Ups,takého kohúta in black som veru ešte nevidel:-)

Tieto čierno-čierne sliepky sú veľká zriedkavosť aj v Europe. Nielen že majú čiernu tvar, ale aj čierne mäso, kosti, kožu a vnútornosti. Je to skôr rarita a hobby záležitosť. Určite nie sú na úžitkový chov.

Pôvod plemena Ayam Cemani

Ide o priameho potomka divokých kúr Bankivských z ostrovov Indonézie, predovšetkým zo Sumatry. Tam sa aj doteraz v džungli nachádzajú v divokej forme a aj v melanotickej čiernej farbe. Povrávalo sa, že originálne Ayam Cemani už vyhynuli a sú len krížence s Ayam Kedu. Dá sa však o tom pochybovať, keďže Ayam Cemani sú dosť odlišné od Ayam Kedu, ktoré sú chované ako hydina s celkom dobrou užitkovosťou. Samozrejme, že občas ku vzájomnému kríženiu prišlo. Dá sa však predpokladať, že v oblasti strednej Jávy, by sa dali najsť aj pôvodné čistokrvné Ayam Cemani. Už aj vzhľadom na to, že že majú nezastupiteľnú úlohu pri obradoch tradičnej regionálnej mediciny v indonézskej kultúrnej histórii.
V preklade z indonézskeho jazyka Ayam znamená kura a Cemani je názov dediny na strednej Jáve pri meste Solo. Ich chovy sa nachádzajú v oblasti strednej a východnej Jávy, Sumatry a Madury. Aj vo svojej domovskej Indonézii sú tieto čisto čierne sliepky vzácnosťou s vysokou cenou, vzhľadom na ich údajnú mystické silu. Miestni obyvatelia ich často kupujú na rituálne účely, keďže ich čierne mäso a čierne vnútronosti majú údajne magické vlastnosti.
Prvý raz ich chovy popísali holandskí kolonisti v r. 1920. Ako priekopník ich chovu bol považovaný p. Tjokromihardjo z Grabagu Magelang na strednej Jáve. Jeho syn potom chov rozšíril na veľkú farmu.
Prvé exempláre tejto hydiny boli do Európy dovezené len nedávno holandským odborníkom na hydinu p. Janom Steverinkom, ktorý v r. 1998-2000 niekoľkokrát Indonéziu navštívil a venoval sa skúmaniu tohoto plemena a hľadaniu jeho pôvodu. Odtiaľ aj doviezol prvé násadové vajcia do Holandska. Z prvej násady v r. 1998 sa vyliahla len 1 sliepočka. O rok neskôr z 2. várky násadových vajec sa vyliahol v januári 1999 zase len 1 kohút. Z 3. várky násadových vajec v septembri 1999 sa vyliahli 2 sliepočky a 2 kohútiky.

Ahoj Peter, volal som do Gyronu v Banke pri Piešťanoch a informoval som sa o najlepších plemenách sliepočiek na znášku vajec. Povedali mi,že majú dve "vajíčkové" plemená a to LG Dekalb a Hnedá. Vraj znášajú 330-350 kusov vajec ročne. Máš nejaké skúsenosti s týmito plemenami a tiež ma zajíma,či je to naozaj možné,aby podávali až takéto "heroické výkony",alebo je to len klamný reklamný ťah?

Určite to nie sú plemená, ale nosné hybridy. A tie parametre o znáške sú tiež prehnané. Okolo 300 vajec by dosiahli vo farmových podmienkach so stálou teplotou, osvetlením a špecialnym krmivom. Ale v prídomovom chove a bežnom krmení, na také výkony môžeš zabudnúť.
Čiže nepovedali Ti celú pravdu.
Čo sa týka znášky, tak aj čistokrvné znáškové plemená budú dosahovať okolo 200 vajec, rovnako ako tieto hybridy.
Takže skús si zohnať Hempšírky, Sasexsky, Amroksky, Rodajlendky, Oravky,Australky, či Leghornky, alebo Vlašky a budeš mať to, čo sa do našich podmienok najviac hodí

Ja som mala z PD Hôrka nosné hybridy - Diamant. Začali mi niesť vlani koncom septembra a niesli stále do pol augusta. Potom si na dva týždne dali pauzu a zase niesli. Mala som desať sliepok a každý deň som mala sedem- osem vajec.Tak že si myslím, že ďaleko od pravdy nebudú. Aj keď neznesú 350 vajec, ale 320 určite.

Áno máš pravdu-sú to hybridy. A ešte by ma zaujímalo, že aký je rozdiel,prípadne výhody/nevýhody hybridov a čistokrvných znáškových plemien? Ktoré z nich v domácich podmienkach znášajú viac vajíčok? Tiež by ma zaujímalo,že aké hybridy, prípadne čistokrvné plemeno chováš ty,aké máš skúsenosti so znáškou vajec a kde kupuješ kuriatka?

Ahoj, no o Diamantoch píšu v Gyrone, že by mali znášať 260-270ks ročne. Takže to by aj sedelo s tým, čo si písala. Zaujímalo by ma, že čím ich kŕmiš a ako sa o ne v zime staráš-máš vyhrievaný kurín?

Hybridy viacej znášajú - teda také, čo sú vyslovene znáškový typ. Sú aj ľahšie. Čistokrvné majú nižšiu znášku. Diamant som mala z PD Hôrka, z Gyronu som mala kalimera - to bol vyslovene mäsový typ. Teraz mám z Gyronu hempšírky, ale sú to hybridy. Sú ťažšie, majú menšiu znášku ako diamant. Na budúci rok si chcem kúpiť čistokrvné sliepky. Síce majú menšiu znášku, ale ja chcem začať chovať čistokrvné sliepky.

Ja sliepky zásadne kŕmim tak, ako sme kŕmili kedysi - dávam im pšenicu, zemiaky so šrotom, žihľavu, keď mám chleba, burgiňu, v zime aj jablká, A pasú sa - majú výbeh. Keď vypasú jeden, idú na druhý a potom na tretí. Tak to striedam. Kurín nemám vyhrievaný, ani zateplený. Iba je robený tak, že od spodu má dve dná a medzi nim je voľný priestor. Boky sú obité gumolinom. Od vrchu je zase jeden priestor pre sliepky prázdny - tam dávam malé kuriatka.Takže aj od vrchu sú vlastne viac chránené. Na zimu dám na dvierka vrecia, aby im nefučalo. To je všetko - sliepky niesli celú zimu. A to bolo u nás aj -25.

Ja chovám hydinu ako hobby a znáška pre mňa nie je dôležitá. Ale chovám zo znáškových plemien napr. nemecke Bielefeldky rodofarebné (jedno z mála plemien, kde hneď po vyliahnutí sa dá u kuriatok podľa farby páperia určiť pohlavie, čo bude kohútik a čo sliepočka). Mám tiež Araucany, ktoré znášajú tyrkysovo sfarbené vajcia (traduje sa že majú znížený obsah cholesterolu. A mám aj čertove francúzske plemeno La Fleche, ktoré majú miesto hrebeňa 2 červené rožky. Znášajú pekné veľké biele vajcia.
Okrem toho také zriedkavé plemená ako Ayam cemani, Pavlovské kury, Orlovky, Jesrejské obry, Kočinky veľké,...
Na národnej výstave zvierat v Nitre 10.-11.11.2012 z nich niečo uvidíte, ak sa prídete pozrieť.

Peter výstava bude na agrokomplexe? Vchod z predu alebo zo zadu?

Výstava zvierat býva v areali Agrokomplexu a bývajú tam králiky, nutrie, holuby, exoty a hydina. Podľa počtu prihlásených zvierat je to vždy viacero pavilonov. Ale odkiaľ bude vchod pre návštevníkov neviem, ale to ľahko zistíš na mieste (ak sa Ti pdoarí zaparkovať).

A prečo sa chceš dať na chov čistokrvných sliepok? V čom je ich výhoda voči hybridom?

Presne takto ich chcem kŕmiť aj ja, zelené, pšenica, kukuričný šrot, zemiaky, burgyňa a zbytky z kuchyne. Židne zmesky a chémiu nechcem používať-chcem zdravé vajíčka.

No vidím, že ty si iný fajnšmeker!:-) A na tú výstavu isto pôjdem-možno tam niekde do seba aj narazíme:-)

Čistokrvné sliepky majú väčšiu šancu kvôkať. A tak si môžem vyliahnuť vlastné kuriatka. Samozrejme, že musím mať nepríbuzného kohúta, aby sa chov nedegeneroval(dobre som to napísala )

Nedávaj samotný kukuričný šrot, lebo budú mastné. Miešaj ho s pšeničným šrotom, aj ja tak robím. 3/4 pšeničný 1/4 kukuričný šrot.Tak dávam ja.

Hlavne na zimu je dobre pridať vysoko energeticku kukuricu, aby sliepočky mohli viac energie premieňať na teplo a ostalo im aj niečo z nej na znášku. Je dobré im aj predlžovať deň prisvecovaním, aby neboli od zotmenia okolo 16. hodiny až do brieždenia okolo 7. ráno po tme a hladné.]Od jari potom treba ubrať kukurice, aby netlstli a neprestali znášať.

Je normálne, že naše sliepky nechcú také že lahôdková kukurica, červená repa, jablká? Odrezky z karfiolu chcú, ale nestrúhaný kaleráb je eee.

Čo sú to za sliepky? Nie sú nahodou vynesené z farmy, ktoré okrem špec. krmiva nič iné nepoznajú?
Prípadne skús im nastruhane jablká, či repu pomiešať zo šrotom. určite budú radi tejto špecialitke a potom sa naučia aj na ovocie , či repu a kaleráb aj bez šrotu.