli tie úžasné znaky toho, že v telke ide Majster N

- miesto palace cinemas a iných sa kiná volali Tatran, Družba, Úsvit či Slovan

- netušili sme, čo je mango

- chodili sme spávať po večerníčku, kým ujo bača nezhasol všetky hviezdy na oblohe

- mali sme alebo sme počúvali u kamaráta kazetu Michaely Paštékovej, Lucky Vondráčkovej, alebo Paľa Haberu

- kto mal béemixku, bol frajer

- cez deň sme boli celý čas s kamarátmi, behali sme po vonku a vraciavali sme sa až keď sa zapálili lampy

- videli sme na vlastné oči kravu, kozu či sliepku

- jedli sme kysličku (tie zelené lístky) a vsugerovavali si, že je to dobré, lebo to robili starší kamaráti

- na rok 2000 sme boli zvedaví v očakávaní, či sa niečo stane

- v škôlke sme si lepili na nosy tie lístky zo stromov, čo sa rozdvojujú, a snažili sa nech tam vydržia stáť čo najdlhšie

- na karnevaloch sme okrem klasických princezien a pirátov bývali rôzne muchy, chrobáky a iný hmyz

- namiesto v Superstar sme chceli spievať v Hviezdičke, Zlatej bráne či Talentáriu

- pamätáte tých frajerov Železňákovcov v kožených bundách na motorke?

- na správnych slovenských letných výletoch do hôr s rodičmi nám v "ruksaku" nikdy nesmeli chýbať Horalky

- ako správne deti revolúcie sme dávali "Čestné pionierske"

- aspoň nejakou mierou sme boli zberateľmi céčok

- aký to bol hit nosiť kľúče na farebných šnúrkach na krku

- v zime býval sneh

- a "uhoľné" prázdniny

-podľa všetkých tých amerických filmov sme túžili mať bud opicu, psa, tuleňa, Falca, prípadne raz nadviazať nevšedné priateľstvo s kosatkou, alebo kengurou "Skippy"

- červené karafiáty boli ešte stále v kurze

- s babkou sme nadšene pozerali Repete

- istý čas sme si kupovali tie želatínové lepkavé oči, malé slizké guľky, a hádzali sme ich po stenách (vždy sa tak nechutne rozpľaskli)

- "Hneď ku kôlničke utekám keď spravím niečo zlé. Môj ocko beží ako ja, no až tak rýchlo nie. Kôlnička hej bum-tra-la-lííí, kôlnička hej bum-tra-la-lá, som rád že si, bum-tra-la-lííí a že ťa mááám bum-tra-la-lá."

- čítali sme Medzi nami dievčatami, Troch pátračov a Slávnu päťku

- pozerávali sme Kakao, Maxihru či to detské štúdio, čo na stv-čke moderovala Jurinová

- jedávali sme Bebe puding a krupicu

- aj keď ponuka nebola až taká bohatá, nebolo nad jahodovú Perličku, žltý vaječný šampón, modrý olejček Aviril či oldschool Indulónu

- takú čierno-žltú Vranku Danku či iného plyšáka, na ktorého stále v kúte padal prach, má doteraz určite každý z nás

- miesto hamburgerov a bagiet sme si s našimi kupovali po večeroch v meste pečené gaštany, burizóny či turecký med

- nosili sme tie rukavice spojené na gumičke, aby sa nám nestrácali, no vkuse to omínalo na chrbte a keď sme si dali dole bundu, tá šnúra s rukavicami bola všade

- najtvrdší alkohol: vaječný likér a detské šampanské

- kupovali sme si žuvačky Pedro a neskôr keď sa objavili Huba Buba, sme si ich strkali čo najviac do úst (to bolo ale sladké!!)

- veru, školský bufet, ak bol, mal maximálne resanku

- namiesto dohodnutia, že ideme von cez mobil sme zazvonili dole v bráne na zvonček, ozval sa rodič a my : dobrý ďééň môže ísť andrejka vóón? a občas sme sa zabávali tým, že sme niekomu zazvonili a utiekli (hlavne baby chalanom)

- dievčatá si rozstrihávali dolné časti tričiek na také šnúrky (či špagety či čo to bolo), aby boli sexy

- nesmieme zabudnúť na školy v prírode strávené vo farebných šušťákoch

- pri najväčšom scifi príbehu tých čias, Majke z Gurunu, sme všetci sedeli ako priklincovaní keď letela ponad Bratislavu v tej rúre

- a potom sa dievčatá dávali všetky strihať na Majku z Gurunu

- zovšadial sa na nás valili protidrogové kampane (vrátane Paštékovej "Nikdy nezober drogu"), stále sme to kreslili na výtvarnej a od cudzích ľudí sme si kvôli tomu nikdy nesmeli brať cukríky

- chodievali sme ku babke na záhradu zbierať mandelínky zo zemiakov

- " VY MÁTE SATELIT? fííííha "

- mali sme také tie hlúpe posmešky na deti, ktoré nosili okuliare, strojček, sedeli v prvej lavici či mali tri čierne body

- keď chcelo dievča zbaliť chalana, tak jedným z "50 zaručených typů jak ho sbalit" z Brava bolo napísať mu "nevtieravý a prirodzený" zamilovaný list a nechať ho v lavici, alebo mu jemne odstrániť neviditeľné smietko z ramena

- mysleli sme si, že v Baywatchi ide vážne o záchranu ľudí


Pár znakov toho, že vážne starneme...

- čítaš si tento text a vravíš si "Ježíš..." !!

- na stolíku, alebo v kabelke máš tabletky proti bolesti hlavy, brucha...(ženy)

- deti vám vykajú a hovoria teta alebo ujo

- potrebuješ aspoň pol dňa aby si sa dal/a do poriadku po ťažšej noci...

- čítaním tohto textu si si spomenul/a na svoje detstvo a aspoň raz si sa usmial.. )

V 60, 70 a 80-ych rokoch zdrave jogurty u nas neboli nijako označene, ani ako BIO a ani ako aktivia