Ahojte - tak moja liečba Cipralexom pokračuje už štvrtý mesiac a cítim sa v pohode - strach pominul. Psychiater mi predpísal lieky ešte na mesiac, ale sedenia u neho nemám.Vravel že sa mám potom ohlásiť, cíti že sedenia nepotrebujem a potom rozhodne ako dlho ešte lieky brať.
Neodvážila som sa ísť k tej kineziologičke - trochu sa toho obávam.
Terajší partner nevie o tom že beriem antidepresíva a neviem či mu to mám vôbec povedať. Raz som otvorila túto tému a povedal že človek by to nemal brať a keď už - tak keď mu pomôžu - hneď to vysadiť. Ja sa veľmi obávam toho vysadenia, aby sa mi to zase nevrátilo - štyri mesiace nie sú taká dlhá doba.
Bojím sa toho ako zareaguje. Záleží mi na ňom a nechcem ho stratiť.
Ako sa zbaviť vedľajšieho účinku tohto lieku - žiadna chuť na milovanie, nedosiahnutie orgazmu. Pomôže tam kineziologička?

Kinzeziologička Ti v prvom rade pomôže, aby sa zmiernila potreba liekov. A v každom prípade sa dá odblokovať aj tá citová otupenosť. Nemáš dôvod sa toho báť, pretože si stále pri vedomí, nemôže s Tebou nijako manipulovať.
A jedna rypácka poznámka - skutočne si myslíš, že by Tvoj partner nemal pre Teba pochopenie? A ak by ho nemal - je to ten pravý? Antidepresíva a vôbec psychofarmaká sa nedajú vysadiť zo dňa na deň. Podľa môjho názoru, ktorý som tu už viackrát písala, tieto lieky len odstraňujú následky, ale nie príčiny. A ak Tvoj partner toto nedokáže pochopiť ako sa môžeš na neho spoľahnúť v iných veciach? Toto je pre Teba predsa závažná vec, práve on by Ti mal byť oporou a mal by mať pochopenie.
Prepáč, nechcem Ti brať ilúzie, ani Ťa nechcem na nič nahovárať, toto si musíš rozhodnúť Ty sama, ja tu len vyjadrujem svoj názor, plynúci z mojich vlastných skúseností. Ale úprimne Ti držím palce, aby si sa z toho čoskoro dostala.

Mam pre Vas riesenie!!! Homeopatia je to naucinnejsie co existuje a nesposobuje ziadne vedlajsie ucinky. Pri uzivani organickych liekov je zatazena predovsetkym pecen a bezna medicina problem NELIECI, len ho posuva do ineho organu.
Citala som o Vasom probleme hlavne v nemeckej tlaci a viem, ze homeopatia tento problem VYLIECI. Zial, niesom na Slovensku dostatocne dlho, aby som poznala nejakeho skveleho odbornika. Preto skuste recherchovat na iternete, cez znamych atd.
Dalsia alternativa su kvapky Bachovych kvetov. Je to uzasne, ako pomahaju pri roznych psychickych stavoch, ci zatazi. Pred skuskou, pri strate najblizsieho atd. Zial, najviac informacii je na portaloch nemeckych a anglickych web-strankach. Tu je skvely link napr. na kvapky Bachovych kvetov:

www.bach-blueten-therapie.de

rada Vam znova poradim, len piste a pytajte.

alebo slovenská verzia: www.bachovaterapia.sk, www.zharmonizujsa.sk
http://www.zdravie.sk/sz/content/132...a-porucha.html

ahojte. Nikdy som nemyslela, že je na svete ešte niekto, kto má stavy ako ja. A to sú presne tie, ktoré sú tu popísané. Ja som v pohode vyštudovala VŠ a potom sa to začalo. Nastúpila som do práce, každodenné cestovanie autobusom,... Stačí mi len pomyslieť na to, že ráno idem busom do práce alebo kamkoľvek. Dosť mi to znepríjemnilo aj dovolenku. V momente ako si doň sadnem som nesvoja, kŕčovito sedím, ťažko sa mi prehĺta, mám sucho v ústach a pocit nevoľnosti, je to hrozné, ale ešte hroznejšie je že sa mi to nestáva iba v autobuse. Prejavilo sa to u mňa asi pred pol rokom, ale predtým som bola úplne v pohode, áno únava bola, podráždenosť, ale to cestovanie... Mám jednu milú osobu, ktorá sa mi pokúša pomôcť, že mám myslieť na iné veci, že si to iba nahováram, ale ako to prekonať? Aj ja si chcem v pohode vyjsť s kamarátmi niekam sadnúť bez strachu a "stavov", nebáť sa toho, aj ja chcem v pohode cestovať, nakoľko iný spôsob pre mňa nie je reálny. Ale najhlavnejšie je, že to nechcem riešiť liekmi ani psychológom, viem že by to bolo asi najlepšie, ale mám pod 25, život pred sebou a nechcem byť závislá na liekoch, a žijem na dedine, tak si viete predstaviť ako guľovou rýchlosťou by sa hneď rozkrýklo že chodím k psychológovi, síce nemá ich to čo trápiť, ale tu na Slovensku to ľudia ešte nevedia tak pochopiť a prijať, že to normálna vec, a taktieť neviem či by sa to neodrazilo v mojich budúcich zamestnaniach, či by to nemalo negatívny vplyv ak by sa o tom dozvedeli. Dá sa to vôbec prekonať bez liekov a psychológa?

Fany, neviem, neviem, ale obávam sa, že bez poriadneho vyšetrenia u lekára sa ďalej nepohneš. Ja viem, že na malom meste alebo na dedine si ľudia vidia navzájom do hrncov a bohužiaľ, ešte stále u mnohých ľudí prevláda názor, že ten kto potrebuje psychiatra je vydedencom spoločnosti. Nemáš možnosť si skúsiť vybaviť vyšetrenie v okresnom meste alebo niekde, kde nemáš šancu stretnúť niekoho známeho? Ak si prečítaš pozorne celú tému, zistíš, že základom je skutočne návšteva u lekára. A čím skôr, tým lepšie. Takéto veci netreba zanedbať, lebo to bude čím ďalej tým horšie. Ak sa začneš liečiť skoro, máš veľkú šancu sa z toho aj skôr dostať. Ak máš kamarátov z VŠ, skús ich prostredníctvom nájsť lekára, ktorý Ti pomôže. Držím palce.

Ber ohľad na seba a svoje zdravie. Verím, že máš sťaženú situáciu, ale kým vládzeš žiť, chodiť, máš energiu a chuť riešiť svoj problém, tak to plne využi. Prepáč, že Ti to tak píšem, ale nenechaj sa ničiť.

Nájdeš tu úprimne príspevky, rady, ktoré Ťa budú motivovať. Mne sa to tiež darilo iba s liekmi, terapeutom, literatúrou a hľadaním v sebe samej.

Prajem krásne jesenné slnečné dni všetkým

Ahojte. Snažím sa prečítať celú tému, ale fakt je hodne obsiahla Dík za povzbudenie, ale predsa len mám obavy z tých liekov, keď som sa dočítala že majú aj vedľajšie účinky, a že zostaneš na nich závislá a pod. Ak by ste mi vedeli poradiť, musím zájsť najprv k obvodnému lekárovi, alebo môžem ísť rovno k psychológovi, a vedel by mi niekto poradiť niekoho z Trnavy? Budem vám za každú radu veľmi vďačná. Nikdy som netušila, že existuje takáta choroba, a ani som netušila, že to môže prísť takto z ničoho nič. Je fajn, že existuje PORADA

Fany111: Nie k psychológovi, ale k psychiatrovi treba ísť. A myslím že sa to dá priamo bez návštevy obvodného, teda aspoň ja som tak išiel. A tých liekov sa skutočne neboj. Ja by som bol tiež najradšej keby som ich nemusel a žil bez takejto chémie, ale keď Ti pomôžu, a to ver že pomôžu, tak zistíš že sa kvalita života vráti späť (možno nie na 100%, ale na 99%)
Takže hlavu hore a nepreťahuj čas! Všetci veľmi dobre vieme ako sa cítiš a ver že radíme dobre

To fakt rovno k psychiatrovi ? A predsa ešte otázka, keďže chcem mať vlastné baby, môžu tie lieky ovplyvniť aj dieťa?

[quote=Fany111;547874]To fakt rovno k psychiatrovi ? A predsa ešte otázka, keďže chcem mať vlastné baby, môžu tie lieky ovplyvniť aj dieťa?[/quote


Keď to došlo na mňa, tak mi bolo úlne jedno kam idem a či ma tam niekto uvidí, veď aj Bratislava je taká veľká dedina "bez urážky", myslím to tak že sa tu každý sa s každým pozná, podla toho v akom prostredí pracujete.

Hlavne, že mi tam pomohli a vtedy to boli jedine lieky. Ale to bol môj prípad, ale tvoj stav môže byť úplne iný, a to zistíš po konzultácii s odborníkom aj ohľadom dieťatka. Aj o tom sa tu dočítaš, len čítaj, čítaj.

Pozri www.doktorka.cz nájdi si panická porucha, tak tam máš ešte rozsiahlejšiu diskusiu, táto je proti nej malina.

tak dík, idem čítať

Jantana kolko miligramový liek berieš.

Wayan lieky sa musia pomaly vysadzovať.

Vany suhlasim s tebou.

Dajka suhlasim s tebou.

Ja mam tiež problem s PP no asisom ešte nedosiahol tu spravnu davku lieku,pretože necítim žiadné zlepšenie.

Dik za odpoveď Marcelka91 tebe aj iným. ja som dlhý čas bral Xerxat 20mg no jeho cena sa zvýšila tak teraz beriem Paretín 20mg.No z toho len štvrtku pretože som necítil žiadne zlepšenie a bál som sa ísť na vyšiu davku.Dlho som s tým nič nerobil no stale mi ten nezvládnutelný strach vadí viac a viac.Tak som zmenil psychiatra a ihneť mi povedal aby som bral aspon polovicu Paretinu denne.Začal som s tým pred 3týždnami no nebolo mi dobre cítil som stuhnuté hrdlo akoby som vnom čosi mal no nepríjemné.Po 2týždnoch to ustúpilo.Dnes som bol opať u doktora a mám začať brať miesto polky celú tabletu.Už teraz sa bojím čo bude.Neviem si predstaviť ako lekar zistí ktorý liek a aká davka je tá správna.Asi je to o skúšaní.Neviem si predstaviť život bez toho všadeprítomného strachu z paniky ktorá sa občas pritrafí.Musí to biť perfektné robiť čokolvek a ísť kde sa ti zachce bez negatývnych myšlienok a strachu.Dúfam že to všetci tý čo sú postihnutý PP raz ZAŽIIJEME-život bez zbitočného strachu.

Lieky ber podľa doporučenia lekára. A snaž sa nezabudnúť mu povedať aj o tom, či berieš ešte nejaké iné lieky. Inak máš asi v niečom pravdu. Každý z nás inak reaguje na lieky, preto to môže byť čiastočne aj o "skúšaní". Lekár sa síce snaží vybrať pre Teba ten najlepší liek, ale môžeš naň blbo reagovať - čo sa stalo aj mne - a potom sa liek musí vymeniť. Rovnako sa hneď na začiatku nedá povedať, aká dávka je pre koho optimálna. A niektoré lieky treba nasadzovať a dávky zvyšovať postupne. Toľko o tom "skúšaní" - neznamená to, že by si z Teba lekár robil pokusného králika. Väčšinou je to v záujme pacienta.
K tej druhej časti Tvojho príspevku - ak sa podarí lekárovi presne nastaviť lieky, dá sa s tým normálne žiť. A dokonca aj tešiť sa zo života Je pravda, že v podvedomí stále bliká "strach zo strachu". Prečítaj si pozorne celú tému, nájdeš tu dosť príkladov, ako na to. Držím palce a nevzdávaj sa predčasne.

Dakujem za tak rýchle zareagovanie na môj príspevok.Dufam že keď teraz budem brať tých 20mg Paretinu tak pocítim aspoň nejaké zlepšenie lebo na 10mg som necítil nič.Zatial sa majte. ALEX