Dobrý deň,

prosím Vás má aj pozemkové spoločenstvo zo zákona povinnost evidovať tržby z predaja dreva prijaté v hotovosti cez ERP?

DAkujem

áno má povinnosť , povinnosť používať ERP má každý podnikateľ, ktorý predáva tovar a ponúka služby podľa prílohy č.1 zákona o ERP a tovarom sa rozumie akýkoľvek výrobok, polotovar, materiál alebo surovina

Cenigovú veľmi uznávam, ale .... jej súvzťažnosť trochu legislatívne zostarla. Určite vyhovovala do konca roku 2008. Ale od r. 2009 bol do § 17 prijatý ods. 29 /súčasné číslovanie/, ktorý mení situáciu. V tom zmysle, že predtým sa zabudnuté náklady účtovali na 428, 429 a podávalo sa dodatočné priznanie podľa § 17, ods. 15. Po prijatí uvedeného ods. 29 už nie 428, 429 a netreba ddp podľa ods. 15, ale rovno do daňovo uznaného 548 v roku zistenia a teda bez ddp. V roku 2004 sa dotácie účtovali do výnosov na 691 ... lebo účtovali podľa postupov pre neziskové organizácie. Teraz podľa podnikateľských. Môže byť ... ?

Dievčence, čo neprečítate v zákone, to nevymyslíte ... podľa mňa nemá povinnosť. Škriepil som sa o tom aj s riaditeľkou DÚ a vyžiadala si môj mail, že mi odpovie. Dodnes sa však neozvala. Podľa § 1, ods. 2 zákona 289/2008 sa celý zákon o ERP vzťahuje na osoby, ktoré na základe oprávnenia na podnikanie /odkaz 1 na §2, ods. 2 Obch.z/ predáva tovar a poskytuje služby ... aj na podnikateľov mimo SR, ak predávajú v SR.
Pozemkové spoločenstvo, pokiaľ nemá niektorú zo živností, nie je podnikaním podľa Obch.z. , ani zahraničným podnikateľom, ale hospodárením na pôde podľa Obč. zákonníka a zákona 181/1995. A to je rozdiel. Pozemkové spoločenstvá tým jednoznačne nie sú vymenované v okruhu povinných osôb pre ERP. To, čo iba vytvorí daniarska kreativita a analógia nemá oporu v zákone.
ERP je pre PS zbytočná. Koľko pokladničných obratov v roku máte v PS ? My teoreticky 15-25. Aj tie nahrádzame poštovými poukážkami. Oplatí sa ERP ? Aj keby sa zmenila legislatíva, nebudeme ju kupovať. Máme zabehnutý systém. OLH pri preberaní samovýroby dá do ruky poštovú poukážku. Keď ju samovýrobca donesie uhradenú, dostane doklad o pôvode dreva a súhlas na odvoz. Podnikatelia kupujúci drevo uhrádzajú cez účet. Chvalabohu nemáme žiadne polehotné ani nedobytné pohľadávky.

ospravedlňujem sa ak som mylne odpovedala, stanovisko DÚ by ma zaujímalo ak dôjde odpoveď poprosím doplniť

Dakujem za odpoved. Ja som sa prave preto pytala, lebo tiez som to pozerala v zakone o ERP a nasledne v obchodnom zakonniku a tiez som si myslela že tam asi pozemkove spolocenstvo nespadne. Len som si nebola ista ci nahodou PS nespadne do §2 ods. 2c obch. zakonníka (čize "c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov")

§ 2



(2) Podnikateľom podľa tohto zákona je

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

... viem, že je to nie jednoznačné ani na jednu stranu. Okolo PS sa preto naháňa občianske právo s povinnosťami vyplývajúcimi z podnikateľských zákonov. Dokonca aj vo vnútri zákona 181/95 o PS :

§ 2
(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka.

§ 3
(1) Spoločenstvo s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej môže
a) vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,
b) hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy, spoločenstvo vykonáva túto činnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi. /5 – z. o lesoch/
(2) Podnikateľskú činnosť, ktorá nie je uvedená v odseku 1, môže spoločenstvo vykonávať len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. /6 = z. o živ.p./

Živnostenský zákon v tejto veci hovorí :

§ 1

Tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len "živnosť") a kontrolu nad ich dodržiavaním.

§ 3

(1) Živnosťou nie je:
a) prevádzkovanie činností ...

(2) Živnosťou ďalej nie je:

e) poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja

V § 3, ods. 2 zákona o PS je fatálne uvedené, že .... (2) Podnikateľskú činnosť, ktorá nie je uvedená v odseku 1 .... akoby poľnohospodárska a lesnícka činnosť v PS bola podnikateľská. Čo je podnikaním, definujú v našom práve iba dva zákony, živnostenský a obchodný, žiadny iný nie. Preto si nedokážem právne predstaviť „podnikanie podľa iných predpisov“ . V povedomí je u nás mylne a automaticky podnikaním všetko, z čoho sa priznáva a platí daň z príjmu. Ale to nie je pravda. Je veľa výnosných činností a napriek tomu nie sú podnikaním, napr. prenájom, predaj domácich prebytkov a pod. ... ale nakladaním s majetkom, čo je upravené v Obč.z. a nemôžu byť vyhlásené za podnikanie. Aj keď sa z nich platí daň.

Treba brať aj historické ukazovatele. Poľnohospodár a urbárnik nebol nikdy podnikateľom, ale hospodárom samospotrebiteľom. Ak pestoval na záhrade zemiaky a choval sliepky a prasa na dvore, z toho nikdy nikomu nepriznával príjem a neplatil daň príjmu. Rovnako ani z urbáru, v ktorom si chystal drevo na kúrenie a opravu chalupy. Časť, dreva sa musela predať, lebo aj vtedy sa platili splátky prídelovej ceny, aj nejaká daň obci. Kde je hranica, kedy sa z roľnícka činnosť stáva z hospodárenia podnikaním nie je pomenované nikde. Okrem toho, že sa tak sám zaregistruje.
Dnes urbáre predávajú väčšinu dreva tak, ako u štátnych lesov, aj keď sa zachováva aj samovýroba na kúrenie. Ale Lesy SR sú predsa štátny podnik, zapísané v obchodnom registri, čím sa prihlasujú k podnikaniu, kým urbáre nie. Rovnako je to aj s roľníckymi družstvami a sro, vykonávajúcimi podobné výroby.

Záver ? Niet zákona, podľa ktorého by sa lesnícka a poľnohospodárska činnosť v PS mohla účinne právne definovať ako podnikanie, keď jediný zákon ktorý definuje podnikanie je Obch. z. a ten je zákonom 181/95 z kola von. Určite, že je to legislatívna diera, ale tú nemožno zaplátať tým, že tržby v PS budeme dobrovoľne analogizovať a sugestívne považovať za podnikanie na základe neuzákonenej podobnosti. Lebo podľa vecnej a historickej povahy ide prvoplánovo skôr o samospotrebiteľstvo a predaj prebytkov, než sústavnú tržbotvornú činnosť. Takýchto vnútorných legislatívnych konfliktov je v urbároch viac, nielen ERP.
Ja tento konlikt riešim v urbári tak, akoby ERP bola povinná. Teda vyhýbam sa jej kúpe a zavedeniu, ale tržby inkasujeme iba bezhotovostne. Veď ... dnes majú takmer v každej domácnosti internetbanking. Ak nie dedovia, tak vnúčence. A o kupcoch dreva – podnikateľoch ani nehovorím. U nás podnikateľ pošle z IB mailovú správu, alebo ukáže SMS notifikáciu z BÚ o úhrade a až potom nakladá kamión. A drobní odberatelia palivového dreva ? Alebo platia poukážkou vopred, alebo stačí na VZ prečítať, ktorí nezaplatili za drevo.

naše PS už roky neprijíma v hotovosti peniaze do pokladne za palivové drevo, robíme to presne ako a_je_to, po odmeraní dreva vystaví OLH poštový poukaz (máme ich predvytlačené - objednávajú sa na pošte), záujemca o palivové drevo ho uhradí na pošte, nám príde suma na účet, na tento systém nedám dopustiť, nemám oštaru s hotovosťou a nemusím riešiť ERP ;-)
naša kancelária sídli hneď vedľa pošty a mnoho kupujúcich mi zo začiatku nosilo hotovosť, pekne som ich odkázala na poštu, už si zvykli, sem-tam mi niekto donesie šek (ako keby neveril že nám tie peniaze z pošty prídu :-D )

musím uznať, presvedčil si ma...

v súvislosti s vrátením dotácií mám ešte otázku, určite je každému jasné, že nám vyrúbili penále - úroky z omeškania a bolo to na príkaz exekútora
predpis vrátenia dotácii: 548/346
penále - úroky za omeškanie: 544/346
trovy exekútora: 538/325
splatenie dotácií a penálov-úrokov: 346/221
úhrada exekútorovi: 325/221

je to tak OK?

Chcela by som sa opýtať na hodnotu pozemkov, ktoré vlastnia členovia pozemkového spoločenstva.Účtujem o nich? Na začiatku tejto diskusie niektorý člen tvrdil, že áno, zápis 031/411. Ale na liste vlastníctva sú zapísaní jednotliví členovia, nie PZ.

Neskôr ktosi pridal opačný názor, "Hodnota pozemkov a lesov všetkých členov nevstupuje do účtovníctva urbáru, lebo nie je jeho majetkom, zostáva majetkom podielnikov." Neviem, čo je správne. Sú teda vložené pozemky majetkom PZ a účtujem o nich alebo nie? Ďakujem veľmi pekne za radu, prešla som celú 47 stranovú diskusiu, no niesom o nič múdrejšia

.... neviem, asi celkom nie. Nie je mi celkom zrejmé, či exekúcia zahrňuje aj pôvodnú dotáciu, alebo iba sankcie k nej. Ak aj dotáciu, tak by som účtoval celý exekučný výmer asi takto :
548/346 – môže zostať v pôvodnom stave s prílohou požiadavky na vrátenie dotácie
545/379 – sankčná zložka penále a úrokov. Nie 544, lebo zrejme ide o sankčné príslušenstvo k porušeniu zákonných, nie zmluvných okolností ... iba že by nie. Tiež nie 325, lebo nejde o záväzok z obchodného styku /voči odberateľovi/, ale ... či už voči štátu, alebo súdnemu exekútorovi, teda orgánu zákonnej moci.
538/379 – detto
346/221 – áno, ale iba ak sa dotácia bez príslušenstva vracia priamo do štátnej pokladnice. Ak ide na účet exekútora, tak aj predpis exekúcie doplniť o 346/379 = dotácia a potom to celé na 379/221.

... ten niektorý člen nebol v obraze, lebo PS netvoria základné imanie na 411, ani na inom účte. Ak by aj tvorili, tak by to bolo zbytočné, lebo také imanie lesný úrad na rozdiel od OR nezapisuje, ani keby celé LV bolo bezplatne prevedené na PS. V lepšom prípade by im mal odporučiť, aby založili obchodnú spoločnosť, ak tam chcú vložiť pozemky a imanie. Lebo do PS sa pozemky nevkladajú. Pozemky aj podiely sú majetkom toho, kto ich má na LV. PS však môže odkúpiť od členov vlastné podiely a tie idú na 069, ako Ostatný dlhodobý finančný majetok. Keby PS teoreticky odkúpilo 100% podielov, tak by bolo možné preúčtovať 042/069 a 031/042. Ale to by už nebolo PS, nespĺňalo by zákon 181/95, muselo by sa transformovať na obch. spoločnosť.

A-je-to- Chcela by som vedieť, ako sa to má správne učtovať, resp. ako to robia inde - keď sa vyťaží drevo, má sa dávať učtovne na sklad napr. 123/613 v kalk. nákl., a pri predaji zase 613/123 a pohľ. 311/601, 343 v predaj. cene? Podotýkam, že čo sa vyťaží, tak sa hneď aj odpredá, nezostáva na sklade. Pri predaji palivového dreva sa postupuje tak isto? resp. nejak zjednodušene

V pozemkovom spoločenstve nemusíš v priebehu roka účtovať o zásobách. Spôsob A podľa § 43 PÚP je povinný iba u firiem, ktoré povinne podliehajú auditu. Stačí, ak budeš viesť mesačný výkaz skladu dreva v m3, podľa predtlače, ako dakedy viedli u Lesov SR. Dnes už majú na to softvér. Ak ho nezoženieš, napíš mi do SS Tvoj mail, pošlem Ti to tlačivo ako png, alebo možno aj xls. To ale nerobí účtovníčka, ale nejaký majster výroby a odovzdáva účtovníčke. Koncoročný stav výkazu skladu musíš overiť inventúrou a zápis zaúčtovať 123/613. O rok ho odúčtuješ na 613/123 a zaúčtuješ aktuálny stav. Ocenenie je vo vlastných nákladoch, plus pomerná časť výrobnej réžie /to je napr. plat toho majstra výroby/, podľa § 44 PÚP, nie v predajnej cene. Vo výkaze skladu máš riadky aj pre guľatinu, aj pre palivo.

Ak PS predava drevo do clenskych krajin EU a fakturuje im bez DPH z titulu oslobodenia podla §43 Zakona o DPH,
vztahuje sa na PS povinnost koeficientovat DPH? DAKUJEM za odpoved.

Nie, z tohto dôvodu nevznikne povinnosť koeficientovať. Pozri § 49, ods. 3, ZoDP. Tam je uvedené, že pomerné odpočítanie platí iba u dodávok podľa § 28 až 41. Dodanie tovaru do EU podľa § 43 je mimo tohto intervalu. Ale ak prenajíma pozemky bez DPH, podľa § 38, tak koeficientovanie musí robiť. Ide tam spravidla o nepatrné sumy, ale tá otrava pri vyčísľovaní ...

Chcem poprosiť o radu. V našom urbári majú podielníci nárok na odobratie palivového dreva v objeme 5 prm na 1 rok. Za toto drevo podielnici neplatia. No na jeho ťažbu a výrobu má urbár určité náklady. Od 1.1.2012 som jeho novou účtovníčkou. Príde mi z daňového hľadiska nelogické účtovať náklady na výrobu palivového dreva a neúčtovať výnosy. Vedel by mi niekto poradiť? Podľa mňa je príjem palivového dreva pre jednotlivého podielníka ako naturálny preddavok výplaty podielu zo zisku spoločenstva. Ďakujem za každý názor ...

Náklady na výrobu dreva sa spočítajú, predelia počtom prm, alebo m3. V takej cene sa aktivuje drevo na sklad 123/613. V takej cene sa vydáva zo skladu 613/123. Prideľovať by sa malo v trhovej cene, ako pohľadávka voči tomu, čo ho prevzal 311/601. Kto účtuje B spôsobom o zásobách, tak neaktivuje iba účtuje 311/601. Nárok na podiely sa účtuje 431/364 a podielnikovi, ktorý berie drevo, namiesto peňazí sa vysporiada 364/311. Ak podiely nepostačujú na úhradu dreva, tak by mal doplatiť 211/311, alebo opačne, prebytok podielov dostať na ruku 364/211.

Mohla by som zaúčtovať samovýrobu podľa vnútorného cenníka (cena zostavená len z výrobných nákladov - ťažba a štiepanie) pre členov 355/601 teraz v roku 2012? V roku 2013 by som zaúčtovala nárok na podiel 431/364 a následne zúčtovanie pohľadávky voči členom 364/355. A ešte som neporozumela vete: Prideľovať by sa malo v trhovej cene ... ďakujem za odpoveď

Na tú prvú časť - o spôsobe a čase účtovania áno. Máš pravdu, ja som pohľadávku voči členom nedopatrením nedal na 355, ale 311, čo je správne, na 311 ide pre cudzích, bez podielu.
Na tú druhú časť o trhovej cene .... hmmm, pofilozofujme. Trhová cena preto, lebo náklady na ťažbu a štiepanie nie sú jedinými nákladmi na výrobu dreva. A obnova porastu, ochrana lesa, pestovanie, vyznačovanie ťažby, DzN, nájom SPF, odmena OLH, údržba ciest ... nie sú náklady na výrobu dreva ? Aj keď nepriame ? Ak ich všetky pomerne rozpočítaš, vznikne Ti nepredajná cena. Preto ju znížiš – nie zvýšiš, na tú trhovú. Jednak preto, lebo za tú vyššiu by to nekúpili a prešli by ku konkurencii. Tiež preto, lebo ak zoberú drevo namiesto peňazí, tak dostanú fakticky vyššie podiely v trhovej cene dreva a sú zvýhodnení proti tým, ktorí dostali iba nominál, za ktorý si na trhu rovnaké množstvo dreva už nekúpia. A podiely pri rovnakej výmere v dreve a v peniazoch by mali predsa byť rovnaké. Inak sa porušuje aj zákon o PS, aj občiansky zákonník.
Predávate drevo aj v samovýrobe ? Skús si pre zaujímavosť spočítať jej cenu zo samovýroby s cenou vyrábaného dreva za ťažbu a štiepanie a porovnaj s trhovou. Je to nepopulárne, dodávať a predávať vlastným členom za trhovú cenu, ale je to tak. Cenník predaja a prídelov by malo schváliť VZ. Tam by sa malo vysvetliť každé pre aj proti a odhlasovať, aká cena sa použije.